Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 19CoP/4/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317201092 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317201092.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu, vo veci starostlivosti súdu o K. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX a mal. R. T., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Y., za účasti matky C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, o návrhu otca O. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, právne zastúpeného Mgr. Janou Šepeľovou, advokátkou, Štefánikova 17, Humenné, na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 8P/47/2017-132 zo dňa 29.11.2017 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zastavení konania o zníženie výživného na K. T.. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie o zníženie výživného na K. T. nar. XX.XX.XXXX. Návrh na zníženie výživného na maloletú R. T., nar. XX.XX.XXXX zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že rozhodol tak na návrh otca, ktorým žiadal zmeniť rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 10P/318/2015 - 26 zo dňa 02.03.2016 v časti výživného tak, že bude povinný prispievať na výživu K. a maloletej R. sumou po 50 eur mesačne. Návrh odôvodnil nedostatkom pracovných príležitostí, z dôvodu čoho požiadal o pozastavenie živnosti a zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 01.06.2016. 3. Matka s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasila. 4. Kolízny opatrovník sa vyjadril, že nie je v záujme maloletého dieťaťa znížiť výživné. 5. Súd prvej inštancie citujúc ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3, Zákona o rodine a po vykonanom dokazovaní skonštatoval, že rodičia maloletej R. nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. 10P/318/2015 zo dňa 02.03.2016. Na čas po rozvode bola mal. R. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej po 100,- eur mesačne od právoplatnosti rozsudku. Matka v čase rozvodu manželstva pracovala ako vedúca predajne Q. I. v P. s čistým príjmom vo výške 420,- eur. K tomu poberala prídavky na deti v sume 47,04 eur mesačne. Otec bol v čase rozvodu manželstva SZČO a na pojednávaní dňa 02.03.2016 v rozvodovom konaní uviedol svoj priemerný príjem cca 500,- eur mesačne. 6. Matka aj v súčasnosti pracuje u rovnakého zamestnávateľa a jej príjem sa podstatným spôsobom nezmenil. Otec predložil súdu potvrdenie Okresného úradu Humenné zo dňa 30.05.2016 o pozastavení prevádzkovania živnosti na dobu od 01.06.2016 do 01.06.2017. Podľa potvrdenia ÚPSVaR Y. zo dňa 02.06.2016 bol od 01.06.2016 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že otec od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX pracoval na základe Dohody o pracovnej činnosti v spoločnosti C. D. a od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bol vedený ako zamestnanec uvedenej spoločnosti s vymeriavacím základom v X/XXXX vo výške 40,- eur mesačne, v XX/XXXX vo výške 28,- eur mesačne a v XX/XXXX vo výške 28,- eur mesačne. Od XX.XX.XXXX mu bola priznaná dávka v hmotnej núdzi vo výške 96,30 eur mesačne. 7. Súd prvej inštancie skonštatoval, že zníženia výživného sa povinný, v tomto prípade otec, môže domáhať, ak u neho nastane taká zmena pomerov, ktorá by mu znemožňovala platiť výživné v pôvodnej výške. Pre zníženie výživného platia prísne kritériá a súd v konaní o zníženie výživného musí preskúmať dôvody, na základe ktorých došlo k zmene schopností a možností povinného. Ak sa povinný vzdá výhodnejšieho zamestnania, ak vlastným zavinením stratí zamestnanie alebo jeho finančná situácia sa inak zhorší z jeho vlastnej viny, je povinný platiť aj naďalej výživné v rovnakej výške. Súd návrh na zníženie výživného zamietne, ak na strane povinného došlo k strate zamestnania z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny, ak došlo k rozviazaniu pracovného pomeru dohodou (nie z organizačných dôvodov), ak povinný sám podal výpoveď v zamestnaní alebo v akýchkoľvek prípadoch, v ktorých povinný vlastným pričinením stratil majetkový prospech. 