Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 9Co/154/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317200533 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317200533.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v spore žalobcu: J.. V. F., N.. XX.XX.XXXX, A. R. XXXX/X, XXX XX S., zast. Mgr. Ivan Chvostek, advokát, so sídlom Štefánikova 17, 066 01 Humenné, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 7Csp/15/2017-39 zo dňa 26.6.2017 r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania. Priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Humenné (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.060,20 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.060,20 eura od 4.2.2017 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu vo zvyšnej časti zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou súdu podanou 23.1.2017 domáhal toho, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu 1.060,20 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 1.1.2017 do zaplatenia, žiadajúc taktiež, aby mu uložil zaplatiť mu náhradu trov s konaním mu vzniknutých. V dôvodoch žaloby uviedol, že so žalovaným 11.7.2014 uzatvoril zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1.500 eur, ktorý mal byť zaplatený v XX. splátkach po 89,65 eura. Žalovaný mu poskytol finančné prostriedky vo výške 1.450 eur, nie ako bolo v zmluve uvedené 1.500 eur. Žalovanému na úhradu záväzku vzniknutého zo zmluvy zaplatil 2.510,20 eura, na túto sumu však žalovaný nárok nemal, keďže úver je bezúročný a bez poplatkov pre absenciu zákonných náležitostí zmluvy, úverová zmluva neobsahuje jednak dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere s termínom konečnej splatnosti, ani termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Tieto náležitosti sú pritom vyžadované zákonom z dôvodu, že žalovanému zaplatil viac, než na čo mal žalovaný nárok, žiada, aby bolo žalovanému uložené vydať mu bezdôvodné obohatenie. Súd konštatoval, že žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za zistené, že okrem výšky žiadaného úroku z omeškania a času, od kedy žalobca o priznanie úroku z omeškania žiadal, bol nárok uplatnený žalobou dôvodný. Žalobca 9.7.2014 požiadal žalovaného o poskytnutie revolvingového úveru s úverovým limitom 1.500 eur. Žalovaný žalobcovi 11.7.2014 oznámil schválenie úveru vo výške 1.500 eur. K zmluve bol vyhotovený aj splátkový kalendár s uvedením čísla splátok, výška splátky bola 89,65 eura a splatnosť prvej splátky 12.8.2014 a poslednej 12.7.2014. Súd mal za to, že zmluva, ktorú strany sporu uzatvorili, je zmluvou spotrebiteľskou, žalobcovi bol na základe nej poskytnutý úver v reálnej výške 1.450 eur. Žalobca žalovanému uhradil 2.510,20 eura tak, ako tvrdil v žalobe. Podľa súdu prvej inštancie v zmluve absentujú povinné údaje, ktoré namietal žalobca v žalobe, jednak termín konečnej splatnosti úveru, ako aj chýba údaj o termínoch splátok istiny, úroku a iných poplatkov a údaj o dobe trvania zmluvy. Pre absenciu náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. f), j) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. je úver bezúročný a bezpoplatkový. Súd uviedol, že taktiež v zmluve nie sú uvedené predpoklady použité pre výpočet RPMN. Uvedená RPMN tiež nie je správna, správne má byť 77,82 %, v zmluve bola uvedená 20,91 %. Súd konštatoval, že nedôvodný bol aj nárok na zaplatenie odplaty za služby v zmysle dohody o poskytovaní služieb z 11.7.2014. Dohoda je typickou formulárovou zmluvou, bola len umelo vytvorená ako samostatná zmluva, aj keď je nadväzujúca na príslušnú úverovú zmluvu. Jedná sa iba o doplnkovú službu, ktorá mala byť poskytovaná zo strany žalovaného v priamej súvislosti s poskytnutým úverom. Dohodu je možné považovať za rozpornú s dobrými mravmi keďže spotrebiteľ (žalobca) mal zaplatiť za služby v dohode uvedenú odplatu vo výške predstavujúcej cca 87 % poskytnutého úveru. Súd prvej inštancie teda uzavrel, že žalovanému vznikol nárok iba na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré z jeho strany boli žalobcovi reálne poskytnuté, keďže žalobca mu zaplatil viac, vznikol žalobcovi nárok na bezdôvodné obohatenie v sume 1.060,20 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne od 4.2.2017 do zaplatenia. Súd prvej inštancie rozsudok právne odôvodnil ust. Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch - § 1 ods. 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1, ust. Občianskeho zákonníka - § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 458 ods. 1, § 517 ods. 1, 2, ust. § 497 Obchodného zákonníka, ust. Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - § 3 ods. 3, § 8, ods. 3, 4 a ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný majúc za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žiadal preto, aby odvolací súd v napadnutom rozsahu rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Poukázal na to, že argumentácia súdu prvej inštancie o nedostatku, ktorý mal vyplývať z § 9 ods. 2 písm. k) a j) zákona č. 129/2010 Z.z. je nesprávna. Nesprávnosť argumentácie súdu vyplýva z rozhodnutia súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15. Podľa žalovaného vnútroštátne právo tiež nezakotvuje právo na rozpis splátky v zmluve, spotrebiteľ má právo vyžiadať si tzv. amortizačnú tabuľku. Súd prvej inštancie sa ani nepokúsil o výklad nepriameho účinku smernice tak, ako k nemu dospel Súdny dvor Európskej únie. Konanie vo veci C-42/15 nebolo konaním o porušení členského štátu