Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 25Co/93/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317200399 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317200399.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobcov: X.) S. Ď., H..: XX.XX.XXXX, Š. XXX/ XX, XXX D., právne zastúpený: JUDr. Miroslav Korch, advokát, Kukoreliho 1505/50, 066 01 Humenné, IČO: 42 033 063, X.) Z.. B. Ď., H..: XX.XX.XXXX, Š.Z. XXX/XX, XXX XX D., proti žalovanému: Tatra banka, a.s., Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, o určenie neplatnosti zmlúv o úvere a záložných zmlúv, o odvolaní žalobcu v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 21C/10/2017-50 zo dňa 11.07.2017, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie. Sporovým stranám n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) v konaní o určenie neplatnosti zmlúv o úvere a záložných zmlúv rozhodol tak, že: Súd žalobu zamieta. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia podali dňa 18.01.2017 na súd prvej inštancie žalobu, ktorou žiadali určiť neplatnosť dvoch zmlúv o účelovom splátkovom úvere, zo dňa 30.06.2010 a zo dňa 18.08.2011 a neplatnosť dvoch zmlúv o záložnom úvere k úveru zo dňa 30.06.2010 a 18.08.2011. 3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a zistil, že dňa 30.06.2010 uzatvorili žalobcovia ako spoludlžníci so žalovaným ako veriteľom, zmluvu o účelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej im bol poskytnutý účelový úver vo výške 220.000,- eur s mesačnými splátkami vo výške 1.162,11 eur a s počtom splátok 360 s dohodnutou úrokovou sadzbou 4,65 % ročne. V zmluve bolo uvedené, že účelom použitia úveru je splatenie poskytnutého úveru a zmena financovania nehnuteľnosti, pričom sa jedná o financovanú nehnuteľnosť rodinný dom, súpisné číslo XXX na parcele č. XXX, zapísaná na LV č. XXX, kat. úz. D.. V zmluve je taktiež uvedené, že táto zmluva je zabezpečená zmluvou o záložnom práve k úveru č. XXXXXXXXXX uzavretá taktiež dňa 30.06.2010 na zabezpečenie pohľadávky z úveru, ktorou boli založené nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX a LV č. XXXX, kat. úz. D.. Dňa 18.08.2011 uzatvorili žalobcovia ako spoludlžníci so žalovanými ako veriteľom zmluvu o účelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXXXX, ktorou žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcom účelový úver vo výške 30.000,- eur s výškou mesačnej splátky 154,64 eur a počtom splátok 360 a dohodnutou úrokovou sadzbou 5,05 % ročne s účelom použitia úveru zmena financovania nehnuteľnosti definovaná bola tak, že tou je rodinný dom súpisné číslo XXX na pozemku parcely č. XXX zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. D.. Toho istého dňa uzatvorili na zabezpečenie tohto úveru aj zmluvu o záložnom práve k úveru č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX a na LV č. XXXX, kat. úz. D.. Z oznámenia o opakovanej dražbe č. XXXXXX/X vyplýva, že Dražobná spoločnosť S. B., K.. Q.. X.. ako dražobník zverejnil oznámenie o opakovanej dražbe navrhovateľa dražby R. C., B.. K.., miesto konania dražby H. Ú.Q. A.. Z. U., D., dátum konania XX.XX.XXXX, X. kolo opakovanej dražby, pričom predmetom dražby sú nehnuteľnosti na LV č. XXX, kat. úz. D.. 4. Súd žalobu zamietol, a to z dôvodu, že žalobcovia nepreukázali svoje tvrdenia v žalobe a neuniesli svoje dôkazné bremeno. Prvým dôvodom na zamietnutie žaloby je, že podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku zákon č. 160/2015 Z. z., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o (určenie právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu). V tomto prípade sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti dvoch zmlúv o splátkovom úvere a dvoch záložných zmlúv, a to napriek tomu, že zo žiadneho osobitného právneho predpisu nevyplýva, že by v tomto konkrétnom prípade bola možná žaloba o určenie neplatnosti týchto právnych skutočností, týchto právnych úkonov vyplývajúcich z úverových a záložných zmlúv. Z tohto dôvodu nie je splnená podmienka podľa Civilného sporového poriadku, a to § 137 a takáto žaloba nie je možná. Súd podotkol, že prednosť majú stále žaloby na plnenie, resp. iné typy žalôb, o ktorých však súd strany nepoučuje. 