8. V danom prípade prvoinštančný súd zistil, že otec v krátkom čase po rozvode manželstva pozastavil živnostenské oprávnenie a zaevidoval sa na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Popri tom oficiálne krátkodobo pracoval na základe dohody o vykonaní práce a následne ako zamestnanec s dokladovaným príjmom, ktorý nedosiahol ani úroveň minimálnej mzdy. Poukázal na to, že v konaní vypovedal ako svedok jeho syn K. T., ktorý potvrdil, že spolu pracoval s otcom na stavbe v lete 2016, čiže v období, kedy bol otec oficiálne nezamestnaný. Otec v tejto veci žiadal o zníženie výživného pre maloletú dcéru, ktorá má v súčasnosti 15 rokov a náklady matky na jej výchovu a výživu sú porovnateľné s nákladmi ako u dospelého človeka. Dcéra navštevuje školu, potrebuje nielen učebné pomôcky, ale aj oblečenie, obuv, má náklady aj na mimoškolské aktivity a krúžky. Otec je vyučený murár, súčasná situácia na trhu práce nie je v tejto oblasti kritická a keby aj mal problém nájsť si prácu v mieste bydliska, môže za prácou vycestovať do iného regiónu alebo aj do zahraničia, zamestnať sa a plniť si tak vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére. Otec nepreukázal ani také závažné zdravotné problémy, ktoré by mu úplne znemožňovali pracovať prípadne aj v inej oblasti ako je stavebníctvo. Je jeho nielen zákonnou, ale aj morálnou povinnosťou podieľať sa znášaní nákladov, ktoré v súvislosti s výchovou a výživou maloletej R. vznikajú. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie návrh otca na zníženie výživného zamietol. 9. S poukazom na § 29 ods. 1 CMP, súd prvej inštancie konanie o zníženie výživného na K. T. z dôvodu späťvzatia návrhu zastavil. 10. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 52 CMP. 11. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletej a to čo do výroku o zamietnutí návrhu na zníženie výživného na maloletú R. a výroku o nepriznaní nároku na náhradu trov konania. Súdu prvej inštancie vytýkal nesprávne zistený skutkový stav na základe vykonaných dôkazov. Opätovne poukázal na to, že sa uňho podstatne zmenili pomery k horšiemu z dôvodu jeho vykázania zo spoločnej domácnosti, keď si bol nútený zabezpečiť bývanie vo forme nájmu a musel zakúpiť si nové ošatenie a veci každodennej potreby a rovnako z dôvodu nedostatku pracovných príležitostí musel zrušiť živnostenské oprávnenie. Vytýkal súdu prvej inštancie, že uveril iba tvrdeniam matky, že on pracuje na ,,čierno“ a že všetky jeho zdravotné problémy súvisia s alkoholizmom, čo nepodložila žiadnymi relevantnými dôkazmi. Zmena pomerov nastala na jeho strane 08.08.2016, keď bol vykázaný zo spoločného obydlia, kde žil 20 rokov, ktoré zveľaďoval a rekonštruoval dom, pritom bol nútený odísť bez akýchkoľvek úspor a vecí. Poprel, aby živnosť zrušil z vypočítavosti, lebo ju zrušil z dôvodu, že nenašiel poriadnu zákazku a nemal peniaze na vyplatenie odvodov. Výživné určené vo výške 100 eur mesačne na maloletú R. nie je vzhľadom na jeho schopnosti a možnosti schopný platiť. Má tiež vyživovaciu povinnosť k synovi K., o čom sa vedie konanie. Do 31.08.2017 bol zamestnaný v spoločnosti M-mont s.r.o. D. T., kde skončil pracovný pomer a toho času pracuje len príležitostne brigádnicky za odmenu, ktorá nepokrýva jeho základné životné potreby. Súd prvej inštancie sa nevyporiadal s ním predloženými dôkazmi o nevyhnutných nákladoch, o jeho zdravotnom stave, iba konštatoval, že môže sa zamestnať a plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére. Navrhol preto rozsudok v napadnutom rozsahu zrušiť a jeho návrhu vyhovieť, resp. vrátiť vec na nové konanie a rozhodnutie. 12. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletej tak, že nie je pravdivé tvrdenie otca, že nebolo preukázané, že pracuje ,,načierno“, lebo bol vo veci vypočutý syn K., ktorého otec bral so sebou do práce. Čo sa týka alkoholizmu otca, bol mu z tohto dôvodu zadržaný vodičský preukaz. Nadmerné požívanie alkoholických nápojov a neprispôsobivé správanie zapríčinilo aj to, že otec mal zrušenú nájomnú zmluvu na byt, ktorý mal prenajatý. Dôvodom jeho vykázania z rodinného domu v P. bolo tiež takéto správanie. Nie je pravdivé ani tvrdenie otca, že si nemohol zobrať svoje osobné veci a musel si zabezpečiť nové, lebo sama ho niekoľkokrát vyzývala, aby si prišiel pre svoje veci, čo neurobil. Mal aj súdom určený čas, kedy si má poň prísť, no neprišiel. Otec aj po zrušení živnosti mal zákazky a chodil do práce. Dokonca si prišiel pre motorové vozidlo s odôvodnením, že sa potrebuje s kolegom dopraviť do práce. Sám si preto protirečí. Ak tvrdí, že nemal žiadne peniaze, ako potom mohol platiť nájomné, stravu, oblečenie a míňať peniaze na alkohol. Poukázala na to, že maloletá R. je v X. ročníku základnej školy a podala si prihlášku na strednú školu v T., kde bude potrebné platiť internát, vyššie školské poplatky a výdavky na stravovanie aj ošatenie budú vyššie. Uviedla, že odvolanie je neopodstatnené a nesúhlasila s ním. 13. K odvolaniu otca sa vyjadril aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Y. tak, že požadované zníženie výživného nie je v záujme maloletej R., ktorá v septembri XXXX dosiahla vek XX rokov. Poukázal na to, že otec je vyučený v odbore murár a má objektívnu možnosť dosahovať príjem potrebný na plnenie určenej vyživovacej povinnosti. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel k správnym záverom, na základe dostatočne vykonaného dokazovania, preto navrhol rozsudok potvrdiť v celom rozsahu ako vecne správny. 14. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a na sl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 28.03.2018 a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletej R. nie je dôvodné. 15. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadal na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žujú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné ma prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť ( § 62 ods. 1,2,4,5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ). 16. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie ( § 75 ods. 1 Zákona o rodine ). 17. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možná len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov ( § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine ). 18. Odvolací súd má jednoznačne za to, že prvoinstančný súd správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. V celom rozsahu poukazuje na správne, presvedčivé a výstižné dôvody, ktoré sú uvedené v rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. 19. V zmysle citovanej právnej úpravy pri zmene rozhodnutia o výške výživného bolo nevyhnutné zisťovať takú výraznú zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo ich mal. dieťaťa, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Súd prvej inštancie správne porovnal pomery existujúce v čase posledného rozhodovania o výške výživného so súčasnými pomermi, ktoré ak by sa zmenili, by prípadne odôvodňovali zmenu výšky výživného. Správne súd ustálil, že nenastala taká zmena pomerov u otca mal. R., ktorá by odôvodňovala rozhodnúť o znížení výživného na mal. R. zo strany jej otca. Aj keď došlo k zmene pomerov na strane otca, ktorý prerušil živnosť, správne súd prvej inštancie uvedené vyhodnotil tak, že aj keď je toho času nezamestnaný, čím došlo k zmene preukázateľného príjmu na strane otca, bolo vykovaným dokazovaním správne zistené, že otec vykonáva prácu neoficiálne, čím si zabezpečuje finančné prostriedky, z ktorých môže riadne uhrádzať pôvodne určené výživné na mal. R.. Je tiež nutné poukázať na to, že mal. R. je vo veku XX rokov, kedy sa u nej potreby zvyšujú a to tak na zabezpečenie nevyhnutných životných potrieb, ako aj v súvislosti so školou. 