Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 9To/53/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317010703 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Farkaš ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317010703.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr. Emila Dubňanského a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 19.12.2018, v trestnej veci obžalovaného M. S., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 20.04.2018, sp. zn. 3T/119/2017, takto r o z h o d o l : Podľa § 320 ods. 1 písm. a/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 280 ods. 2 Tr. por. trestnú vec proti obžalovanému M. S., nar. XX.XX.XXXX v O., T. republika, trvale bytom C., U. XXXX/X, pre skutok kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že dňa 08.02.2017 v čase okolo 20.00 hod. v byte na adrese A. č. XX v C., po predchádzajúcom verbálnom konflikte so svojou družkou V. T. z C., počas toho, ako táto písala na počítači, pristúpil k nej a oboma rukami ju chytil pod krk po dobu niekoľkých sekúnd, počas čoho jej povedal slová v zmysle, že je jej prednejší notebook ako to, že sa s ňou rozpráva, neskoršie po tom, ako mu V. T. povedala, že by si zaslúžil ísť na dvadsať rokov do väzenia za to všetko, čo jej urobil, jej povedal slová, že on si pôjde odsedieť na 48 hodín do CPZ-tky, no potom, ako vyjde, tak ju zabije, p o s t u p u j e Okresnému úradu Humenné, odboru všeobecnej vnútornej správy, ktorý by ju mal prejednať ako priestupok. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 20.04.2018, sp. zn. 3T/119/2017, bol obžalovaný M. S. uznaný vinným pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 08.02.2017 v čase okolo 20.00 hod. v byte na adrese A. č. XX v C. po predchádzajúcom verbálnom konflikte so svojou družkou V. T. z C., počas toho, ako táto písala na počítači, pristúpil k nej a oboma rukami ju chytil pod krk po dobu niekoľkých sekúnd, počas čoho jej povedal slová v zmysle, že je jej prednejší notebook ako to, že sa s ňou rozpráva, neskoršie po tom, ako mu V. T. povedala, že by si zaslúžil ísť na dvadsať rokov do väzenia za to všetko, čo jej urobil, jej povedal slová, že on si pôjde odsedieť na 48 hodín do CPZ-tky, no potom, ako vyjde, tak ju zabije. Za to bol obžalovanému uložený podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 36 písm. a), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, § 56 ods. 1, 2 Trestného zákona peňažný trest vo výmere 400,- eur. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu bol obžalovanému ustanovený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote, riadne a včas, podaním doručeným súdu prvého stupňa prostredníctvom obhajcu dňa 27.04.2018 odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 29.11.2018. Namietal, že sa necíti byť vinný zo skutku, ktorý je uvedený v obžalobe, pričom ide len o mocenský boj o maloletého syna. Po návrate domov dňa 08.02.2017 došlo medzi ním a poškodenou k bežnej hádke a to z dôvodu, že poškodená nereagovala na jeho telefonáty a on mal obavy o maloletého, lebo vedel, že je chorý. Poškodená sama vo výpovedi uviedla, že keď sa vrátil domov, vznikla medzi nimi hádka ohľadne toho, že nič nenavarila a nereagovala na jeho telefonáty. Poškodená ďalej uviedla, že zrazu sa na ňu vyrútil s tým, že notebook je jej prednejší ako on, capol ho, zatvoril ho zvrchu a chytil ju obidvoma rukami na niekoľko sekúnd pod krk, po čom išiel pred vchod fajčiť. Poškodená na sociálnej sieti facebook napísala mame správu, aby zavolala sociálku a políciu, pretože robí cirkus a nechce ju pustiť k malému. Z tejto časti výpovede poškodenej nie je zrejmé, ako jej mohol brániť v kontakte s maloletým, keď bol mimo ich spoločného bytu pred bytovkou, v ktorej bývali. V tom čase nemohla byť poškodená z jeho strany obmedzená v styku s maloletým a taktiež nie je zrejmé, prečo nezavolala políciu sama, že sa jej vyhráža. Ak by jeho konanie mohlo vzbudiť u poškodenej obavu o život a zdravie, mohla ho vymknúť, kričať o pomoc, zavolať políciu alebo utiecť k susedom atď. Poškodená však počkala v