implementovať smernicu, išlo o konanie smerujúce k tomu, ako vykladať právny poriadok, t.j. únijné právo, a v rámci prípustných výkladových možností a metód vo vzťahu k vnútroštátnemu právu. Aj druhá skutočnosť, pre ktorú by mal byť úver bezúročným, t.j. že zmluva neobsahuje predpoklady pre výpočet RPMN nie je správna. V zmluvných dojednaniach je výslovne uvedené, a to v čl. 3.1, že ročnou percentuálnou mierou nákladov je sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom (s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v tejto zmluve o revolvingovom úvere), výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru a doby splácania. Súd sa obsahom týchto zmluvných dojednaní nezaoberal, rozsudok sa javí tak, že bol v záujme vyhovenia žalobe podanej spotrebiteľom a na vyjadrenie žalovaného sa neprihliadalo. Žalovaný taktiež namietol závery súdu o tom, že dohoda v poskytovaní služieb je neplatná, súdom prezentované posúdenie je zavádzajúce, výška odplaty závisí od doby trvania dohody, laicky povedané, ak súd použije percentuálne vyjadrenie odplaty podľa dohody v porovnaní s výškou úveru, potom by mal zohľadniť aj dobu trvania zmluvy. 3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že súd prvej inštancie správne zistil a vyhodnotil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch explicitne vyjadrujú, čo konkrétne musí každá spotrebiteľská zmluva obsahovať, pod následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Žiadal preto, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny a aby priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. 4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu nevyjadril. 5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli, ako aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 14.2.2018 (§ 219 ods. CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného opodstatneným nebolo. 6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu, určením rozsahu napadnutie rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolateľ nie len vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. 7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne a v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05). 8. V zmysle § 11 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase vzniku zmluvného záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným je dôsledkom absencie náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 písm. a) až k), písm. r) a písm. y) a dôsledkom nedostatku písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa § 9 ods. 2 písm. k), zmluva o spotrebiteľskom úvere má obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v akom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. 9. Zo zmluvy, ktorú uzavrel žalobca so žalovaným nie sú zistiteľné termíny splátok, ktoré by mal dlžník veriteľovi z tejto zmluvy zaplatiť. V zmluve, jej bode 7., je síce odkaz na úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ani z týchto zmluvných dojednaní údaj o termínoch splátok nevyplýva. Termíny sú uvedené len v splátkovom kalendári, tento však zo strany žalobcu ako dlžníka podpísaný nie je a na splátkový kalendár nie je odkaz ani v zmluve a ani v zmluvných dojednaniach. Termín splatnosti splátok je pritom obligatórna náležitosť a musí byť dohodnutý priamo v úverovej zmluve tak, aby bol spotrebiteľ preukázateľne informovaný o tom, k akému dátumu je povinný uhrádzať splátky, s čím sú spojené ďalšie významné právne dôsledky (omeškanie dlžníka) a s tým spojená aj možnosť veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania, prípadne zmluvnú pokutu a podobne. Pri existencii relevantného údaja o termíne prvej a ostaných splátok môže byť zistiteľné, do kedy by mal byť úver splatený. Tento podstatný nedostatok, absencia termínu splátok spotrebiteľského úveru, má za dôsledok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a za tejto situácie bolo bez akéhokoľvek významu zaoberať sa tým, aké dôsledky má alebo nemá rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 na nároky veriteľa z úverovej zmluvy a s tým súvisiace povinnosti dlžníka vo vzťahu k veriteľovi, čo bolo podstatou odvolacej argumentácie žalovaného. Rovnako bolo za situácie absencie podstatnej náležitosti zmluvy, termínu splátok, zaoberať sa tým, či postačujúco alebo nie uviedol veriteľ v zmluve predpoklady pre výpočet RPMN pre záver o bezúročnosti úveru, postačuje totiž absencia čo i len jednej z podstatných náležitostí zmluvy. Pri zistení o bezúročnosti bezpoplatkovosti úveru so súčasným konštatovaním, že žalobca žalovanému na úhradu úveru zaplatil aj čiastky, na ktoré žalovaný v dôsledku bezúročnosti a bezpoplatakovosti úveru nemal nárok, bolo správnym rozhodnutie súdu prvej inštancie, pokiaľ uložil žalovanému, aby žalobcovi zaplatil titulom bezdôvodného obohatenia sumu, ktorá zodpovedala získanému bezdôvodnému obohateniu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, preto ho súd prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 CSP potvrdil. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej, t.j. v napadnutom vyhovujúcom výroku zodpovedná aj súvisiaci výrok o trovách konania a preto bol ako výrok súvisiaci v výrokom vo veci samej odvolacím súdom potvrdený. 10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu preto voči žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, ich kvantifikáciu zrealizuje súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP. 11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.