Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 9To/50/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316010489 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Farkaš ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316010489.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr. Emila Dubňanského a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA, na verejnom zasadnutí konanom dňa 05.12.2018 v trestnej veci obžalovaného I. I. a spol. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaného I. I. a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 15.05.2018, sp. zn. 3T/93/2016, takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste vo vzťahu k obžalovanému I. I.. Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku obžalovanému I. I., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom F. R., C. V. XXX/X, okres G. u k l a d á : Podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona za použitia § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 36 písm. l/, § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody p o d m i e n e č n e odkladá. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona u r č u j e skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na 4 (štyri) roky. Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona trest zákazu činnosti vykonávať obsluhu zdvíhacích zariadení na dobu 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie prokurátora. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 15.05.2018, sp. zn. 3T/93/2016 bol obžalovaný I. I. uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, s poukázaním na § 138 písm. h/ Tr. zákona a z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 29.01.2015 v čase okolo 16.00 hod. v areáli bývalého podniku Vihorlat v Snine vo výrobnej hale SM4 firmy UNEX Slovakia a.s., Strojárska č. 4426, Snina, IČO: 36762725, po predchádzajúcom školení o bezpečnosti pri práci, ako aj školení o správnosti postupu používania mostových žeriavov a po upozornení o spôsobe koordinácie a dorozumievania sa pred použitím mostového žeriavu na žeriavovej dráhe, kde práve vykonávali práce zamestnanci externej firmy Vodomont s.r.o. Humenné, IČO: 36729639 cez firmu Kotrbatý s.r.o. Zvolen, IČO: 31603793, na žiadosť jedného zo zamestnancov uvedenej firmy UNEX Slovakia a.s. o prenos bremena na žeriavovej dráhe č. 3, bez vedomia a súhlasu zmenového dispečera tejto firmy, ktorý počas pracovnej zmeny rozdeľuje prácu a vydáva súhlas na používanie mostových žeriavov k prenosu bremien na konkrétnej žeriavovej dráhe, prišiel zo žeriavovej dráhy č. 2, kde mal na základe pokynu zmenového dispečera vykonávať práce počas pracovnej zmeny, na žeriavovú dráhu č. 3 v uvedenej výrobnej hale, kde ako vyškolený a oprávnený viazač bremien a obsluha mostových žeriavov zobral do ruky ručný ovládač mostového žeriavu č. 7, v.z.č. 468-031-928/1, na žeriavovej dráhe č. 3 a týmto spustil posun tohto žeriavu smerom k mostovému žeriavu č. 8, v.z.č. 468-031-928/2, do ktorého narazil, hoci mal vedomosť o tom, že uvedené žeriavy č. 7 a č. 8 nemali funkčné zabezpečovacie zariadenie proti nárazu a že v tento deň na žeriave č. 8 vykonávali práce externí zamestnanci uvedenej firmy Vodomont s.r.o., kde po náraze a posune žeriavu č. 8 došlo z výšky cca 15 m k pádu externého pracovníka uvedenej firmy I. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, G., na podlahu výrobnej haly medzi dva kovové pracovné stoly, kde pri tomto páde utrpel rôzne zranenia nezlučiteľné so životom, pričom bezprostrednou príčinou jeho smrti bolo pomliaždenie a rozdrvenie mozgu pri polytraume, ako aj došlo k pritlačeniu druhého pracovníka externej firmy Z. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. č. XX, okres R., o kovový väzník, nachádzajúci sa v stropnej časti výrobnej haly, pri ktorom došlo k zraneniu jeho pravej ruky pohmoždením lakťa stredne ťažkého stupňa s rozsiahlym hematómom a obmedzením pohybu, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie s dobou liečenia a práceneschopnosti 17 dní, pričom tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jeho zamestnania. Za uvedený skutok mu bol uložený podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona, za použitia § 41 ods. 1, § 36 písm. l/, § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1 Tr. zákona mu bol uložený trest zákazu činnosti vykonávať obsluhu zdvíhacích zariadení na dobu 18 mesiacov. Podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku súd obžalovaného V.. U. F. oslobodil spod obžaloby okresného prokurátora v Humennom pre skutok kvalifikovaný ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že po tom, ako poverený zástupca prevádzkovateľa firmy UNEX, a.s. Uničov, Česká republika a neskôr aj ako vedúci prevádzky pobočky firmy UNEX Slovakia a.s. Snina, prevzal dňa 01.09.2014 od firmy UNEX, a.s. Uničov, Česká republika, do užívania všetky zdvíhacie zariadenia nachádzajúce sa vo výrobnej hale firmy UNEX Slovakia a.s. Snina v areáli bývalého podniku Vihorlat a s tým spojenú právomoc a zodpovednosť za prevádzku a bezpečnosť pri užívaní týchto zdvíhacích zariadení, po zistení nefunkčnosti zabezpečovacieho zariadenia proti nárazu revíznym technikom na mostovom žeriave č. 7, v.z.č. 468-031-928/1, a mostovom žeriave č. 8, v.z.č. 468-031-928/2, o ktorých vedel o jeho zákaze používať tieto žeriavy do odstránenia závad, z prevádzkových dôvodov nedal pokyn na odstránenie týchto závad a žeriavy sa s jeho vedomím a súhlasom používali, kde dňa 29.01.2015 v čase okolo 16.00 hod. v areáli bývalého podniku Vihorlat v Snine vo výrobnej hale SM4 firmy UNEX Slovakia a.s., Strojárska č. 4426, Snina, IČO: 36762725, po predchádzajúcom školení o bezpečnosti pri práci, ako aj školení o správnosti postupu používania mostových žeriavov a po upozornení o spôsobe koordinácie a dorozumievania sa pred použitím mostového žeriavu na žeriavovej dráhe, kde práve vykonávali práce zamestnanci externej firmy Vodomont s.r.o. Humenné, IČO: 36729639 cez firmu Kotrbatý s.r.o. Zvolen, IČO: 31603793, jeho podriadený, zamestnanec tej istej firmy I. I., na žiadosť jedného zo zamestnancov uvedenej firmy UNEX Slovakia a.s, bez vedomia a súhlasu zmenového dispečera tejto firmy, na žeriavovej dráhe č. 3 vykonal posun žeriavu č. 7 smerom k žeriavu č. 8, do ktorého narazil, hoci mal vedomosť o tom, že uvedené žeriavy č. 7 a č. 8 mali nefunkčné zabezpečovacie zariadenie proti nárazu a že v tento deň na žeriave č. 8 vykonávali práce externí zamestnanci uvedenej firmy Vodomont s.r.o., kde po náraze a posune žeriavu č. 8 došlo z výšky cca 15 m k pádu externého pracovníka uvedenej firmy I. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, G., na podlahu výrobnej haly medzi dva kovové pracovné stoly, kde pri tomto páde utrpel rôzne zranenia nezlučiteľné so životom, pričom bezprostrednou príčinou jeho smrti bolo pomliaždenie a rozdrvenie mozgu pri polytraume, ako aj došlo k pritlačeniu druhého pracovníka externej firmy Z. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. č. XX, okres R., o kovový väzník, nachádzajúci sa v stropnej časti výrobnej haly, pri ktorom došlo k zraneniu jeho pravej ruky pohmoždením lakťa stredne ťažkého stupňa s rozsiahlym hematómom a obmedzením pohybu pravého lakťa, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie s dobou liečenia a práceneschopnosti najmenej 14 dní, pričom tento čin mal spáchať závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jeho funkcie a postavenia v zamestnaní, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd poškodených Z. G., Z. W., D. F. C. a.s., G. C., pobočku R. a S. F. C. a.s. s nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces. Proti