Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 10To/45/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317010649 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317010649.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr. Evy Rešatkovej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 17.1.2018, v trestnej veci proti obžalovanému E. K. pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a), b) Tr. zákona a iné, o odvolaniach obžalovaného E. K. a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/111/2017 zo dňa 5.10.2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolania obžalovaného E. K. a okresného prokurátora. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný E. K. uznaný za vinného zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a), b) Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona, vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a to na tom skutkovom základe, že - M. Š. a E. K. po predchádzajúcej dohode si zabezpečili železné páčidlo modrej farby a pomoc od Ľ. B., ktorá spočívala v tom, že dňa 14.05.2015 v presne nezistenom čase po 07.00 hodine na osobnom motorovom vozidle zn. W. D., EČ: Z farby šedej metalízy, tento doviezol M. Š. a E. K. z mesta Humenné do obce Papín, okr. Humenné s tým, že Ľ. B. vedel o tom, že oni idú niečo vykradnúť a podľa dohody ich odišiel čakať s vozidlom do obce Zubné, okr. Humenné, pričom M. Š. a E. K. následne vykonali krádež vlámaním do rodinného domu č. XXX v obci V., takým spôsobom, že vošli na pozemok rodinného domu zo zadnej strany, kde poškodili pletivo na oplotení, následne vypáčili nezisteným predmetom na zadnej časti domu dvojkrídlové drevené dvere na terase rodinného domu, odkiaľ cez obývaciu izbu vošli do kuchyne, kde zo špajze vyniesli trezor zn. Safetronics antracitovej farby o rozmere 60x125x43 cm, s elektrickým zámkom na kód, ktorý následne za použitia železného páčidla modrej farby vypáčili, otvorili a odcudzili z neho finančnú hotovosť vo výške 73.000 - 74.000 eur a z tejto obce Papín odišli na vozidle nezistenej značky, farby a typu, pričom M. Š. v čase okolo 09.00 hod. zatelefonoval Ľ. B., že môže ísť preč, že niekto po nich príde, čím M. Š. s E. K. tak pre majiteľa rodinného domu X. B., trvale bytom V. č. XXX, spôsobili odcudzením finančnej hotovosti škodu vo výške 73.000 - 74.000,- eur, škodu poškodením dverí na terasu vo výške 864,12 eur, poškodením podlahy v kuchyni vo výške 132,64 eur a trezoru vo výške 170,- eur. Za to mu bol podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. h), § 41 ods. 1 Trestného zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ho pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Napokon, podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku boli poškodení: X. B., B. B. a V., s. r. o. v likvidácii, s uplatnenými nárokmi na náhradu škody odkázaní na civilný proces. Ihneď po vyhlásení uvedeného rozsudku podali proti jeho výroku o treste odvolania obžalovaný a v neprospech obžalovaného aj okresný prokurátor. Obžalovaný v odôvodnení svojho odvolania uviedol, že nesúhlasí s uloženým druhom trestu a žiada krajský súd o uloženie podmienečného trestu. Zdôraznil, že už v prípravnom konaní uviedol, že je v jeho záujme trestnú vec ukončiť v čo najkratšej dobe. Dňa 5.10.2017 pristúpil k vyhláseniu viny. Aj keď prijal všetky právne účinky uznania viny, zmienil sa pred súdom v tom zmysle, že v podstate nevie aký druh trestu mu bude súdom uložený a v akej výške. Nemal ani poňatie, že existuje spôsob predznamenania rozhodnutia súdu o druhu a výške uloženého trestu, osobitne keď mu po porade obhajca X.. W. vypovedal plnú moc s tým, že musí služobne odcestovať. K vyhláseniu rozsudku došlo okolo 15.30 hod. Poukázal na to, že dňa 11.9.1999 mu bolo vznesené obvinenie pre trestný čin lúpeže so zbraňou dvoma skutkami. V roku 2003 bol Okresným súdom Humenné pre skutok spod obžaloby oslobodený a odsúdený na tri roky nepodmienečne. Vo výkone väzby bol ale 3,5 roka, a aj keď Ministerstvo spravodlivosti SR žiadal o nemajetkovú i majetkovú ujmu bolo mu písomne oznámené, že jeho žiadosti nebolo vyhovené. Štát by sa podľa neho nemal zbaviť zodpovednosti. Dňa 4.4.2017 bol krajským súdom prepustený na slobodu a viac ako pol roka bol monitorovaný technickými prostriedkami s tým, že sa môže zdržiavať len v byte jeho mamy O. C. na ul. Q. XX, Z.. Osobnou slobodou sa podľa neho rozumie voľný, ničím neobmedzený pohyb človeka, ktorý sa môže podľa vlastného rozhodnutia na určitom mieste zdržiavať, alebo slobodne z tohto miesta odísť, a nie keď on mal každý pondelok od 8-15 hodín čas na vybavenie svojich osobných záležitostí a bol nonstop monitorovaný. Je toho názoru, že probačný dohľad, ktorý má určený, je predurčený k tomu, aby si jednotlivec vybudoval vhodné sociálne zázemie a osobitne, aby sa mohol znovu spoločensky uplatniť, zamestnanie, osobný život a dať šancu jednotlivcovi. Skutku, ktorý sa mu kladie za vinu úprimne ľutuje. Navrhol, aby sa pri zvažovaní vhodnosti trestu brali do úvahy dlhodobá beztrestnosť, jeho záujem na rýchlom a primeranom ukončení trestnej veci a náklady na súdne konanie. Prokurátor v písomnom odôvodnení svojho odvolania namietal, že trest uložený obžalovanému na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby nie je primeraný vzhľadom na výšku spôsobenej škody, ktorá bola konaním obžalovaného a ďalších páchateľov spôsobená vo výške 73.000,- až 74.000,- eur. Pritom napriek uplynutiu dlhej doby od spáchania skutku obžalovaný neuhradil ku dňu vyhlásenia rozsudku ani časť škody. Ďalej poukázal aj na spôsob spáchania trestného činu a na to, že aj keď sú predchádzajúce odsúdenia zahladené, tak treba brať do úvahy skutočnosť, že