Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 18Co/159/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317202005 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317202005.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Diany Vlčkovej v právnej veci žalobcu: R Collectors s.r.o. Dvořákovo námestie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, zast. Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., Dvořákovo námestie 8A, 811 02 Bratislava, proti žalovaným: 1. Š. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, XXX XX I., zast. správcom konkurznej podstaty spol. M&L insolvency, k.s., Hurbanova 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 50 556 533, 2. D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, XXX XX H., o zaplatenie sumy 9 028,08 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 7Csp/41/2017-57 zo dňa 06.07.2017 takto r o z h o d o l : Zastavuje konanie vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 1. rade. Vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 2. rade potvrdzuje rozsudok vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania. Vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu 3 760,38 eur spolu s úrokom z omeškania v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100 eur splatných vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovaným v 1. a 2. rade nárok náhradu trov konania nepriznal. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými bola dňa 17.08.2010 uzatvorená Zmluva o úvere - pôžička na bývanie č. XXXXXXXXXX, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, na základe ktorej žalovaným bol poskytnutý úver vo výške 11 000 eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splatiť v 120 anuitných splátkach vo výške 171,96 eur mesačne od 20.09.2010 do 20.08.2020. Z dôvodu neplnenia si povinností zo strany žalovaných a to nesplácaním dohodnutých mesačných splátok, právny predchodca žalobcu vyhlásil ku dňu 05.06.2014 predčasnú splatnosť úveru. Súd prvej inštancie mal tiež za preukázané, že žalovaní v prospech žalobcu uhradili celkovo sumu 7 239,62 eur, pričom sumu 1 460 eur uhradili po zosplatnení úveru a sumu 150 eur až po podaní žaloby. Z tejto sumy iba 1 971,92 eur bolo započítaných na istinu a zostatok uhradenej sumy bol započítaný na úroky a poplatky. Mal za preukázané, že v zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k), zákona č. 129/2010 Z.z. a to údaj o výške, počte a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je totiž uvedená iba výška mesačnej splátky a ich počet. Z uvedeného nevyplýva výška jednotlivých zložiek mesačnej splátky, teda aká je výška splátok istiny, úrokov, príp. ďalších poplatkov. Na podporu svojej argumentácie poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov SR. 3. Ďalšou zákonnou náležitosťou úverovej zmluvy v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 je uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť s uvedením všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto RPMN. Keďže uvedený údaj v zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba, predmetný úver sa v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 považuje za bezúročný a bez poplatkov. V tomto smere poukázal na právny názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 5Co/59/2017, 3Co/124/2016 a 3Co/7/2017. 4. V predmetnej zmluve bola uvedená RPMN vo výške 11,47 %, pričom podľa prepočtu mala byť správne uvedená sadzba 15,13 %. Na základe vyššie uvedených skutočností preto súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru. V bode 27 odôvodnenia poukázal na nedôvodnosť uplatneného nároku právneho predchodcu žalobcu na úrok z úveru vo výške 10,90 % ročne odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s poukazom na právny názor všeobecných súdov SR a to Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 4Obo/146/98, Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 6Co/190/2014, Krajského súdu v Trenčíne pod sp. zn. 6Co/587/2015, Krajského súdu v Žiline pod sp. zn. 9Co/651/2014 a rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn. 15Co/871/2014. 5. Vzhľadom na vyššie uvedené preto právnemu predchodcovi žalobcu vznikol nárok na zaplatenie nesplatenej istiny úveru vo výške 3 760,38 eur (úver vo výške 11 000 eur - úhrady vo výške 7 239,62 eur) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zároveň priznal právnemu predchodcovi žalobcu nárok na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po zosplatnení celého úveru, pričom zohľadnil úhrady žalovaných realizovaných po jeho zosplatnení. 6. Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu umožnil žalovaným predmetnú pohľadávku splácať mesačnými splátkami vo výške 300 eur. O nároku na náhradu trov konania rozhodol postupom podľa § 255 CSP. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy vo výške 12 238,67 eur, pričom súd prvej inštancie vyhovel žalobe o zaplatenie sumy 3 760,38 eur. Žalobca tak mal v konaní úspech v rozsahu 31 % a žalovaní v rozsahu 69 %. Vzhľadom na pomer úspechu v konaní, preto žalovaným vznikol nárok na priznanie pomernej časti náhrady trov konania. Nakoľko však žalovaným žiadne trovy konania nevznikli, súd im nárok na ich náhradu nepriznal. 7. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie právny predchodca žalobcu, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec súdu prvej inštancie vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť a žalobe v plnom rozsahu vyhovieť. 