tomuto rozsudku podali riadne a včas, v zákonnej lehote odvolanie I. I., podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 15.08.2018 a podaným na poštovú prepravu dňa 13.08.2018, ako aj prokurátor priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, a to po vyhlásení rozsudku, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku, ktoré odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 31.08.2018. Obžalovaný I. I. namietal, že s výrokom o uložení úhrnného trestu odňatia slobody v trvaní 2 roky nepodmienečne, v spojení s výrokom súdu o zaradení do výkonu trestu s minimálnym stupňom stráženia, nesúhlasí. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že o nedostatku zdvíhacích zariadení vedeli aj ostatní zamestnanci zodpovední za ich bezpečnú prevádzku a dovoľuje si doplniť, že i zamestnávateľ. Je nutné uviesť, že znefunkčnenie antikolíznych snímačov pri výrobe nebolo vykonané zamestnancami z vlastnej ľubovôle, ale z potreby dodržania výrobného procesu zadaného zamestnávateľom bez možnosti iného bezpečného spôsobu vykonania práce s bremenami tak, aby nebolo vykonané znefunkčnenie antikolíznych snímačov. Rovnako súd pri ukladaní trestu vôbec nezohľadnil a nezaoberal sa existujúcim spoluzavinením na strane poškodeného G., keďže tento, podľa jeho názoru, mal byť pri práci vo výške istený dvoma lanami, čo v danom prípade nebolo splnené. Ak by mal istiace lano, nedošlo by k pádu z plošiny a následnému fatálnemu následku. Týmto sa nechce zbavovať akejkoľvek zodpovednosti a viniť z následku niekoho iného. Je si plne vedomý, že zodpovednosť za fatálny následok je na jeho strane a patrí mu za to aj patričné potrestanie, keďže ako osoba odborne spôsobilá je povinná pred každou manipuláciou so zdvíhacím zariadením skontrolovať bezpečnosť, čo v danom prípade neurobil. Je toho názoru, že na základe uvedených dôvodov je uloženie nepodmienečného trestu neprimerane prísne a postačoval by trest s podmienečným odkladom. Nemal úmysel nikomu ublížiť na zdraví a už vôbec nie spôsobiť smrť, je mu úprimne všetkého ľúto, no čas sa už vrátiť nedá späť. Chce poukázať aj na skutočnosť, že je jediným živiteľom rodiny a s manželkou sa starajú o ťažko postihnuté dieťa, ktoré si vyžaduje 24 hodinovú starostlivosť, o čom súdu predložil doklady. Uložením nepodmienečného trestu by bol potrestaný nielen on, ale aj jeho najbližšia rodina, ktorá ho potrebuje. Na základe uvedeného, s prihliadnutím na jeho osobu a doterajší spôsob života žiada, aby odvolací súd zmenil odvolaním napadnutý rozsudok tak, že by mu uložil trest odňatia slobody s podmienečným odkladom výkonu. Prokurátor namietal, že súd ustálil skutkový stav aj vzhľadom na výpoveď svedkyne C. tak, že revíznu správu na žeriav č. 7 prevzal obžalovaný V.. F. až po vzniku smrteľného následku. Má za to, že súd svedeckú výpoveď svedkyne C. nesprávne vyhodnotil. Svedkyňa C. opakovane a na sugestívne otázky odpovedala v tom zmysle, že nepotvrdila túto verziu obžalovaného. Uviedla, že obžalovanému nosila dennodenne rôzne veci na podpis a aj veci, ktoré sa netýkali jej agendy. Veci, ktoré mala len odniesť, neriešila. Nespomína si, že by ona povedala obžalovanému, že mu doniesla na podpis revíznu správu od pána R. pre vyšetrovateľa. Druhým dôvodom oslobodenia malo byť to, že aj keby boli antikolízne snímače funkčné, tak by ich pracovníci znefunkčnili, lebo potrebovali mať žeriavy blízko seba. Práve používanie dvoch žeriavov na dvíhanie jedného bremena vyššej hmotnosti je zakázané a práve obžalovaný Ing. F. mal povinnosť takéto užívanie zastaviť. Sám obžalovaný vypovedal, že mal vedomosť o tom, že na lodi č. 3 sa používali dva žeriavy vedľa seba, a to z dôvodu, že sa vyrábali výrobky, ktoré mali vyššiu hmotnosť, ako je nosnosť jedného zdvíhacieho zariadenia, teda musel mať vedomosť o zakázanom spôsobe