5. Okrem toho súd prvej inštancie žalobu zamietol aj z dôvodu, že v konaní nie je sporné a vyplynulo to aj z uvedených dvoch úverových zmlúv, že Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch sa na uvedené zmluvy nepoužije, a to z dôvodu, že v § 1 ods. 3 písm. c) tohto zákona je stanovená tzv. negatívna definícia vymedzenia pôsobnosti tohto právneho predpisu, kde sú vylúčené z pod tejto právnej normy úvery zabezpečené záložným právom s lehotou splatnosti viac ako 10 rokov. V tomto prípade obe zmluvy o úvere boli dojednané s lehotou splatnosti 30 rokov a z toho je zrejmé, že zákon o spotrebiteľských úveroch nie je možné aplikovať na uvedené úverové zmluvy, a teda žalobcovia nemôžu poukazovať, že v zmluvách chýba podľa § 9 písm. k) tohto zákona ,náležitosť vyžadovaná zákonom o spotrebiteľských úveroch, a to výška, počet a termíny splátok istiny, úroky, iné poplatky a poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Vzhľadom na tieto skutočnosti nie je možné zákon o spotrebiteľských úveroch aplikovať na uvedenú zmluvu a zmluva nemusí mať takúto náležitosť. Okrem toho poukázal aj na to, že aj keby táto náležitosť chýbala, tento zákon o spotrebiteľských úveroch sa mohol vzťahovať na uvedené zmluvy, nespôsobilo by to neplatnosť týchto úverových zmlúv, ale zmluvy by sa v zmysle dikcie zákona považovali za bezúročné a bez poplatkov. Súd prvej inštancie taktiež uviedol, že nie je možné namietať výšku dohodnutých úrokov ako odplaty za poskytnutý úver, pretože tieto neboli v rozpore s dobrými mravmi, ale boli pri prvej úverovej zmluve dohodnuté vo výške 4,65 % ročne a pri druhej úverovej zmluve 5,05 % ročne, čo je v súlade s priemernou úrokovou sadzbou úverov obchodných bánk poskytovaných na bývanie, ktorá bola v uvedenom období vo výške 5,9 a 5,55 % ročne. Ani tento dôvod neplatnosti nebol preukázaný. Súd preto z týchto dôvodov žalobu zamietol. 6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 CSP a § 262 CSP, a to tak že nárok na náhradu trov konania úspešnému žalovanému nepriznal, a to z dôvodu, že žalovaný nežiadal priznať nárok na náhradu trov konania. 7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný v 1. rade. Uviedol, že súd prvej inštancie vykonal pojednávanie nariadené na deň 11.07.2017 za neprítomnosti žalobcu v 1 rade, u ktorého mal doručené predvolanie na toto pojednávanie vykázané riadne a včas, pričom žalobca v 1. rade sa na pojednávanie nedostavil. Súd na tomto pojednávaní vo veci meritórne rozhodol. Žalobca v 1. rade písomným podaním, zo dňa 10.07.2017 doručeným na podateľňu Okresného súdu Humenné dňa 10.07.2017 oznámil súdu, že z dôvodu akútneho zhoršenia svojho zdravotného stavu bol žalobca v 1. rade dňa 10.07.2017 uznaný za práceneschopného, pričom jeho zdravotný stav a následná práceneschopnosť mu bránia v účasti na pojednávaní nariadeným okresným súdom na deň 11.07.2017 o 09.15 hod. Žalobca v 1. rade súčasne predložil súdu potvrdenie o svojej dočasnej práceneschopnosti a nakoľko trval na svojej osobnej prítomnosti na pojednávaní, požiadal súd prvej inštancie o odročenie pojednávania na iný termín. Má za to, že splnil podmienky ustanovené v § 183 ods. 3, ods. 4 CSP. Má za to, že v zmysle ustálenej judikatúry je choroba účastníka, preukázaná lekársky uznanou práceneschopnosťou, považovaná za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Ak v takomto prípade požiadal včas o odročenie pojednávania, treba prejednanie veci v jeho neprítomnosti kvalifikovať ako odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom. Uviedol, že z pohľadu práva účastníka na spravodlivý proces aj Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane konštatoval, že pohyb písomností vo vnútri súdu musí byť organizovaný tak, aby nedošlo k odopretiu práva účastníka na spravodlivý proces zaručený v § 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a nemôže byť na ujmu účastníka konania, aby sa konajúci sudca z dôvodu chybných úkonov iných pracovníkov súdu včas o podanej žiadosti o odročenie pojednávania nedozvedel. Žiadal preto, aby odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Humenné a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie a nové rozhodnutie. 8. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril. 9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP (Civilný sporový poriadok, Zákon č. 160/2015 Z. z. ďalej iba „CSP“ platný od 01.07.2016) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP a nariadil pojednávanie podľa ust. § 385 ods. 1 CSP. 10. Na tomto pojednávaní po podaní správy o priebehu konania pred súdom prvej inštancie, po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom, odvolaním žalobcu v 1. rade, zopakoval dokazovanie listinnými dôkazmi, oboznámil najmä so zmluvou o účelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zabezpečenú záložným právo k nehnuteľnostiam zo dňa 18.08.2011, zmluvou o účelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam zo dňa 30.06.2010, zmluvou o záložnom práve, zo dňa 30.06.2010, zmluvou o záložnom práve uzatvorenou podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka z 18.08.2011 ako aj s oboznámením o opakovanej dražbe č. XXXXXX/X na č. l. 28/3. 11. Poverený zástupca žalovaného okrem iného, na tomto pojednávaní uviedol, že z predložených listín jednoznačne vyplýva, že žalobné dôvody nie sú dôvodné aj preto, že lehota splatnosti pri obidvoch úveroch presahuje lehotu, ktorá by inak za normálnych okolností bola zaradzovaná medzi určitý typ úveru, a to pod pôsobnosť zákona o spotrebiteľských úveroch. Taktiež zdôraznil, že nie je možné v tomto prípade namietať náležitosti podľa tohto predpisu vo vzťahu vo výške úrokovej miery, pričom žalobcovia vychádzajú z nesprávneho predpokladu, kedy ich tvrdenie sa opiera len o zistenie celkovej výšky úrokov za celú dobu splatnosti, čo je 30 rokov v tomto prípade a nezohľadňuje výšku úrokovej sadzby určenej percentuálne tak, že táto je v rozpätí v rámci priemerných úrokov poskytovaných bankami v tomto období. Uviedol, že žalovaní neidentifikovali z predmetných zmlúv, ani z inej podanej žaloby niečo iné, a preto na pojednávaní uviedol, že nemá ďalšie návrhy na dokazovanie. Žiadal, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, nárok na náhradu trov celého konania si neuplatnil. 12. Aj zo zopakovaného vyššie uvedeného dokazovania odvolacím súdom, vyplynul zodpovedajúci ustanoveniam § 215 ods. 1, 2 CSP, skutkový stav zistený podľa prostriedkov procesného útoku i procesnej obrany, zhromaždených súdom prvej inštancie nasledovné: 13. Žalobcovia v 1. a 2. rade a žalovaný uzatvorili zmluvu o účelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti uzatvorenú podľa § 497 a 507 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, ktorú podpísali dňa 18.08.2011. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie účelového úveru vo výške 30.000,- eur, účel použitia úveru - zmena financovanej nehnuteľnosti definovanej v zmluve, splatnosť 30 rokov od prvej splátky úrokov s úrokovou sadzbou 5,05 % p.a.. 14. Taktiež žalobcovia v 1. a 2. rade a žalovaný uzavreli zmluvu o účelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnostiam uzatvorenou podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka, v znení neskorších predpisov, a to dňa 30.06.2010, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 220.000,- eur, účel použitia úveru - splatenie poskytnutého úveru a zmena financovanej nehnuteľnosti definovanej v zmluve s úrokovou sadzbou 4,65 % p. a.. 15. Taktiež sa dohodli zmluvné strany na zriadení záložného práv na záloh - nehnuteľnosti špecifikované v bode 2.1 Zmluvy o záložnom práve ako zabezpečenie pohľadávky, a to do najvyššej hodnoty súčtu istiny pohľadávky 220.000,- eur, zo dňa 30.06.2010. 16. Žalobcovia v 1. a 2. rade a žalovaný uzavreli aj zmluvu o záložnom práve uzatvorenú podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorou sa dohodli na zriadení záložného práva na záloh špecifikovaný v bode 2.1 Zmluvy, t. j. nehnuteľnosti tam uvedené na zabezpečenie pohľadávky, a to do najvyššej hodnoty súčtu istiny pohľadávky 30.000,- eur, a to dňa 18.08.2011. 