byte, kým sa vráti. Z uvedeného je viac než pravdepodobné, že jeho konanie, že sa vyrútil na ňu s tým, že notebook je jej prednejší, ako on, capol ho, zatvoril ho zvrchu a chytil ju na niekoľko sekúnd pod krk, nemohlo a ani nevzbudilo u poškodenej dôvodnú obavu, pričom poškodená nemala na krku žiadne znaky fyzického útoku. Po jeho návrate spred bytovky, podľa vyjadrenia poškodenej, opäť došlo k hádke a poškodená mu povedala, že by si zaslúžil 20 rokov basy za všetko, čo jej urobil, kedy mal po nej vyštartovať, naznačiť úder a povedať jej, že pôjde do CPZ na 48 hodín, ale keď ho pustia, tak ju zabije. Aj po tomto ďalšom incidente išla poškodená spať do spálne a ešte napísala matke, aby odvolala políciu, čím v podstate vyvrátila skutočnosť, že v nej svojím konaním mal vzbudiť dôvodnú obavu. Ak by mala strach z neho, že jej môže ublížiť, určite by matke nepovedala, aby odvolala políciu. Podľa jeho názoru, ak by už táto udalosť bola na polícii hlásená, existoval by o tom záznam, napr. hlásenie o výjazde. Rovnako je potrebné uviesť, že poškodená zotrvala s ním v byte po celú noc, spala v neuzamknutej izbe, mala pri sebe mobilný telefón a tablet, teda mohla komunikovať a privolať pomoc. Ak by naozaj poškodená mala strach o svoj život a zdravie, pravdepodobne by s ním neostala spať v byte. Matka poškodenej nebola svedkom hádky medzi ním a poškodenou a všetky informácie má len sprostredkované poškodenou. Vo svojej výpovedi uviedla, že dcéra podala trestné oznámenie na neho dňa 09.02.2017 a večer sa chcela vrátiť k nemu späť do bytu. Rovnako poškodená pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní ohľadne skutku neprejavila strach ani úzkosť, pričom svoje emócie prejavila len pri výpovedi o iných skutočnostiach zo spolužitia s ním. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zrušil prvostupňový rozsudok a spod obžaloby ho oslobodil. Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadnuc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné. Úvodom je potrebné konštatovať, že okresný súd vykonal v rámci riadneho procesného postupu dokazovanie v celom rozsahu potrebnom pre náležité objasnenie veci, avšak na základe tohto dospel v posudzovanom prípade k nesprávnym skutkovým záverom. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zohľadnil výpoveď poškodenej a svedkyne, pričom prihliadol aj na závery znaleckého posudku O.. A., na zdokumentované priestupky obvineného svedčiace o jeho sklonoch k agresivite a neadekvátnemu správaniu pri riešení konfliktov, v rámci ktorého nemá problém použiť aj fyzickú silu a poškodiť zdravie obete. Výpovede poškodenej a jej matky, vrátane emotívneho prejavu v najbolestnejších častiach, sú dôkazmi ich vierohodnosti a súd nemá dôvod pochybovať o nich. Je všeobecne známe, aj v súdnej praxi, že trestné činy obdobného charakteru sa dokazujú veľmi ťažko a obvinenia sú založené práve na udaniach zo strany poškodených, pričom práve ženy sa k trestnému oznámeniu odhodlávajú dlhšiu dobu a s obavami, ako to bolo aj v súdenej veci. Verzii obžalovaného o mocenskom boji o syna súd neuveril a nepovažuje ju za natoľko významnú, aby ovplyvnila jeho rozhodnutie o vine a treste. Sú pochopiteľné obavy matky o maloletého syna, pokiaľ má strach z nevyspytateľného a nekontrolovateľného správania sa otca dieťaťa. Obžalovaný by si mal nanovo získať dôveru matky s cieľom obnovenia kontaktov s vlastným dieťaťom. Táto dôvera sa však nebuduje invektívami a osočovaním. Súd v danom prípade nezistil také skutočnosti, ktorými by nemal dôvod veriť výpovedi poškodenej, ktorá jednoznačne a presvedčivo uviedla a vysvetlila, prečo nevolala na políciu sama, ale volala jej matka. Z jej výpovede je zrejmé, že skutočne zo správania obžalovaného, už aj vzhľadom na to, ako sa k nej správal v minulosti, mala skutočne dôvodnú obavu, že svoju vyhrážku, že si pôjde odsedieť do CPZ na 48 hodín, no potom, ak vyjde, tak ju zabije, môže aj uskutočniť. Z výpovede svedkyne poškodenej V. T. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že po tom, čo prišiel obžalovaný domov, začal jej vyčítať, že nič nenavarila, začal na ňu kričať, prečo sa mu neozýva a nereaguje na telefón, na čo sa snažila nereagovať, lebo nechcela vyvolať hádku, tak sa zrazu vyrútil k nej so slovami, že je jej notebook prednejší ako on. Capol ho, zatvoril ho zvrchu a chytil ju rukami pod krk, po čom ju pustil, zobral notebook a chcel ho rozbiť, na čo strašne kričala a prosila ho, aby to nerobil, pričom po tom, čo chcela ísť k malému, on jej povedal, nech sa neopováži. Na to si obžalovaný išiel zapáliť cigaretu dole pred vchod, čo využila a za ten čas napísala mame cez facebook správu, aby zavolala sociálku a políciu, že robí cirkus a nechce ju pustiť k malému. Po tom, čo sa vrátil obžalovaný, začali sa znovu hádať, ona celý čas plakala, kde mu povedala, že by si zaslúžil 20 rokov basy za všetko, čo jej urobil, na čo jej povedal, že pôjde do CPZ na 48 hodín, ale keď ho pustia, tak ju zabije, pričom sa na ňu vymachol. Potom sa to ukončilo, ona išla do spálne, dala mu posteľné prádlo a išli spať s tým, že písala mame, nech zavolá políciu, ale následne jej písala, nech to zruší, že ona si to zajtra porieši, lebo sa bála, že prídu policajti a bude to ešte horšie. Čo sa týka chytenia pod krk, tak obžalovaný ju nedusil, ale držal ju pod krkom niekoľko sekúnd, pričom cítila tlak a bola prekvapená. Následne svedkyňa poškodená až na priamu otázku prokurátora, či pociťovala obavu z konania a správania obžalovaného, odpovedala, že áno, keďže to nebol jeho prvý útok. Až na doplňujúcu otázku samosudcu, aby bližšie uviedla, akú obavu alebo z čoho túto mala, poškodená uviedla, že mala obavu, že ju obžalovaný zbije, prípadne zabije, lebo má strašne výbušnú povahu. Následne svedkyňa poškodená popísala správanie sa obžalovaného v minulosti, vrátane útokov z jeho strany na jej osobu. Na otázky obhajcu svedkyňa poškodená uviedla, že v ten večer spala v spálni, z bytu sa ujsť nepokúsila, lebo mala choré dieťa. O pomoc kričala iba keď bola v chodbe a obžalovaný držal notebook, že ho hodí o zem a rozbije, preto zvrieskla, že nie. Svedkyňa V. T., matka poškodenej, uviedla, že v inkriminovaný deň bola u dcéry s tým, že odchádzala pred 19.00 hod., kedy sa mal obžalovaný vrátiť zo služobnej cesty, kde následne asi o 10 minút po tom, čo prišla domov, pozrela na internet na messenger, kde jej dcéra napísala, aby volala sociálku, lebo ju obžalovaný nechce pustiť k malému, na čo zobrala telefón a volala sociálnej službe, kde jej pracovníčka povedala, že najprv musí volať políciu a až potom im. Z uvedených dôvodov volala políciu, objednala si taxík a vybrala sa k dcére. Keďže nemala internet v mobile, tak bola v kontakte so svojou sestrou, s ktorou bola v kontakte poškodená, teda jej dcéra a sestre povedala, aby povedala dcére, že tam ide polícia, hliadka a aj ona. Keď prišla taxíkom pred bytovku, stál tam obžalovaný a fajčil, tak povedala taxikárovi, nech zastaví za bytovkou, že počká na hliadku. Jej dcéra písomne žiadala jej sestru, nech stiahne hliadku, lebo bude ešte horšie. Keď vystúpila za bytovkou, išla práve hliadka polície, ktorú zastavila a povedala im, čo je vo veci. Hliadka povedala, že tam nepôjde, ale v prípade, ak by sa niečo dialo, tak im má zavolať. Po tom, čo hliadka odišla, zavolala si taxík a išla domov, pričom dcére ešte napísala, že ak by sa niečo dialo, nech jej dá vedieť. Ráno zazvonila dcéra s tým, že ide na inhaláciu s malým a všetko jej vysvetlí, pričom videla na nej, že je rozrušená, roztrasená, mala slzy v očiach. Táto jej povedala, že ide na políciu a ona jej povedala, nech ide aj na sociálku, aj na políciu. Poškodená jej porozprávala, čo sa predtým udialo, že v ten večer prišiel obžalovaný domov, začal na ňu kričať, že sa s ňou rozpráva a ona len furt čumí do notebooku, chytil jej notebook s tým, že ho hodí o zem, chytil ju pod krk a kričal po nej. Vzápätí si išiel zafajčiť, a keď sa vrátil, tak sa jej začal ospravedlňovať, pričom ona sa bála vojsť do miestnosti, kde bol malý, lebo vedela, že keby ju pri tom prichytil, tak by bolo zle. Až na otázku samosudcu, aby sa viac vyjadrila k tomu, čo jej mala povedať dcéra o skutku, svedkyňa