20. Preto aj podľa odvolacieho súdu bolo správne, keď návrh otca na zníženie výživného na mal. R. bol zamietnutý. Je potrebné uviesť aj to, že ak otec sa domáhal zníženia výživného na sumu 50 eur mesačne, že takého výživné sa približuje k minimálnemu výživnému, ktoré je povinný uhrádzať aj rodič bez akéhokoľvek príjmu. V konaní bolo preukázané, že otec mal a má príjem, z ktorého môže uhrádzať mal. R. už určené výživné. 21. Odvolací súd vychádzajúc zo zákonných ustanovení Zákona o rodine poukazuje aj na to, že hľadiskami určujúcimi rozsah vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti a možnosti povinného. Je potrebné vychádzať z toho, že výživné má zabezpečiť približne také materiálne podmienky pre telesne a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Primeraná hranica výživného je daná pritom samou spotrebnou povahou výživného, v ktorej je potrebné uspokojovať aj rozumné ďalšie potreby dieťaťa nad hranicu základných potrieb, pokiaľ ich uspokojovanie dovoľujú možnosti a schopnosti povinného rodiča. Pri ustálení výšky výživného je nutné vziať do úvahy aj priamu starostlivosť o mal. dieťa, ktorú v prejednávanom prípade zabezpečuje v celom rozsahu matka maloletej R.. 22. K odvolacím dôvodom otca mal. dieťaťa je potrebné ešte uviesť, že súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci a vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci. Aj odvolací súd hodnotí ukončenie živnosti otcom maloletej ako vzdanie sa výhodnejšieho zárobku bez náležitého zákonného dôvodu. Bolo totiž svedeckou výpoveďou syna K. preukázané, že otec aj naďalej, to jest aj po prerušení živnostenského oprávnenia, pracuje a má príjem. Je potrebné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že pracovné príležitosti je možné využiť aj mimo región bydliska otca, ba aj v zahraničí. Podľa tvrdenia matky otec nebol nútený si po vykázaní z obydlia kupovať nové veci, lebo si ich mohol zobrať z domu. Odvolací súd tiež uvádza, že zo spisu vyplýva, že otec je spoluvlastníkom rodinného domu v obci B. kde po úpravách, keďže otec je murár, mohol v ňom bývať a nemusel si zabezpečovať bývanie inak. Ani skutočnosť, že otec bol vykázaný zo spoločného obydlia v P. nemôže byť dôvodom na zníženie výživného. Vykázanie otca bolo z dôvodu jeho násilia voči matke maloletej R. a aj voči mal. R.. Takéto správanie otca maloletej nemôže byť dôvodom na zníženie jeho vyživovacej povinnosti. K ďalšej odvolacej námietke otca, že matka mal. R. nepreukázala svoje tvrdenia odvolací súd uvádza, že povinnosťou otca bolo preukázať zákonné dôvody, že jeho návrh na zníženie výživného bol oprávnený, čo preukázané nebolo. Matka mal. R. takúto povinnosť v konaní nemala. 23. Je nutné zdôrazniť, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď zamietol návrh otca na zníženie výživného, lebo neboli zistené zákonné dôvody na pozitívne rozhodnutie o návrhu otca. 24. Odvolací súd preto rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku, ktorým súd prvej inštancie zastavil konanie o zníženie výživného na K. T., ktorý výrok nebol odvolaním napadnutý, postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako výrok vecne správny a to aj čo do správneho rozhodnutia o trovách konania, zodpovedajúceho ust. § 52 CMP. 25. Keďže odvolaním nebol napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvej inštancie zastavil konanie o návrhu otca na zníženie výživného voči K. T., tento výrok v zmysle ustanovenia § 367 ods. 2 CSP sa stal právoplatným. 26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 52 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).