17. Z listinného dokladu nachádzajúceho sa v spise vyplýva, že spoločnosť S. B., K.. Q.. X.. ako dražobník v zmysle Zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách na návrh navrhovateľa dražby R. C., B..K.. oznámil miesto a čas konania dražby, a to dňa XX.XX.XXXX o 15.00 hod. ako X. kolo opakovanej dražby s miestom konania dražby na H. Ú. A.. Z. U., Š. XX, XXX XX D., pričom hodnota predmetu dražby bola podľa znaleckého posudku 176.000,- eur. 18. Žalobcovia podali žalobu, doručenú na Okresný súd Humenné dňa 18.01.2017, ktorou sa domáhali vyslovenia neplatnosti zmlúv o účelovom splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX ako aj určenie neplatnosti zmlúv o záložnom práve k úveru číslo XXXXXXXXXX B. XXXXXXXXXX. 19. Odvolací súd realizoval vo veci pojednávanie za účelom, aby predišiel kasačnému rozhodnutiu v predmetnej veci, pretože pri aplikácii ustanovení § 389 ods. 1 písm. b) CSP nie je možné zrušenie rozhodnutia v prípade, že nedostatky postupu súdu prvej inštancie nemožno odstrániť či napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 20. Odvolací súd preto zopakoval dokazovanie listinnými dôkazmi, ktorých obsah pojal do vyššie uvedených dôvodov tohto rozhodnutia, pretože sú významnými pre rozhodnutie o podanej žalobe aj v spojení s dôkazmi, na ktoré odkazoval prvoinštančný súd. Mohol tak podľa zopakovaného dokazovania dať odpoveď na námietky žalobcu v 1. rade a odstrániť prípadne nedostatky prvoinštančného rozsudku. 21. Po takomto vykonanom dokazovaní odvolací súd zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, a preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP. 22. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné. 23. Odvolací súd ďalej poukazuje, že žalobcovia nepreukázali svoje tvrdenia v žalobe a neuniesli dôkazné bremeno. V prvom rade je potrebné uviesť, že dokazovanie je jedným zo základných inštitútov civilného procesu, a aby súd vedel spor riadne prejednať a rozhodnúť, musí mať zabezpečený dostatok skutkových poznatkov významných pre rozhodnutie vo veci samej. Pri koncipovaní inštitútu dokazovania v novej právnej úprave zhrnutej v civilnom sporovom poriadku sa vychádzalo z doterajšej právnej úpravy zavedenej v Občianskom súdom poriadku, ale boli zavedené aj viaceré zmeny a jednou z nich je aj odklon od princípu materiálnej pravdy. V zmysle starej právnej úpravy súd nebol viazaný len tými dôkazmi, ktoré navrhli účastníci konania, pretože v zmysle § 120 ods. 1 OSP súd výnimočne mohol vykonávať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodovanie vo veci. Toto ustanovenie bolo odrazom princípu materiálnej pravdy, t. j. povinnosti súdu zistiť skutkový stav čo možno najúplnejšie a najbližšie ku skutočnosti. 24. Od tejto úpravy sa zákonodarca pri koncipovaní CSP odchýlil a do ust. § 185 CSP zaviedol princíp formálnej pravdy, čo predstavuje jednu z najzásadnejších zmien civilného procesu. Formálnou pravdou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu ako mu vykreslia strany sporu svojimi tvrdenia a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa vedie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. 25. Podľa § 185 CSP môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Iba výnimočne môže súd vykonať aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli strany sporu, avšak ide o prípady, kedy je kladený dôraz na ochranu práv a oprávnených záujmov jednej strany, napr. pri spotrebiteľských sporoch, v konaniach o abstraktnej kontrole spotrebiteľských veciach, antidiskriminačných sporoch, individuálnych pracovných sporoch, kde v týchto prípadoch ostal zachovaný princíp materiálnej pravdy. 