používania žeriavov, aj o používaní žeriavov, ktoré nemohli mať funkčné snímače, napriek tomu takúto výrobu nezastavil a nezakázal používanie týchto žeriavov. Naviac, svedok I. H. uviedol, že o závadách je Ing. F. informovaný aj prostredníctvom softvérového systému, v ktorom sú závady zaevidované. Ďalej tento svedok vypovedal, že tri týždne po smrteľnom úraze na príkaz vedúceho výroby Ing. F. už majú žeriavy funkčné antikolízne snímače. Je teda preukázané, že po smrteľnom úraze obžalovaný vedel zabezpečiť používanie žeriavov vo výrobe aj s funkčnými antikolíznymi snímačmi, a teda nesie zodpovednosť za smrteľný následok svojho nekonania. Na základe uvedeného má za to, že vykonané dokazovanie v jeho súhrne vyhodnotil súd prvého stupňa nesprávne a v prospech obžalovaného. Vykonané dôkazy neodôvodňujú oslobodenie obžalovaného spod obžaloby, preto navrhuje, aby Krajský súd v Prešove, vzhľadom na uvedené skutočnosti, napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil Okresnému súdu v Humennom na nové prejednanie a rozhodnutie. Na základe takto podaných odvolaní krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadnuc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného I. I. je dôvodné. Krajský súd v tejto trestnej veci konštatuje, že obžalovaný I. I. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.07.2017 vyhlásil, že je vinný zo skutku, ktorý sa mu obžalobou kladie za vinu a toto jeho vyhlásenie bolo po splnení procesného postupu podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku a po vyjadrení prokurátora prijaté s tým, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaný ku skutku priznal, sa nevykoná a vykoná sa dokazovanie súvisiace iba s výrokom o treste a o náhrade škody. Vychádzajúc z ustanovenia § 257 ods. 5 Tr. poriadku a § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku, po preskúmaní obsahu predloženého spisu odvolací súd nezistil žiadne zásadné porušenie práva obžalovaného na obhajobu vo vzťahu k prijatému vyhláseniu o vine. Keďže v danej trestnej veci bolo podané odvolanie obžalovaným I. I. len proti výroku o treste, krajský súd nezistiac dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 Tr. poriadku, vo vzťahu k obžalovanému I. preskúmal len tento odvolaním napadnutý výrok. Konanie obžalovaného I. I. bolo po právnej stránke zákonným spôsobom posúdené ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona. Obžalovaný I. tým, že inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a ublíženie na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania tým, že porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, týmto svojím konaním naplnil po objektívnej aj subjektívnej stránke skutkovú podstatu uvedených trestných činov. Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami a zistil existenciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, teda, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, preto pri ukladaní trestu postupoval v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona a súčasne aplikoval aj ustanovenie § 41 ods. 1 Tr. zákona, nakoľko páchateľa odsudzoval za dva trestné činy. Z uvedených dôvodov obžalovanému I. uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 roky nepodmienečne, pre výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj trest zákazu činnosti vykonávať obsluhu zdvíhacích zariadení na dobu 18 mesiacov. Vo vzťahu k uvedenému krajský súd udáva, že nepochybil súd prvého stupňa pri určení druhu trestu, ako aj jeho výmery, avšak nepostupoval správne, ak takýto trest obžalovanému uložil ako trest nepodmienečný. Z lekárskych správ predložených obžalovaným I. už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa vyplýva, že tento je otcom I. I., nar. XX.XX.XXXX, u ktorého všeobecná lekárka pre deti a dorast MUDr. I. Kostelníková v lekárskej správe zo