Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 9Co/42/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317201810 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317201810.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej sudkýň a JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v spore žalobkyne A.. H. Z., nar. XX.XX.XXXX, P. XXX/ XXX, XXX XX G. nad M., právne zastúpená JUDr. Dušan Sitarčík, advokát so sídlom Staničná 11, 066 01 Humenné, proti žalovanej Y. A., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX/XX, XXX XX R., zastúpená PharmDr. Miriam Kulichová, Vajnorská 807/25, 900 25 Chorvátsky Grob, o určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 9C/19/2017 - 45 zo dňa 4.10.2017 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania. Žalobkyni priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Humenné (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením určil, že nehnuteľnosti katastrálneho územia obce G. ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. 1XXX pod B - X patria do dedičstva po nebohej C. J., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu proti žalovanej V dôvodoch svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobkyňa v spore preukázala, že sporné nehnuteľnosti boli vo vlastníctve jej právnej predchodkyne C. J., rod. J.. Predmetom dedičstva po matke žalovanej C. J., rod. G., zomr. X.X.XXXX, boli aj sporné nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, a ktoré zdedila v podiele XX/XXX-in žalovaná. Pri prejednaní dedičstva po C. J. rod. G. došlo k chybe a to nesprávnym stotožnením poručiteľky právnej predchodkyne žalovanej s právnou predchodkyňou žalobkyne a následne z uvedeného dôvodu aj prejednaním a zahrnutím sporných nehnuteľností do dedičstva po C. J. rod. G.. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, zistený skutkový stav, dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná navrhovala, aby súd nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo strán, pretože nie jej vinou boli zapísané nehnuteľnosti v katastri na jej meno. Je pravdou, že nie vinou žalovanej boli nesprávne zahnuté nehnuteľnosti do dedičstva po jej matke, avšak súd mal preukázané, že žalovaná bola viackrát vyzývaná za účelom odstránenia uvedenej chyby a vyriešenia tejto veci mimosúdne. V roku 2003 bola predvolávaná na notársky úrad aj katastrálny. Avšak pre postoj žalovanej sa predmetnú vec nepodarilo vyriešiť mimosúdne a zo strany žalobkyne musela byť podaná žaloba. 2. Proti výroku o náhrade trov konania podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Opätovne poukázala na to, že by nemala znášať následky nesprávneho postupu notára. Uviedla, že oprava rozhodnutia by bola vykonaná aj bez jej súhlasu. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil a žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal, resp. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 3. Žalobkyňa s podaným odvolaním nesúhlasila. Navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť a uplatnil asi náhradu trov odvolacieho konania. 4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“), vychádzajúc z ustanovenia § 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá CSP, preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce a zistil, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. 5. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 ods. 1 CSP). Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery strán sporu, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. Prípadné nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a aby neodporovalo dobrým mravom. Ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 CSP preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. 6. V odvolaní žalovaná netvrdila žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa nebol vysporiadal už súd prvej inštancie. Ako jediný dôvod aplikácie ust. § 257 CSP uviedla, že by nemala znášať následky nesprávneho postupu notára a že jej nesúhlas s prípadnou opravou rozhodnutia bol irelevantný. 7. Vyššie uvedené však rovnako platí aj pre žalobkyňu, u ktorej taktiež nie je spravodlivé, aby znášala náklady vzniknuté s nesprávnym rozhodnutím, navyše ako úspešná strana sporu, do ktorej práv bolo zasiahnuté. Žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie preukázala, že ešte jej neb. otec sa pokúšal vzniknutú situáciu vyriešiť mimosúdne, žalovaná však s navrhovaným riešením nesúhlasila a nespolupracovala ani s notárskym úradom či s katastrom nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o opravu uznesenia vydaného v konaní o dedičstve po právnej predchodkyni žalovanej, je otázne, či by boli splnené podmienky na takýto postup súdu, a teda či by sa náprava takýmto spôsobom vôbec dala dosiahnuť. 8. Ako už bolo vyššie uvedené, rozhodovanie o náhrade trov konania sa v prvom rade spravuje zásadou zodpovednosti za výsledok, akékoľvek iné rozhodnutie v rozpore s touto zásadou musí byť výnimočného charakteru. Len samotná skutočnosť, že žalobkyňa pred podaním žaloby popri tom, že sa so žalovanou pokúšala dohodnúť (resp. jej právny predchodca), nevyužila aj iné prípadné prostriedky nápravy, ešte sama o sebe neznamená, že by jej ako úspešnej strane sporu nemal byť priznaný nárok na náhradu trov konania. 9. Iné skutočnosti odôvodňujúce aplikáciu ust. § 257 CSP žalovaná v odvolaní netvrdila. 10. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania potvrdil ako vecne správny (§ 387 ods. 1 a 2 CSP). 11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, odvolací súd jej preto priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ich kvantifikáciu zrealizuje súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.