26. V danom prípade preto platí v prejednávanej veci princíp formálnej pravdy. Z uvedeného sa preto priorizuje procesná aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Každá procesná strana má právo sa oboznámiť a reagovať na tvrdenia a dôkazné návrhy protistrany. Ide o kontradiktórny proces, kde proti sebe stoja dve strany sporu s protichodným záujmom na jeho výsledku. V čase odvolacieho konania preto súd vychádzal z uvedených ustanovení CSP. 27. Odvolací súd taktiež sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v konaní nie je sporné a vyplýva to aj z obidvoch úverových zmlúv, že zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch sa na uvedené zmluvy nepoužije, a to z dôvodov uvedených v § 1 ods. 3 písm. c) tohto zákona, kde je stanovená tzv. negatívna definícia vymedzenia pôsobnosti tohto právneho predpisu, kde sú vylúčené z pod tejto právnej normy úvery zabezpečované záložným právom s lehotou splatnosti viac ako 10 rokov. Nie je teda možné zákon o spotrebiteľských úveroch aplikovať na uvedené zmluvy a zmluva nemusí mať náležitosť z neho vyplývajúce. Aj keby táto náležitosť chýbala, a tento zákon by sa vzťahoval na uvedené zmluvy, nespôsobilo by to neplatnosť týchto úverových zmlúv, ale zmluvy by sa považovali za bezúročné a z časti bez poplatkov. Taktiež namietaná výška dohodnutých úrokov ako odplaty za poskytnutý úver nie je v rozpore s dobrými mravmi, pretože táto dojednaná výška pri prvej zmluve 4,65 % ročne a druhej 5,05 % ročne bola v súlade s priemernou úrokovou sadzbou úverov obchodných bánk poskytovaných na bývanie, ktoré boli v uvedenom období vo výške 5,9 resp. 5,55 % ročne. 28. Odvolací súd vychádzajúc z týchto dôvodov žalobu zamietol ako nedôvodnú. 29. Odvolací súd považuje za potrebné v závere uviesť, že na pojednávanie konané dňa 13.12.2018 sa nedostavil žalobca v 1. a 2. rade, pričom nedostavil sa ani právny zástupca žalobcu v 1. rade JUDr. Miroslav Korch, ktorý neoznámil svoju neúčasť na tomto pojednávaní. Súdu bolo doručené síce oznámenie žalobcu v 1. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu, že žiada o odročenie pojednávania nariadeného na deň 13.12.2018 pre akútne zhoršenie jeho zdravotného stavu, a ktoré mu bráni v účasti na pojednávaní. Odvolací súd má za to, že jeho právny zástupca sa bezdôvodne nariadeného pojednávania nezúčastnil, pretože neoznámil súdu, že z dôležitých dôvodov sa nemôže pojednávania zúčastniť (§ 183 ods.1 CSP ). Taktiež nepreukázal, že žalovaný v 1. rade, ktorého zastupuje, odôvodnene trvá na jeho zastúpení t. j. týmto advokátom (§ 183 ods.2 CSP). Taktiež odvolací súd zistil, že žalovaná v 2. rade, ktorá síce odvolanie nepodala, zásielku - predvolanie na nariadené pojednávanie v odbernej lehote neprevzala, na pojednávanie sa dostavil splnomocnený zástupca žalovaného, a preto odvolací súd konštatoval, že neboli splnené podmienky pre odročenie pojednávania a naopak boli splnené všetky procesné podmienky pre vykonanie nariadeného pojednávania. 30. K uvedenému odvolací súd ďalej poukazuje, že odvolací súd vykonal všetky potrebné úkony na to, aby žalobcom v 1. a 2. rade, a najmä odvolateľovi, poskytol možnosť realizovať ich procesné práva a títo túto možnosť nevyužili. Pre úplnosť odvolací súd pripomína, že predmetná vec odvolaciemu súdu napadla dňa 13.12.2017. Odvolací súd nariadil pojednávanie na deň 04.09.2018, pričom podaním doručeným súdu dňa 28.08.2018 právny zástupca žalobcu v 1. rade oznámil, že žalobca v 1. rade je práceneschopný a žiadal o odročenie pojednávania. Odvolací súd preto zrušil termín pojednávania. Následne nariadil termín pojednávania na deň 13.11.2018, pričom podaním došlým súdu dňa 13.11.2018 právny zástupca žalobcu oznámil súdu, že mu žalobca v 1. rade oznámil, že momentálne sa nachádza v Bratislave a o termíne pojednávania nemá vedomosť, pretože mu nebolo doručené predvolanie na pojednávanie. Žiadal pojednávanie odročiť. Súd odročil pojednávanie na deň 13.12.2018, kedy aj v preskúmavanej veci rozhodol rozsudkom, pričom odvolací súd oznámenie právneho zástupcu žalobcu o neúčasti na pojednávaní žalobcu v 1. rade neakceptoval, a to už z vyššie uvádzaných dôvodov. Postup žalovaného v prvom rade preto považoval sčasti aj za obštrukčný. 31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešní žalobcovia neboli, úspešný v odvolacom konaní bol žalovaný, ktorý si neuplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a preto odvolací súd vyslovil, že sporovým stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. 32. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).