dňa 14.02.2018 konštatovala, že dieťa je sledované od novembra 2011 neurológom, má oneskorený vývoj reči a hraničný intelekt, od nástupu do ZŠ je nutná aj psychologická a psychologicko-psychiatrická intervencia. Dieťa je v špeciálnej triede ZŠ, nie je spôsobilé cestovať do školy samo, rovnako zo školy je nutný doprovod dospelej osoby. Pre poruchu jemnej motoriky je odkázaný na pomoc inej osoby aj v bežných denných úkonoch. Zo záveru správy z diagnostického vyšetrenia psychologického centra špeciálnopedagogického poradenstva pri SŠI Snina zo dňa 27.11.2017 vyplýva, že celkové rozumové schopnosti I. I. sa nachádzajú v pásme miernej duševnej zaostalosti, je klientom s viacnásobným postihnutím, pretože z psychiatrického vyšetrenia vyplynula aj iná hyperkinetická porucha a iná zmiešaná porucha správania a emotivity. Jeho verbálne aj performačné schopnosti sú vyrovnané, pozornosť v norme, pamäťové schopnosti sú rozvinuté, ale I. má ťažkosti s chápaním kauzality a dôsledkov jeho správania v budúcnosti, pričom je motivovaný najmä aktuálnou potrebou. Grafomotorika je nezrelá vzhľadom na vek, jeho emocionálna a sociálna zrelosť je na nízkej úrovni. Na základe uvedeného preto krajský súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste vo vzťahu k obžalovanému I. I. a sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 roky, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 4 roky, ako aj trest zákazu činnosti vykonávať obsluhu zdvíhacích zariadení na dobu 18 mesiacov. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd udáva, že už samotná skutková podstata trestného činu usmrtenia podľa § 149 Tr. zákona, ako to nakoniec aj z jeho názvu vyplýva, ráta s následkom vo forme smrti poškodeného, preto tento následok nie je možné považovať za skutočnosť, ktorá by odôvodňovala uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Zároveň odvolací súd dodáva, že pochybil súd prvého stupňa, ak obžalovanému nepričítal priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona, a to, že obžalovaný spáchal viac trestných činov, avšak pre absenciu odvolania zo strany prokurátora vo vzťahu k obžalovanému I., odvolací súd už toto pochybenie súdu prvého stupňa napraviť nemohol. Uvedený trest, podľa názoru odvolacieho súdu, je dostatočný na zabezpečenie ochrany spoločnosti a výchovu obžalovaného I. k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život za súčasného odradenia iných od páchania trestnej činnosti a zodpovedá zásadám ukladania trestov, vzhľadom na okolnosti prípadu, osobu páchateľa, a to aj s poukazom na individuálnu a generálnu prevenciu. Vo vzťahu k odvolaním prokurátora napadnutému výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol obžalovaný Ing. U. F. podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku spod obžaloby prokurátora pre žalovaný skutok oslobodený z dôvodu, že nebolo dokázané, že skutok spáchal, odvolací súd v prvom rade poukazuje na vykonané dôkazy týkajúce sa skutku, ktoré boli vykonané v rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci, a to zákonným spôsobom, pričom ani prokurátor v rámci odvolacieho konania sa nedomáhal vykonania ďalších dôkazov. Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti tak, ako sú uvedené vo výroku napadnutého rozsudku, pričom tieto majú oporu vo výsledkoch dokazovania a prvostupňový súd vyhodnotil dôkazy v súlade so zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Krajský súd preto považuje tieto skutkové zistenia za správne a s nimi sa stotožňuje, a keďže okresný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne s jednotlivými dôkazmi, z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, vysporiadal, odvolací súd na toto rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu odkazuje. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie o tom, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný Ing. F., odôvodnil tým, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že zamestnancom obsluhujúcim zdvíhacie zariadenia, vrátane spoluobžalovaného I. I., bol technický stav žeriavu známy, pretože vedeli o chýbajúcom, resp. nefunkčnom antikolíznom snímači, napriek tejto vedomosti na strojoch pracovali. O tomto nedostatku na zdvíhacích zariadeniach vedeli aj ostatní zamestnanci zodpovední za ich bezpečnú prevádzku a všetko nasvedčuje tomu, že Ing. F. skutočne nebol pri svojom nástupe na pozíciu vedúceho prevádzky uzrozumený s tým, či všetky nedostatky na uvedených zariadeniach boli odstránené, pretože podľa revíznych správ, lehota na ich odstránenie už uplynula. Aj keď pre trestnú zodpovednosť páchateľa stačí pri posúdenom skutku nedbanlivostné zavinenie, ani toto v rámci dokazovania nebolo preukázané. Pokiaľ by súd uznal obžalovaného Ing. F. za vinného, porušil by zásadu in dubio pro reo, teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného, pretože rozsudok musí byť učinený so stopercentnou istotou, čo je ústavou zaručené právo. Na podklade vykonaného dokazovania nebolo možné urobiť spoľahlivý a jednoznačný a nepochybný záver, že obžalovaný Ing. F. sa dopustil žalovaného skutku. Podľa názoru súdu, nebolo po vykonanom dokazovaní preukázané, aby medzi konaním obžalovaného Ing. F. a spôsobeným následkom, teda smrťou poškodeného G., bola príčinná súvislosť. Je zrejmé, že k znefunkčneniu antikolíznych snímačov dochádzalo bez toho, aby o tom obžalovaný Ing. F. vedel, lebo pracovníci, ktorí pri žeriavoch pracovali, tieto antikolízne snímače sami znefunkčnili, keď potrebovali pri výkone svojej práce, aby sa žeriavy k sebe priblížili na vzdialenosť menšiu, ako to funkčné snímače dovolili. Za danej situácie, keď sami pracovníci, ktorí pracovali pri žeriavoch, znefunkčňovali antikolízne snímače, nemohli tieto plniť bezpečnostnú funkciu, a tak nie je možné toto pripisovať za vinu aj obžalovanému Ing. F.. Ak by bolo pravdou, že obžalovaný Ing. F. nedal pokyn na odstavenie žeriavu pre znefunkčnené antikolízne snímače, tak z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že v prípade, ak by boli antikolízne snímače plne funkčné, ale pracovníci by potrebovali, aby sa žeriavy k sebe priblížili na kratšiu vzdialenosť, tak by ich znefunkčnili tak, že by ich zakryli alebo odpojili a za toto ich konanie obžalovaný Ing. F. nemohol niesť žiadnu zodpovednosť a nemohol byť teda uznaný za vinného. Podľa názoru súdu, v danom prípade v kritickom čase zlyhala aj komunikácia medzi pracovníkmi, ktorí sa podieľali na prácach na predmetom žeriave, resp. v jeho bezprostrednej blízkosti, keď v prípade posunu žeriavu nedošlo k vyrozumeniu pracovníkov, ktorí boli na žeriave, aby prestali pracovať a zišli dolu. Ani za takéto zlyhanie komunikácie medzi zodpovednými pracovníkmi nie je možné pripisovať vinu obžalovanému Ing. F., ktorý nemôže stáť predsa pri týchto žeriavoch a ich obsluhe a koordinovať ich vzájomnú komunikáciu, či dávať nejaké pokyny, lebo o tom, ako mali títo pracovníci postupovať, boli všetci preškolení, o čom svedčia záznamy z jednotlivých školení, na ktorých sa zúčastnili. S poukazom na uvedené, po preskúmaní odvolaním prokurátora napadnutého výroku rozsudku, ako aj obsahu predloženého spisu, sa odvolací stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že výsledky vykonaného dokazovania jednoznačne nepreukázali, že skutok kladený obžalovanému Ing. F. za vinu spáchal, preto považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa a oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku za správne a zákonné. Nemožno súhlasiť s námietkou prokurátora, že súd prvého stupňa svedeckú výpoveď svedkyne C. nesprávne vyhodnotil, pretože táto nepotvrdila verziu obžalovaného, že revíznu správu na žeriav č. 7 prevzal