Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 25Co/1/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316201016 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316201016.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti žalovanému: C. J., R..: XX.XX.XXXX, D. I. XXXX/XX, XXX XX H., o zaplatenie 1.679,05 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 03.10.2016, č. k. 12C/35/2016-67 takto jednohlasne r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti. M e n í rozsudok súdu prvej inštancie o náhrade trov konania tak, že žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 76 %. Sporovým stranám n e p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.481,35 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.701,35 Eur od 15.01.2014 do 27.01.2014, zo sumy 1.581,35 Eur od 28.01.2014 do 15.10.2014, zo sumy 1.481,35 Eur od 16.10.2014 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu vo zvyšnej časti súd zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 66 %. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 261 ods. 6 písm. d), § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 2, § 504, § 506 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období (ďalej len „Obchodný zákonník“); § 52 a nasl., § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“); § 1 ods. 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“); § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. 3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca ako banka a žalovaný ako dlžník, dňa 12.11.2012 uzatvorili Zmluvu o úvere č. 15822, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému bezúčelový úver vo výške 2.000,- Eur a žalovaný sa zaviazal úver splatiť 120-anuitnými splátkami po 31,72 Eur mesačne (výška anuitnej splátky 29,73 eur + poplatok za správu úverového účtu 1,99 eur). Termín splatnosti prvej splátky bol 20.11.2012 a poslednej 20.10.2022. Každá ďalšia splátka bola splatná k 20-temu dňu v kalendárnom mesiaci. Dohodnutá výška úrokovej sadzby bola 12,90 % ročne, a to až do splatnosti celého úveru. Výška RPMN bola 15,83 %, priemerná hodnota RPMN bola 19,37 %. Celkovo sa žalovaný zaviazal žalobcovi zaplatiť sumu 3.806,40 Eur. Druhou upomienku zo dňa 25.10.2013 žalobca žalovaného vyzval na zaplatenie sumy 165,82 Eur, a to do 30.10.2013. Listom označeným ako Výzva na predčasné splatenie úveru zo dňa 23.12.2013, žalobca žalovanému oznámil, že vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti z úverovej zmluvy, a to ani napriek opakovanej snahe zo strany žalobcu, žalobca rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru a vyzval žalovaného na jeho zaplatenie najneskôr do 14.01.2014. Z výpisu z úverového účtu žalovaného súd zistil, že žalovaný čerpal úver vo výške 2.000,- Eur. V prospech žalobcu žalovaný uhradil finančné prostriedky vo výške 518,65 Eur. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že úverová zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje spotrebiteľské úvery a žalovaný je spotrebiteľom, fyzickou osobou, ktorému bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že v zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) , a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením. Vzhľadom na uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný tak má žalobcovi vrátiť len sumu reálne čerpaných prostriedkov z úverovej zmluvy. Žalovaný je tak na istine úveru povinný zaplatiť ešte sumu 1.481,35 Eur (2000,- Eur - 518,65 Eur), teda sumu, ktorá mu bola zo strany žalobcu reálne poskytnutá. Súd v tejto časti uplatnený nárok považoval za dôvodný a žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy. Tým, že žalovaný neuhradil dlžnú sumu riadna a včas, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Žalovaný sa do omeškania dostala dňom 15.01.2014, teda dňom nasledujúcim po uplynutí dodatočnej lehoty stanovenej žalobcom na úhradu dlžnej sumy. Výška úrokovej sadzby ECB k uvedenému dňu bola 0,25 % , výška zákonného úroku z omeškania bola 8,25 % ročne. Nakoľko si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne, súd v súlade s týmto jeho návrhom žalovaného zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 1.701,35 Eur od 15.01.2014 do 27.01.2014, zo sumy 1.581,35 Eur od 28.01.2014 do 15.10.2014 a zo sumy 1481,35 Eur od 16.10.2015 do zaplatenia celej dlžnej sumy. Pokiaľ žalobca požadoval úrok 12,90 % ročne aj po splatnosti úveru, t. j. po 14.01.2014, súd prvej inštancie poukázal, že v tejto časti by žalobu zamietol aj z dôvodu, že od splatnosti je dlžník v omeškaní, a musí platiť úrok z omeškania, nie však už dohodnuté zmluvné úroky (viď rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Obo 146/98, ZSP 4/2000 ). 4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 C.s.p. a vychádzal zo skutočností, že v danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 1.679,05 Eur s príslušenstvom. Súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 1. 