sa obžalovaný v minulosti dopustil rovnakej trestnej činnosti. Preto navrhol, aby krajský súd napadnutý výrok o treste zrušil a uložil obžalovanému prísnejší nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere najmenej 5 rokov, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Na základe podaných odvolaní preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, a na základe tohto preskúmania dospel k záveru, že tak odvolanie obžalovaného, ako aj odvolanie okresného prokurátora nie sú dôvodné. V rámci svojej prieskumnej činnosti krajský súd zistil, že na hlavnom pojednávaní o obžalobe prokurátora neboli vykonávané dôkazy súvisiace s výrokom o vine obžalovaného, pretože tento na hlavnom pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 5.10.2017, po povolení a poučení súdom urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu v obžalobe kladie za vinu. Po tom, čo obžalovaný aj kladne odpovedal na otázky uvedené v ustanovení § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku okresný súd podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného a vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o náhrade škody. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prvostupňový súd prihliadal na zásady pre ukladanie úhrnného trestu uvedené v § 41 ods. 1 Tr. zákona a na kritériá uvedené v základných zásadách ukladania trestov, najmä v ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zákona. Podľa týchto kritérií trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V prvom rade prvostupňový súd správne zistil rovnovážny pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keď zistil len jednu poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l) Tr. zákona (obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval) a jednu priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. h) Tr. zákona (spáchal viac trestných činov). Z dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom, najmä z odpisu registra trestov, a po doplnení dokazovania odvolacím súdom oboznámením sa so spismi Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/106/1997 a 4T/117/2000 je zrejmé, že sa obžalovaný už v minulosti dopustil trestných činov rovnakej povahy a že bolo na neho opakovane pôsobené výkonom trestu odňatia slobody a to aj v II. NVS. Konkrétne, rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/106/1997 z 19.3.1997, právoplatným 19.3.1997, bol obžalovaný uznaný vinným zo spolupáchateľstva trestného činu krádeže podľa § 9 ods. 2 k § 247 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 na trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov nepodmienečne v I. NVS. Trestný čin bol spáchaný 22 čiastkovými útokmi, spočívajúcimi vo vlámaní sa do pivnice alebo kočikárne a prisvojení si cudzích vecí. Z výkonu trestu bol obžalovaný podmienečne prepustený 26.2.1999 a podľa uznesenia OS Prešov sp. zn. PP 17/99 zo 4.10.2000 sa v skúšobnej dobe osvedčil (právoplatné dňa 25.11.2000). Následne rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 4T/117/2000 z 5.2.2003, voči obž. Novákovi právoplatným 12.6.2003, bol obžalovaný zo skutkov uvedených pod bodom 5, 6, 7 uznaný vinným zo spolupáchateľstva pokračujúceho trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1 písm. b), ods. 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 a v bodoch 5, 7 v súbehu so spolupáchateľstvom pokračujúceho trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 9 ods. 2 k § 238 ods. 1, 2 Tr. zákona, za čo mu bol uložený podľa § 238 ods. 2, § 25 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov nepodmienečne, so zaradením pre jeho výkon do II. NVS. Trestná činnosť bola spáchaná troma čiastkovými útokmi a spočívala vo vlámaní sa v dvoch prípadoch do obydlia iného a v jednom prípade do domova dôchodcov a v odcudzení cudzích vecí. Trest odňatia slobody vykonal väzbou trvajúcou od 11.9.1999 do 11.3.2003. Z uvedených skutočností je zrejmé, že obžalovaný sa už v minulosti trestnej činnosti rovnakej povahy dopustil, bolo na neho opakovane pôsobené výkonom trestu odňatia slobody (a to aj v II. NVS), no ani to ho od opätovného páchania trestného činu neodradilo. Je nepochybné, že aby trest plnil svoj účel, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľom, odradenie iných od páchania trestných činov a morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, v prípade obžalovaného už do úvahy neprichádza trest iný, než nepodmienečný trest odňatia slobody. Vzhľadom na osobu obžalovaného a na okolnosti prípadu podľa krajského súdu nie sú splnené ani podmienky pre rozhodnutie o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody, stanovené v § 49 ods. 1 Tr. zákona. Čo sa týka samotnej výmery úhrnného trestu odňatia slobody uloženej napadnutým rozsudkom je táto aj podľa odvolacieho súdu primeraná a zodpovedajúca zákonu. Prvostupňový súd správne poukázal na rovnovážny pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, na priznanie sa obžalovaného a na dĺžku doby uplynuvšej od posledného odsúdenia za trestný čin. S prihliadnutím aj na spôsob spáchania trestného činu, na výšku škody, ktorá doposiaľ nebola ani sčasti nahradená, ako aj na osobu obžalovaného a možnosť jeho nápravy aj podľa odvolacieho súdu úhrnný trest odňatia slobody uložený obžalovanému na spodnej hranici trestnej sadzby ustanovenej v § 212 ods. 4 Tr. zákona napĺňa účel trestu. Vzhľadom na to, že odvolací súd nezistil ani chyby v konaní, ktoré napadnutému výroku rozsudku predchádzalo, o odvolaniach obžalovaného a okresného prokurátora rozhodol tak, že ich podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietol. jednohlasne Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.