uviedla, že sa jej mal obžalovaný vyhrážať, že ju zabije. Po tom, čo dcéra prišla na druhý deň ráno k nej a išla s dieťaťom k doktorke, tak už zostala bývať u nich, lebo dcére povedala, že do toho bytu ju viac nepustí, že sa bojí o jej život a život jej detí. Na otázku samosudcu, či dcéra nešla do bytu bývať len preto, lebo jej svedkyňa povedala, že ju do toho bytu nepustí, svedkyňa uviedla, že nie, že dcéra bola odhodlaná, že sa tam nevráti a určitý čas pobudne u nej a až po čase uvidí, či pôjde bývať s deťmi naspäť, lebo sa bála, že keď obžalovaného prepustia v prvý deň po zadržaní, tak že bude na ňu kričať. Podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať. Na základe uvedeného krajský súd konštatuje, že v predmetnej trestnej veci stáli proti sebe antagonické výpovede obžalovaného M. S., ktorý spáchanie skutku poprel a svedkyne poškodenej V. T., ktorá popísala priebeh skutku tak, ako k nemu malo dôjsť. Uvedená verzia svedkyne poškodenej je podporovaná výpoveďou svedkyne V. T. st., pričom z odpisu z registra trestov obžalovaného a z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že takéto správanie obžalovanému nie je cudzie. Napriek uvedenému krajský súd konštatuje, že podľa jeho názoru, konaním obžalovaného nebola naplnená objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, nakoľko z vykonaného dokazovania nevyplýva, aby konanie obžalovaného vzbudilo dôvodnú obavu o život alebo zdravie u poškodenej V. T.. Uvedené tvrdenie krajský súd opiera o výpoveď svedkyne poškodenej, ktorá uviedla, že po tom, čo sa jej mal obžalovaný vyhrážať smrťou, išla do spálne, obžalovanému dala posteľné prádlo a išli spať, s tým, že matke, ktorej predtým písala, nech zavolá políciu, napísala, nech to zruší a ona si to zajtra porieši. Svedkyňa poškodená až na otázku prokurátora, či pociťovala obavu z konania a správania obžalovaného, uviedla, že áno, keďže to nebol jeho prvý útok na jej osobu a na otázky obhajcu uviedla, že v ten večer spala v spálni, z bytu sa ujsť nepokúsila, o pomoc nekričala, iba v súvislosti s tým, keď obžalovaný držal notebook a chcel ho hodiť na zem a rozbiť kričala, že nie. Rovnako svedkyňa T., matka poškodenej, uviedla, že poškodená jej v inkriminovaný večer sama písala, resp. písala jej sestre, aby zrušila políciu a za ňou prišla až na druhý deň ráno, kedy išla na políciu, pričom uviedla, že poškodená ostala bývať u nich, lebo jej ona povedala, že do toho bytu ju viac nepustí, nakoľko bojí sa o jej život a život jej detí, ako aj že poškodená sa bála vrátiť s deťmi naspäť z dôvodu, že keď obžalovaného prepustia v prvý deň po zadržaní, tak bude na ňu kričať. Vzhľadom na skutočnosť, že poškodená mala možnosť zo spoločného bytu odísť bezprostredne po skutku, mala možnosť privolať políciu, matku alebo susedov, avšak nič z toho nevykonala, resp. matke kázala volať políciu z dôvodu, že obžalovaný ju nechcel pustiť k dieťaťu a túto následne kázala zrušiť, v predmetnom byte zotrvala do rána, obžalovanému ešte dala posteľné prádlo, až nasledujúci deň išla na políciu podať trestné oznámenie a do predmetného bytu sa nevrátila na základe naliehania matky, ktorá mala obavu o jej život a zdravie, ako aj na základe obavy z toho, že obžalovaný by na ňu kričal, krajský súd konštatuje, že toto konanie poškodenej nezodpovedá jej tvrdeniu o strachu z obžalovaného. Z uvedených dôvodov dospel krajský súd k záveru, že konanie obžalovaného nenaplnilo pojmové znaky trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona tak, ako obžaloba kládla obžalovanému za vinu. Vzhľadom na okolnosti a priebeh skutku, toto konanie by malo byť prejednané ako priestupok, preto rozhodol tak, že podľa § 320 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku trestnú vec proti obžalovanému M. S. pre žalovaný skutok postúpil Okresnému úradu Humenné, odboru všeobecnej vnútornej správy, ktorý by ju mohol prejednať ako priestupok. Z týchto podstatných dôvodov rozhodol Krajský súd v Prešove tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. jednohlasne Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.