481,35 Eur s príslušenstvom vyhovel a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 83 % a úspech žalovaného predstavuje 17 %. Vzhľadom na pomer úspechu v konaní preto súd prvej inštancie v zmysle uvedených zákonných ustanovení priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 66 %. O výške trov konania súd prvej inštancie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. 5. Proti rozsudku v rozsahu zamietnutej časti žaloby a v časti trov konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Žalobca považuje napadnutý rozsudok za nesprávny a poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že z ustanovenia 1.1 úverovej zmluvy vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky banky, a teda niektoré z náležitosti, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú vo VOP. Výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov sú uvedené v samotnom texte zmluvy nasledovne: výška anuitnej splátky - 29,73 Eur, termín splatnosti prvej anuitnej splátky - 20.11.2012, počet anuitných splátok 120, periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky mesačne v 20. deň kalendárneho mesiaca. Z uvedeného teda vyplýva, že počet a termíny splátok istiny, aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške splátky. Banka bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich úhrady, vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Výška počet a termíny splátok poplatkov, u ktorých tieto údaje a povinnosť ich úhrady zrejmá už v čase uzatvorenia zmluvy, sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky a ich výška sú uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou VOP, a tým aj súčasťou zmluvy. V prospech jeho argumentácie svedčí aj vec C-42/15, návrh na začatie prejudiciálneho konania na Súdnom dvore EÚ Home Credit Slovakia a. s. proti Klára Biróová zverejnený na stránke Súdneho dvora EÚ, podľa ktorého amortizačná tabuľka nemusí byť súčasťou zmluvy o úvere (body 58 a 59 návrhu). Článok 10 ods. 2 písm. h) Smernice č. 2008/48 treba vykladať v tom zmysle, že spotrebiteľ má právo vyžiadať si amortizačnú tabuľku kedykoľvek počas celej dĺžky konania trvania zmluvy o úvere. K rozhodnutiu súdu o náhrade trov konania žalobca uviedol, že vzhľadom na podané odvolanie v časti zamietnutého nároku napáda aj rozhodnutie súdu o náhrade trov konania a žiada priznať ich náhradu v rozsahu 100 %. Pre prípad, že napadnutý rozsudok bude v zamietavej časti potvrdený, žalobca uviedol, že nesúhlasí s rozsahom priznanej náhrady trov konania, nakoľko má za to, že súd vychádzal z nesprávnej výšky predmetu konania. Keďže predmetom konania bolo zaplatenie sumy 1.679,05 Eur s príslušenstvom, a žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 1.481,35 Eur, bol jeho úspech v pomere 88,23 %, neúspech v pomere 11,77 %, teda žalobca mal čistý úspech v pomere 76,46 % a nie 66 %. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutom rozsahu zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Žalobca si uplatnil trovy prvoinštančného aj odvolacieho konania. 6. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril. 7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu vo veci samej nie je dôvodné a odvolanie je dôvodné len v časti týkajúcej sa výroku o nároku na náhradu trov konania. 8. Vo veci samej sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, a len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza: 9. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne zhodnotil, že uzatvorená zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou vychádzajúc z postavenia žalovaného ako dlžníka z úverovej zmluvy s tým, že je namieste aplikovať zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“). Konal preto správne, keď preskúmal, či zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti podľa § 9 odsek 2 tohto zákona. 10. V zmysle ustanovenia § 9 odsek 2 písm. k/ ZoSÚ, účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. 11. Podľa ustanovenia § 11 odsek 1 písm. a/ ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. 12. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v čase jej uzavretia, a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Takéto údaje musia byť v zmluve výslovne uvedené, nemožno ich vyvodzovať z ďalších zmluvných náležitostí. 13. Za daného stavu odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy v zmysle ustanovenia § 9 odsek 2, v spojení s § 11 odsek 1 ZoSÚ, bol správny. 14. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 odsek 2 presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných (§ 43 Občianskeho zákonníka), musí spotrebiteľská zmluva obsahovať. Okrem iného v § 9 odsek 2 písm. k/ uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Z uvedeného je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy medzi stranami sporu bolo aj suma, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová suma, počet a termíny splátok sa viažu ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Je teda jednoznačné, že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich počet a termíny splátok. V danom prípade zmluva o úvere, ktorá bola uzatvorená medzi stranami sporu (č. l. 4 spisu), obsahovala len výšku, počet a termíny anuitnej splátky, a to v sume 31,72 Eur mesačne (výška anuitnej splátky 29,73 eur + poplatok za správu úverového účtu 1,99 eur) v počte 120 splátok s dátumom splatnosti v 20. deň kalendárneho mesiaca. 15. Čo sa však týka výšky, počtu a termínu splátok úrokov, tento údaj v úverovej zmluve absentuje. Účelom právnej úpravy (§ 9 odsek 2 ZoSÚ) je bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške (sume) úrokov z úveru a poplatkoch. Žalobca ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov, a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené (§ 11 odsek 1 ZoSÚ). Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu, že prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný ako spotrebiteľ však túto možnosť nemal, keďže výška úroku a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere. (Porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010). 16. K rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie, na ktoré žalobca poukazuje v odvolaní odvolací súd uvádza, že zo spomínaného rozhodnutia Súdneho dvoru EÚ skutočne vyplýva, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (bod 50). V neposlednom rade si však musíme uvedomiť, že Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade s vyššie uvedeným Súdny dvor EÚ aj vo veci C-42/15 poskytol výlučne výklad Smernice a v žiadnom prípade sa nemohol, a ani sa nevyjadroval k výkladu zákona č. 129/2010 Z. z.. Súd prvej inštancie náležitosti úverovej zmluvy posúdil podľa zákona platného v čase uzatvorenia zmluvy. Predmetný zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je platný aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu. Aj z hľadiska právnej istoty by nebolo správne, aby sa nezmenil zákon, no iba výklad jeho ustanovenia, a to úplne opačným spôsobom. Nedostatky o transpozícií smernice môžu byť odstránené zmenou zákona, nie však zásahom do horizontálnych súkromnoprávnych vzťahov. 17. Z uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti. 18. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie žalobcu voči výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti ako vecne správny potvrdil. 19. Vo vzťahu k rozhodnutiu prvoinštančného súdu o priznaní nároku na náhradu trov prvoinštančného konania žalobcovi v rozsahu 66 % sa odvolací súd stotožnil s odvolacou námietkou žalobcu o nesprávne určenom pomere úspechu žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie. 20. K samotnému vyčísleniu pomeru úspechu žalobcu v konaní súdom prvej inštancie odvolací súd pre doplnenie uvádza, že súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania podľa zásad o náhrade trov konania a uplatnením týchto zásad určí pomer vyjadrený percentom alebo zlomkom. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t. j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Nárok na čiastočnú náhradu trov konania sa vypočíta tak, že úspech strany konania, ktorej vznikla povinnosť na náhradu trov, sa odpočíta od úspechu strany, ktorej vzniklo právo na náhradu trov, a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva. Úspech strany v konaní môže predstavovať vždy maximálne 100 %. 21. Po preštudovaní obsahu spisu reagujúc na odvolanie žalobcu odvolací súd uzatvára, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd prvej inštancie postupoval v zmysle citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku nesprávne však výpočtom určil pomer úspechu žalobcu a žalovaného vo veci, z ktorého následne odvodil rozhodnutie o nároku žalobcu na náhradu trov konania. Premetom konania bolo zaplatenie sumy 1679,05 Eur a žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 1.481,35 Eur, preto bol úspech žalobcu v pomere 88,22 % a neúspech v pomere 11,78 %. Žalobcovi tak vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 76 %. 22. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania postupom podľa § 388 C.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 2 a § 262 odsek 2 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobca mal v odvolacom konaní úspech len čiastočný, a to v odvolaní proti výroku týkajúceho sa nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, v odvolaní proti výroku o zamietnutí zvyšnej časti žaloby úspech nemal, a žalovanému v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto odvolací súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania právo a nárok na ich náhradu sporovým stranám nepriznal. 24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).