8. V dôvodoch odvolania uviedol, že nesúhlasí s právnym záverom súdu prvej inštancie o absencii výšky, počtu a termínov splátok úveru podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 3 zákona č. 129/2010 sa uvedené ustanovenie aplikuje len v prípade, že obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj amortizácia istiny, pričom v takom prípade sa zákazníkovi v zmysle § 9 ods. 5 zákona 129/2010 Z.z. poskytuje amortizačná tabuľka. V danom prípade nebola dohodnutá amortizácia úveru a z tohto dôvodu sa náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona 129/2010 Z.z. dá vyhovieť jedine nasledovným spôsobom, ktorý považuje žalobca za postačujúci. Zmluva o úvere obsahuje požadované náležitosti, keďže sa v nej uvádza výška úveru, úrok, výška mesačnej splátky, RPMN, priemerná RPMN, celková výška úveru, dátum 1. splátky a nasl. splátok, počet mesačných splátok, ako aj dátum konečnej splatnosti úveru. Vzhľadom na vyššie uvedené považujeme za absolútne dostatočné a v súlade so zákonom, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje vyčíslenie istiny, úroku a poplatku a zároveň určuje počet, výšku a termíny splatnosti jednotlivých splátok, ktorými sa má táto celková čiastka splatiť. Takýto záver potvrdzuje aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.09.2012 pod sp. zn. 17Co/151/2012. Okrem uvedeného podľa názoru právneho predchodcu žalobcu je významným faktorom, ktorý svedčí v prospech výkladu žalobcu aj znenie Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES. Ustanovenie článku 10 smernice veľmi presne stanovuje aké náležitosti má mať zmluva o spotrebiteľskom úvere, pričom toto ustanovenie neuvádza žiadne také vytýkané požiadavky na náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako stanovuje § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. Inak povedané, článok 10 ods. 2 smernice nie je správne premietnutý do § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch. Aplikácia smernice založená na eurokonformnej interpretácii vnútroštátneho práva umožňuje účastníkovi vnútroštátneho súdneho alebo správneho konania dosiahnuť podobný výsledok aký by dosiahol v prípade priamej aplikácie smernice. Poukázal pritom na závery rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.04.2017 pod sp. zn. 11Co/39/2016 ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15. V ďalších dôvodoch odvolania poukázal na nesprávnosť právneho záveru súdu prvej inštancie vo vzťahu nároku na zaplatenie zmluvných úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Uviedol, že zosplatnenie úveru je právom veriteľa jednostranne zmeniť termín splatnosti úveru z dôvodu, že dlžník poruší svoju povinnosť. Pokiaľ tak platí, že dlžník je povinný platiť zmluvný úrok vo vzťahu k jednotlivej splátke až do času jej riadneho splatenia, nie je dôvodný taký výklad, že v prípade zmeny splatnosti jednotlivej splátky, povinnosť platiť zmluvný úrok až do času riadnej úhrady dlžnej sumy zanikla. Takýto výklad by bol až absurdný, keďže privodením stavu predčasného zosplatnenia z dôvodu porušenia povinností dlžníka by sa postavenie dlžníka zvýhodnilo v porovnaní s jeho postavením v prípade, ak by povinnosť neporušil. Takýto výklad tak prípustný nie je. 9. V bode 4 odvolania oznámil odvolaciemu súdu, že na žalovaného v 1. rade bol vyhlásený konkurz a to uznesením Okresného súdu v Prešove zo dňa 24.07.2017 pod sp. zn. 2OdK/64/2007. 10. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 21.08.2017 pripustil, aby do konania namiesto žalobcu vstúpila spoločnosť R Collectors, s.r.o. na základe zmluvy o postúpení predmetnej pohľadávky uzatvorenej s právnym predchodcom dňa 13.06.2017. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v § 379-381 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie proti rozsudku dôvodné nie je. Vo veci bol v dostatočnom rozsahu zistený skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje. Uznesením Okresného súdu v Prešove zo dňa 24.07.2017 pod sp. zn. 2OdK/64/2017 bol v zmysle ustanovenia § 167 a nasl. zákona č. 7/2005 Z.z o konkurze a reštrukturalizácii vyhlásený konkurz na žalovaného v 1.rade. 11. Podľa § 167e zákona č. 7/2005 Z.z. , ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b). Premlčacia lehota pri pohľadávke uplatnenej v zastavenom konaní neuplynie skôr ako 60 dní od vyhlásenia konkurzu. Ak bola v zastavenom konaní uplatnená námietka premlčania, na premlčanie sa prihliada, ak bola námietka oprávnená. Ak sa konkurz zruší z dôvodu, že tu neboli predpoklady pre vedenie konkurzu, na zastavenie konania sa neprihliada. Ak iný veriteľ poprel oddlžením nedotknutú pohľadávku (§ 166c), popretím takejto pohľadávky má popierajúci veriteľ právo na vstup do konania, ktoré sa týka oddlžením nedotknutej pohľadávky ako intervenient. Ak je výsledok konania o určenie popretej pohľadávky závislý od výsledku v takomto konaní, súd konanie o určenie popretej pohľadávky preruší do výsledku v takomto konaní. 12. Podľa § 166a zákona č. 7/2005, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu. Pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou. 13. Keďže predmetom konania je pohľadávka voči žalovanému v 1. rade, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) odvolací súd predmetné konanie vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 1. rade postupom podľa § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. zastavil. 14. O trovách odvolacieho konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 1. rade rozhodol postupom podľa § 396 CSP v spojení s ustanovením § 256 CSP tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže žiadna zo strán sporu zastavenie konania nezavinila. 15. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že uzatvorená zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, ako aj dôvodnosť aplikácie zákona č. 129/2010 Z. z. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom a rôznymi a rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. 16. Súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, pokiaľ dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ktorý predpokladá ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. videl v absencii náležitostí uvedených v ust. § 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona, nakoľko sa jedná o predpoklady použité na výpočet RPMN. K údaju o RPMN odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť a je teda najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti, či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca jasne určil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj predpoklady použité pre jej výpočet. Odvolací súd preto zastáva názor, že týmito predpokladmi je uvedenie výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu, počtu splátok, uvedenie výšky úrokovej sadzby a prípadných poplatkov. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba, a preto je potrebné aj z uvedeného dôvodu považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd rešpektujúc výklad Súdneho dvora Európskej únie vo veci C - 42/15, v zmysle ktorého článok 10 ods. 1 a 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS v spojení s čl. 3 písm. m/ tejto Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 uvedenej Smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči poznamenáva, že aj napriek tejto skutočnosti musí byť zachovaná požiadavka dobrej viery v záväzkovo-právnom vzťahu. Žalobca tvrdí, že niektoré náležitosti nie sú uvedené v zmluve, ale vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, odkazujú na ďalší dokument, a to Sadzobník poplatkov, a tieto je banka ako je uvedené vo všeobecných obchodných podmienkach, oprávnená zmeniť z dôvodov tam uvedených. V tomto smere odvolací súd pripomína závery Ústavného súdu ČR vo veci pod sp. zn. I. ÚS 3512/11, z ktorých vyplýva, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým tomu, aby sa do každej zmluvy neprepisovali dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Nemajú však slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a u ktorých sa predpokladá, že najskôr uniknú pozornosti spotrebiteľa. Pokiaľ tak dodávateľ urobí, nekoná v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu. 17. Explicitne presné ustanovenie, akým je § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z., cez prizmu eurokonformného výkladu nemožno ignorovať a tolerovať absenciu údajov o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v žiadnej zmluve o úvere. Zákonodarca v citovanom ustanovení jasne deklaroval, aké následky sú spojené s absenciou obligatórnych náležitostí uvedených pod písm. k/ § 9 ods. 2 citovaného zákona a odvolací súd nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu, ktorý bol v čase vydania napadnutého rozsudku platný a účinný. 18. Odvolateľ poukazuje na závery Súdneho dvora, podľa ktorého čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. 19. Otázka priameho účinku smerníc sa vo všeobecnosti v podstate týka vymedzenia podmienok, za ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú normu práva únie aplikovať priamo, bezprostredne na prípad, ktorý riešia. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie na otázku priameho účinku Smerníc v spore medzi jednotlivcami, v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie Smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také, sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. Z uvedeného vyplýva, že priamy účinok je tak v zásade možný len v spore medzi jednotlivcom a štátom, kedy sa jednotlivec dovolá svojho práva vyplývajúceho zo Smernice priamo voči štátu ako subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie Smernice. 20. V neposlednom rade si však musíme uvedomiť, že Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo EÚ a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade s vyššie uvedeným, Súdny dvor EÚ vo veci C-42/15, poskytol výlučne výklad Smernice a v žiadnom prípade sa nemohol a ani nevyjadroval k výkladu zákona č. 129/2010 Z.z. 21. Na základe uvedeného je preto správny právny záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. 22. Ďalej je nepochybné, že jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. aj uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť z uvedením všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto RPMN. V prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere tieto náležitosti neobsahuje, podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. 23. Za jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa je údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, pretože tento zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti, či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca v záujme poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strane v spotrebiteľskom právnom vzťahu, teda spotrebiteľovi stanovil prísne obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sprísnil aj tým, že pri údaji o RPMN sa podľa vyššie citovanej právnej úpravy, musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet. Je pritom nepochybné, že v zmluve spomínaný údaj chýba, napriek tomu, že je uvedená hodnota RPMN, čo však podľa citovaného zákonného ustanovenia nepostačuje. Preto aj odvolací súd musel dospieť k záveru, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba povinný údaj v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) spočívajúci v uvedení všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN. 24. Na základe uvedených skutočností preto má žalobca nárok iba na zaplatenie nesplatenej istiny úveru vo výške 3 760,38 eur (výška úveru 11 000 eur - úhrady 7 239,62 eur) so zákonným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po zosplatnení celého úveru so zohľadnením úhrad žalovaných realizovaných po jeho zosplatnení. 25. Na základe uvedeného preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 2. Rade vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil. 26. Vzhľadom na správny právny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pre absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k) a j) citovaného zákona sa odvolací súd pre nadbytočnosť nezaoberal námietkami žalobcu o dôvodnosti ním uplatneného nároku na zaplatenie zmluvných úrokov aj po zosplatnení úveru. 27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 2. rade bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný a úspešnej žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov konania nevznikol. 28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).