obžalovaný Ing. F. až po vzniku smrteľného úrazu, nakoľko, aj keď je pravdou, že svedkyňa C. toto tvrdenie obžalovaného Ing. F. nepotvrdila, rovnako nepotvrdila ani skutočnosť, že túto revíznu správu prevzal pred skutkom, keď svedkyňa C. sa vyjadrila, že Ing. F. podpisoval množstvo vecí a konkrétne jej táto správa nehovorí nič, nemôže povedať, vzhľadom na veľký časový odstup, čo Ing. F. podpisoval a v ktorý deň a veci, ktoré sa netýkali jej agendy a mala ich len odniesť, neriešila. Vo vzťahu k druhej odvolacej námietke prokurátora, že používanie dvoch žeriavov na dvíhanie jedného bremena vyššej hmotnosti je zakázané a práve obžalovaný mal povinnosť takéto užívanie zastaviť, teda obžalovaný Ing. F. musel mať vedomosť o zakázanom spôsobe používania žeriavov, aj o používaní žeriavov, ktoré nemohli mať funkčné snímače a napriek tomu takúto výrobu nezastavil a nezakázal používanie žeriavov, odvolací súd udáva, že zo STN normy ČSN 27 0143 účinnej od 01.01.1970 vyplýva, že podľa bodu 39 písm. e/, je revízny technik okrem iného, povinný najmä nariadiť s okamžitou platnosťou zastavenie prevádzky zdvíhacích zariadení v prípade, kedy ohrozuje bezpečnosť osôb a majetku. Naproti tomu z bodu 33 vyplýva, že užívateľ je zodpovedný za technický stav a prevádzku zdvíhacích zariadení jemu zverených a podľa bodu 33 písm. d/, je povinný zaistiť odstránenie zistených a jemu oznámených závad zdvíhacích zariadení. Z uvedeného teda vyplýva že obžalovaný Ing. F. ako vedúci prevádzky bol síce povinný zaistiť odstránenie zistených a jemu oznámených závad zdvíhacích zariadení, ale je možné mu prisvedčiť, že vzhľadom na skutočnosť, že z revíznych správ k zdvíhacím zariadeniam, vrátane žeriavov č. 7 a 8, ktoré boli na neho prepísané k 01.09.2014, kedy nastúpil na pozíciu vedúceho do spoločnosti Unex vyplýva, že v týchto bola uvedená lehota na odstránenie spomínaných nedostatkov do 30.06.2014, pričom v priebehu konania sa nepreukázalo, aby mu bolo po dátume prevzatia uvedených revíznych správ oznámené, že nedostatky, ktoré mali byť odstránené k 30.06.2014, odstránené neboli. Navyše, bol to práve revízny technik, ktorý v zmysle uvedenej STN normy mal povinnosť nariadiť s okamžitou platnosťou zastavenie prevádzky zdvíhacích zriadení v prípade, ak mal za to, že ohrozuje bezpečnosť osôb a majetku. V súvislosti s uvedeným je potrebné konštatovať, že nie je povinnosťou obžalovaného dokazovať svoju nevinu. Zásada prezumpcie neviny vyžaduje, aby to bol štát, ktorý nesie v trestnom konaní dôkazné bremeno a vykonané dôkazy musia jednoznačne, s najvyšším stupňom istoty preukazovať, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, tento je trestným činom a práve obžalovaný je osobou, ktorá sa predmetného žalovaného skutku dopustila. V prípade existencie akýchkoľvek rozumných pochybností je potrebné, aj s poukazom na zásadu in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), vykladať tieto pochybnosti v prospech obžalovaného a nie naopak. Ani vysoký stupeň podozrenia by sám osebe nevytváral zákonný predpoklad pre odsudzujúci výrok rozsudku. Krajský súd sa preto stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že v prejednávanej veci bolo namieste aplikovať vo vzťahu k obžalovanému Ing. F. zásadu in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), keďže pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne zistenie skutkového stavu a zákonné spravodlivé rozhodnutie. To sú podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd odvolanie obžalovaného I. I. vyhodnotil ako dôvodné a na základe tohto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, ako aj na základe ktorých odvolací súd vyhodnotil odvolanie prokurátora ako nedôvodné, a preto toto postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol. jednohlasne Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.