Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6To/21/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317010858 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317010858.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr. Jaroslava Bugeľa a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA, na verejnom zasadnutí konanom dňa 06.06.2018 v trestnej veci obžalovaného R. U., pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona, v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 14.02.2018, sp. zn. 3T/143/2017, takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste. Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku obžalovanému R. U., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom U., F. č. XXXX/X u k l a d á Podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 39 ods. 1 Tr. zákona, v spojení s § 41 ods. 1 Tr. zákona, úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom v trvaní 4 (štyri) roky. Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Tr. zákona povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku, alebo inému výchovnému programu. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 14.02.2018, sp. zn. 3T/143/2017 bol obžalovaný R. U. uznaný za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona, spáchaného v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 27.05.2017 v čase okolo 21.30 hod. v Humennom v miestnej časti Podskalka, na začiatku uličky vedúcej k rodinnému domu č. 92, fyzicky napadol F. T., a to tak, že ho baseballovou palicou udrel do hlavy, pričom týmto konaním mu spôsobil tržnozhmoždenú ranu pravej ušnice veľkosti cca 4 cm zasahujúcu k chrupavke pravej ušnice, pohmoždenie mozgu vľavo v spánkovej a čelovo-temennej oblasti, pohmoždenie mozgu vpravo v spánkovej oblasti rozmerov 21 x 24 mm, subdurálny hematóm v spánkovej a čelovo-temennej oblasti vľavo, epidurálny hematóm v spánkovej oblasti vľavo, zlomeninu lebky v spánkovej oblasti vpravo a pohmoždenie hlavy v spánkovo-temennej oblasti vľavo stredne ťažkého stupňa s predpokladanou dobou liečenia minimálne 56 dní. Za to mu bol uložený podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona, za použitia § 41 ods. 1, § 36 písm. d), j), l), n), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, 3, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu bol výkon uloženého trestu podmienečne odložený. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu bola určená skúšobná doba v trvaní 3 (troch) rokov. Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku mu bola uložená povinnosť nahradiť poškodenému F. T. škodu vo výške 4.925,- eur a poškodenej Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., škodu vo výške 1.298,04 eur. Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku odvolanie prokurátor a to v neprospech obžalovaného, čo do výroku o treste, ktoré bližšie odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 03.05.2018. V podanom odvolaní prokurátor namieta, že neboli zistené také okolnosti prípadu, alebo pomery páchateľa, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona. Zohľadnenie údajnej obrany sestry pred neslušnými návrhmi Rómov by bolo možno na mieste pri posudzovaní skutku, ktorého sa dopustil obžalovaný bezprostredne po návrhoch Rómov dňa 27.05.2017 v čase okolo 21.00 hod. pred krčmou v Šaniho, kedy fyzicky napadol U. X., tzv. hlavičkou, pričom toto konanie sa skončilo uznesením o schválení zmieru na Okresnej prokuratúre v Humennom, avšak poškodený pil v inej krčme a to v krčme u Baloga a bol napadnutý až po pol hodine od neslušných návrhov Rómov, ktoré mali odznieť pred krčmou u Šaniho, preto je nezákonné zohľadnenie údajnej obrany sestry pri posudzovaní konania obžalovaného, ako ozbrojeného účastníka trestnej výpravy, ktorý po pol hodine po tom, čo obránil sestru, šiel do domu T., pričom vzal palicu a išiel ešte minimálne s jedným ďalším ozbrojeným páchateľom proti poškodenému, ktorého napadol úderom palicou do hlavy ako okolnosť, ktorá by odôvodňovala mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona, pričom zároveň poukazuje na postoj obžalovaného, ktorý spočiatku vinu popieral a priznal sa až pod ťarchou dôkazov. Z uvedených dôvodov uloženie podmienečného trestu odňatia slobody považuje za neprimerane mierne a v rozpore so zásadami ukladania trestov, preto navrhuje obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby a na jeho výkon ho zaradiť do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadnuc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné. Úvodom krajský súd v tejto trestnej veci konštatuje, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.02.2018, po zákonnom poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktoré bolo po splnení procesného postupu podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) h) Tr. poriadku a po vyjadrení prokurátora prijaté s tým, že dokazovanie v rozsahu akom sa obžalovaný k skutku priznal sa nevykoná a vykoná sa dokazovanie súvisiace iba s výrokom o treste a s výrokom o náhrade škody. Vychádzajúc z ust. § 257 ods. 5 Tr. poriadku a § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku po preskúmaní obsahu predloženého spisu, odvolací súd nezistil žiadne zásadné porušenia práva obžalovaného na obhajobu vo vzťahu k prijatému vyhláseniu o vine. Keďže v danej trestnej veci bolo podané odvolanie prokurátorom len čo do výroku o treste, krajský súd nezistiac dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 Tr. poriadku, preskúmal len tento odvolaním napadnutý výrok. Konanie obžalovaného bolo po právnej stránke zákonným spôsobom posúdené ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona, spáchaný v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona. Obžalovaný tým, že sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a tohto konania sa dopustil závažnejším spôsobom konania so zbraňou a inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, týmto svojim konaním naplnil po objektívnej aj subjektívnej stránke skutkovú podstavu uvedených trestných činov. Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, pričom vyhodnotil existenciu poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. d) Tr. zákona, že obžalovaný spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých, § 36 písm. j) Tr. zákona, teda že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, § 36 písm. l) Tr. zákona, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a § 36 písm. n) Tr. zákona, že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, ako aj existenciu jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zákona, že obžalovaný spáchal viac trestných činov, preto pri ukladaní trestu postupoval v zmysle § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona a súčasne aplikoval aj § 39 ods. 1, 3 písm. e) Tr. zákona, avšak jeho použitie bližšie neodôvodnil, iba v odôvodnení rozsudku uviedol, že vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery páchateľa by použitie trestnej sadzby stanovenej trestným zákonnom bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje v jeho prípade aj trest kratšieho trvania. Z uvedených dôvodov páchateľovi uložil trest pod dolnú hranicu zákonnom stanovenej trestnej sadzby v trvaní 2 (dva) roky, ktorý mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky. K uvedenému, odvolací súd, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku, ako aj obsahu predloženého spisu konštatuje, že za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona umožňuje uvedený zákon uložiť trest odňatia slobody na 4 až 10 rokov. Za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 2 Tr. zákona umožňuje uvedený zákon uložiť trest odňatia slobody na 6 mesiacov až 3 roky. Podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Nepochybil okresný súd pri určení druhu trestu, ak ukladal trest odňatia slobody a to za trestný čin najprísnejšie trestný, teda za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona, avšak podľa názoru odvolacieho súdu pochybil prvostupňový súd pri určení výmery tohto trestu. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že v súlade so zásadou individualizácie trestu Trestný zákon umožňuje vo výnimočných prípadoch uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenú v osobitnej časti Trestného zákona. Umožňuje tak uloženie trestu aj tým páchateľom, u ktorých by uloženie trestu v rámci trestnej sadzby nezodpovedalo konkrétnym okolnostiam prípadu, alebo pomerom páchateľa, pričom takýmito okolnosťami môžu byť aj poľahčujúce okolnosti, za predpokladu, že ich rozsah alebo význam prekračuje hranice bežné pre priznanie statusu poľahčujúcich okolností, s tým, že nie je možné ani vylúčiť viacero okolností, ktoré sami o sebe sú len všeobecnými poľahčujúcimi okolnosťami a vo svojom súhrne nadobudnú v konkrétnom prípade taký význam, že ich bude možné posúdiť ako mimoriadne okolnosti v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zákona. Za mimoriadnu okolnosť prípadu, ktorá odôvodňuje použitie § 39 ods. 1 Tr. zákona a teda ukladanie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, krajský súd v predmetnej trestnej veci vyhodnotil skutočnosť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, teda k spáchanému skutku sa priznal, pričom v prípade, ak by došlo k dohode o uznaní viny a prijatí trestu, bolo by možné v zmysle § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona „automatické“ zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby až o jednu tretinu. Na rozdiel od inštitútu dohody o vine a treste, kedy obvinený v konaní pred súdom má vedomosť o tom, aký trest mu prokurátor navrhuje v prípade, ak zodpovie na položené otázky podľa § 333 ods. 3 písm. a) až j) Tr. poriadku, navyše na akúkoľvek otázku v zmysle uvedených ustanovení, ale najmä na otázku podľa § 333 ods. 3 písm. i) Tr. poriadku, môže odpovedať aj záporne, čo má za následok vrátenie veci prokurátorovi do prípravného konania v zmysle § 334 ods. 3 Tr. poriadku, pri vyhlásení viny je obžalovaný v nevýhodnejšej polícií, nakoľko sa nachádza v stave neistoty, aký trest mu bude ukladaný, pričom z poukazom na § 155 ods. 1 Tr. zákona, ak by bol trest odňatia slobody obžalovanému ukladaný v rámci zákonnom stanovenej trestnej sadzby, bol by mu ukladaný trest odňatia slobody v trvaní od 4 do 10 rokov, pričom takýto trest, aj ak by bol uložený na spodnej hranici trestnej sadzby, nie je možné podmienečne odložiť, ani podmienečne odložiť s probačným dohľadom. Z uvedených dôvodov preto aj odvolací súd mal za to, že obžalovanému bolo možné uložiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, za použitia § 39 ods. 1 Tr. zákona, avšak vo vyššej výške, ako mu ukladal prvostupňový súd. Na základe uvedeného preto krajský súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste a sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky s podmienečným odkladom s probačným dohľadom nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe v trvaní 4 (štyri) roky, ako aj povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom, alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Uvedený trest, podľa názoru odvolacieho súdu je dostatočný na zabezpečenie ochrany spoločnosti a výchovu obžalovaného k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život, za súčasného odradenia iných od páchania trestnej činnosti a zodpovedá zásadám ukladania trestov, vzhľadom na okolnosti prípadu, osobu páchateľa a to aj s poukazom na individuálnu a generálnu prevenciu. Odvolací súd prihliadal aj na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok a s poukazom na to, že z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že tento doposiaľ nebol súdne trestaný pred spáchaním trestného činu a nemá záznam ani v evidencii priestupkov MV SR, išlo o ojedinelé vybočenie z riadneho správania obžalovaného, preto vzhľadom na jeho osobu a pomery a možnosti jeho nápravy mal za to, že boli splnené zákonné podmienky pre uloženie takéhoto trestu. To boli podstatné dôvody pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok prokurátora vyhodnotil ako dôvodný a rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku. jednohlasne Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.