Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6To/13/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317010553 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317010553.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr. Jaroslava Bugeľa a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA. na verejnom zasadnutí konanom dňa 09. mája 2018, v trestnej veci obž. C. V. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 07. decembra 2017 sp. zn. 3T/94/2017, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 07. decembra 2017 sp. zn. 3T/94/2017 bola obžalovaná C. V. uznaná vinnou zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/Tr. zákona na tom skutkovom základe, že dňa 17.04.2017 v čase o 00.35 hod. v obci Stakčín, okres Snina, viedla osobné motorové vozidlo zn. D. W., EČ T. XXXT. po štátnej ceste 1/74 v smere do mesta Snina, pričom v tom čase sa s ňou spolu vo vozidle nachádzali spolujazdci C. V., ktorý sedel vpredu vedľa nej, O. N., ktorý sedel vzadu vpravo a B. B., ktorý sedel vzadu vľavo, kde v km 37,7 po prejdení miernej ľavotočivej zákruty neprispôsobila rýchlosť jazdy svojím schopnostiam a vlastnostiam vozidla, s vozidlom prešla do protismernej časti vozovky, pričom nezvládla riadenie, zišla do priekopy po pravej strane a narazila do betónového mostíka, následkom čoho auto vymrštilo do ľavej bočnej časti tam odstaveného motorového vozidla zn. E., EČ D. XXXS. majiteľa O. E., následne s vozidlom dopadla na cestu a to pred osobné motorové vozidlo zn. O. C., EČ D. XXXJ., ktoré v tom čase v smere od mesta D. viedol I. O., ktorého majiteľom je A. B. D., a.s. so sídlom na ulici E. č. X/X, J.- D. C., kde došlo k zrážke týchto vozidiel, následkom čoho vozidlo zn. O. C. narazilo do tam odstavených motorových vozidiel zn. G. XXX, EČ D. XXXS. a S. S., EČ D. XXXJ. majiteľa C. Y., čím tak porušila povinnosti uložené jej ako vodičke uvedené v § 9 ods. 1, § 16 ods. 1, § 137 ods. 1, ods. 2 písm. j/ zákona číslo 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, čím takto spôsobila spolujazdcovi B. B. zranenia, ktorým na mieste podľahol, spolujazdcovi C. V. zranenia, a to povrchové poranenie hlavy s predbežnou dobou liečenia 5 dní, O. N. zranenia, a to povrchové poranenie hlavy a trupu s predbežnou dobou liečenia 5 dní, škodu na osobnom motorovom vozidle zn. O. C., EČ D. Z. spôsobila škodu vo výške najmenej 2.500,- €, na nákladnom motorovom vozidle zn. E., EČ D. XXX škodu vo výške najmenej 2.000,- €, na osobnom motorovom vozidle zn. G. XXX, EČ D. XXXS. škodu najmenej 1.000,- € a na osobnom motorovom vozidle zn. S. S., EČ D. XXXJ. škodu vo výške najmenej 3.500,- €. Za to jej bol uložený podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona. za použitia § 36 písm. j/, k/, l/, § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 /troch/ rokov. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona bol výkon trestu podmienečne odložený za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jej správaním sa v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona okresný súd určil skúšobnú dobu v trvaní 5 /päť/ rokov. Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Tr. zákona bola obžalovanej počas skúšobnej doby uložená povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Zároveň podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 7 /sedem/ rokov. Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd prvého stupňa poškodených I. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., T. XXXX/X, O. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., T. XXXX/X a I.. C. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., V.. S. XXX/XX, s ich nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovene lehote odvolanie do výroku o treste prokurátor. V neskoršie preložených dôvodoch namieta, že uložený trest obžalovanej je nezákonný a neprimerane nízky a za súdený skutok jej mal byť uložený trest spojený s odňatím slobody. Súd sa náležite nevysporiadal so zásadami ukladania trestov, pričom rozoberá zásadu proporcionality trestu ako aj individuálnej a generálnej prevencie. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a vec vrátiť okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, prípadne uložiť obžalovanej nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby so zaradením pre jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. K takto podanému odvolaniu sa vyjadrila obžalovaná prostredníctvom svojej obhajkyne a má za to, že na prevýchovu obžalovanej dostatočne postačuje trest, ktorý jej bol uložený napadnutým rozsudkom. Aj samotný prokurátor alternatívne navrhol v rámci záverečných rečí podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom, s čím sa stotožnil aj okresný súd. Obžalovaná smrť svojho kamaráta nesie veľmi ťažko a je to pre ňu nesmierna trauma. Žiada, aby jej bola daná druhá šanca a bol jej uložený podmienečný trest odňatia slobody. Navrhla potvrdiť rozsudok prvostupňového súdu. Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým prokurátor podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Úvodom krajský súd v tejto trestnej veci konštatuje, že obžalovaná na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07. decembra 2017, po zákonnom poučení, urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, t.j. že je vinná zo páchania skutku, ktoré bolo po splnení procesného postupu podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku, a po návrhu prokurátora prijaté súdom, s tým, že dokazovanie v rozsahu v akom sa obžalovaná priznala sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody. Vychádzajúc z ust. § 257 ods. 5 Tr. poriadku a § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku, po preskúmaní trestného spisu, odvolací súd uvádza, že nezistil zásadné porušenie práva obžalovanej na obhajobu vo vzťahu k prijatému vyhláseniu výroku o vine. Keďže v danej trestnej veci bolo podané odvolanie prokurátorom len čo do výroku o treste, krajský súd nezistiac dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 Tr. poriadku, preskúmal len tento napadnutý výrok. Konanie obžalovanej bolo po právnej stránke zákonným spôsobom kvalifikované ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona, pretože obžalovaná tým, že pri riadení motorového vozidla z nedbanlivosti inému spôsobila smrť a čin spáchala závažnejším spôsobom konania - závažné porušenie predpisov o cestnej premávke, naplnila po objektívnej aj subjektívnej stránke obligatórne náležitosti uvedeného prečinu. Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, pričom vyhodnotil existenciu poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j/, k/, l/ Tr. zákona, bez zistenia priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Tr. zákona a pri ukladaní trestu postupoval v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zákona, kedy sa znižuje horná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Podľa odpisu z registra trestov obžalovaná nebola doposiaľ súdne trestaná. Zo správy Mestského úradu mestskej časti Košice- Myslava vyplývajú iba všeobecné údaje vzťahujúce sa na osobu obžalovanej s tým, že jej správanie alebo priestupky neboli doposiaľ prejednávané komisiou verejného poriadku alebo iným spôsobom. Podľa Ústrednej evidencii priestupkov Ministerstva vnútra SR má dva záznamy (rýchlosť jazdy a nesprávne parkovanie). Z evidenčnej karty vodiča - obžalovanej je zrejmé, že táto sa doposiaľ dopustila len jedného priestupku dňa 12.08.2016 - rýchlosť jazdy, za čo jej bolo uložená bloková pokuta vo výške 20,- eur. Preskúmaním preloženého spisu v súvislosti s napadnutým výrokom o treste má odvolací súd za to, že okresný súd v rámci všeobecných zásad platných pre ukladanie trestov dostatočne vyhodnotil všetky okolnosti, ako aj momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti a občanov pred páchaním takejto trestnej činnosti, pričom zvážil aj okolnosti na strane obžalovanej. Prvostupňový súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery vychádzal jednak z hodnotenia osoby obžalovanej a jednak závažnosti činu. Krajský súd sa preto stotožnil s rozhodnutím okresného súdu ohľadne výšky trestu a spôsobu jeho výkonu, pričom s prihliadnutím na osobu obžalovanej, ktorá nebola v minulosti súdne trestaná a po zvážení okolnosti spáchania činu aj odvolací súd má za to, že uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, t. j. v strede zákonom upravenej trestnej sadzbe zodpovedá zásadám pre ukladanie trestov, ako z pohľadu individuálnej, tak aj z pohľadu generálnej prevencie. Po vyhodnotení všetkých okolností súvisiacich s rozhodovaním o spôsobe výkonu uloženého trestu bol vyvodený záver, že sú splnené podmienky ustanovené v § 51 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, a preto bol výkon uloženého trestu odňatia slobody obž. C. V. podmienečne odložený, za súčasného uloženia probačného dohľadu a stanovenia skúšobnej doby na 5 rokov. Odvolací súd pritom prihliadal i na spôsob spáchania činu a jeho následok, na zistenie, že išlo o ojedinelé vybočenie z riadneho správania sa obžalovanej, na hodnotenie osoby obžalovanej, jej pomery a možnosti jej nápravy, z čoho vyvodil záver, že boli splnené zákonné podmienky pre uloženie takéhoto trestu a účel trestu odňatia slobody sa dosiahne i bez jeho výkonu. Obžalovaná v priebehu plynutia tejto skúšobnej doby spôsobom svojho života a svojím správaním preukáže, či účel trestu sa dosiahne aj bez nariadenia výkonu trestu. Za účelom posilnenia výchovného účinku na obžalovanú jej bola v skúšobnej dobe uložená povinnosť spočívajúcu príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že účelom trestu zákazu činnosti je predovšetkým zabrániť opakovaniu trestného činu, a preto je jeho uloženie úplne odôvodnené vtedy, keď páchateľ vyvolá trestným činom v doprave pochybnosť o svojej spoľahlivosti alebo spôsobilosti viesť motorové vozidlo. Vychádzajúc z uvedeného preto uložený trest zákazu činností viesť motorové vozidlá všetkých druhov obžalovanej na dobu siedmych rokov sa javí byť primeraným a zákonným. Pokiaľ ide o odvolacie námietky prokurátora s týmito sa krajský súd nestotožnil a poukazuje na vyššie uvedené skutkové a právne závery ohľadne výšky trestu a spôsobu jeho výkonu. Základným princípom podmienečného odsúdenia je, že súd rozhodne o odsúdení páchateľa a uloží mu trest odňatia slobody, ale výkon trestu odloží s podmienkou, že odsúdený sa bude v priebehu určenej skúšobnej doby riadne správať a vyhovie obmedzeniam alebo splní povinnosti, pokiaľ mu boli súdom uložené. Podmienečne možno odložiť iba výkon trestu odňatia slobody vo výmere neprevyšujúcej dva, resp. tri roky za podmienky, že s ohľadom na doterajší život páchateľa a okolnosti prípadu možno dôvodne predpokladať úspešnú nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti, alebo ak súd prijme záruku za nápravu páchateľa. Podmienky môžu byť splnené aj súčasne. Spoločným znakom je, že súd nepovažuje výkon trestu za nevyhnutný. Pri hodnotení podmienok pre podmienečné odsúdenie súd síce musí prihliadnuť na osobu páchateľa a k okolnostiam prípadu, súčasne však musí zvážiť, či podmienečným odkladom výkonu trestu bude dosiahnutý účel trestu. To znamená, že podmienky pre podmienečný odklad výkonu trestu nie je možné hodnotiť izolovane od ustanovenia § 34 ods. 1 <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=4777118&FragmentId2=4777118> Tr. zákona. Vychádzajúc z uvedeného ma odvolací súd za to, že ukladanie nepodmienečného trestu odňatia slobody by bolo vo vzťahu k obžalovanej neprimerane prísne a nezabezpečil by sa tým ani účel sledovaný Trestným poriadkom a to je spravodlivé potrestanie páchateľov trestnej činnosti. Odvolací súd už len záverom poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok prokurátora vyhodnotil ako nedôvodný a jeho odvolanie zamietol postupom podľa § 319 Tr. poriadku. jednohlasne Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.