Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3Co/57/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317202057 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317202057.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou, AK Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, proti žalovanej: I. O., J.. XX.XX.XXXX, G. O. XXXX/XX, XXX XX E., o zaplatenie sumy 72 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 13.12.2017, č. k. 10Csp/42/2017-48, jednomyseľne takto r o z h o d o l : I. P o t v r d z u j e rozsudok. II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. 2. Spor právne posúdil podľa ust. § 261 ods. 6 písm. d), § 497 Obchodného zákonníka, § 39, § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1 a 5, § 54 ods. 1 a 2, § 106 ods. 1 a 2, § 110 ods. 1, § 112, § 420 ods. 1 a 3, § 3 ods. 3, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. 3. V odôvodnení uviedol, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 27.03.2013 uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 100,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s poplatkom vo výške 68,- eur spolu vo výške 168,- eur, a to jednou mesačnou splátkou po 168,- eur, najneskôr do 21.09.2013. Celkový poplatok spojený s úverom je tvorený súčtom úrokom vo výške 39,15% ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 19,58 eur a administratívne náklady vo výške 48,42 eur. Výška RPMN je 182,24%. Dňa 01.10.2013 žalovaná požiadala o úpravu splátkového kalendára formou odkladu splátok o 60 dní, tak aby termín prvej posunutej splátky bol 13.11.2013. Termín poslednej splátky alebo termín konečnej splatnosti v úvere uvedený nebol, rovnako ani nebol uvedený rozpis splátok. Dňa 18.02.2014 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a dlh sa stal ku dňu 18.02.2014 v celom rozsahu predčasne splatným. Súd prvej inštancie sa ex offo zaoberal premlčaním uplatneného nároku žalobcu. Keďže dňa 18.02.2014 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru, nasledujúcim dňom sa právo mohlo vykonať po prvý raz a zároveň od toho dňa začala plynúť 3-ročná premlčacia lehota. V danom prípade premlčacia doba uplynula dňom 19.02.2017, pričom žaloba bola podaná na súd až dňa 24.02.2017, teda po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehoty na vykonanie práva. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu, že má voči žalovanej nárok na náhradu škody, súd prvej inštancie uzavrel, že poukázanie žalobcu na ust. § 110 ods. 1 a § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka je v danom prípade právne bezvýznamné. Predmetné ustanovenie zakotvuje pri právach priznaných právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu 10-ročnú premlčaciu lehotu. Žalobcovi však žiadnym rozhodnutím nebolo priznané právo na náhradu škody, pričom žalobca v predmetnom konaní ani nepreukázal vznik škody. Výrok o trovách konania súd odôvodnil ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). 4. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca namietajúc, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď Zmluvu o úvere považoval za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ak by súd napriek uvedenému aplikoval ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, predmetný úver nemožno podľa žalobcu považovať za bezúročný a bezpoplatkový, keďže obsahuje všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom. Výška odplaty a úrok je v zmluve presne špecifikovaná a žalovaná ju zobrala na vedomie. Žalobca nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že jeho pohľadávka je premlčaná. Z ustanovení o premlčaní nároku na náhradu škody jasne vyplýva, že právo na náhradu škody sa premlčuje za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti z ktorej škoda vznikla. Žalobca sa pokúsil žalovanú upozorniť na omeškanie so zaplatením splátok, no na toto upozornenie žalovaná nereagovala. Keďže žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, porušila dojednania predmetnej zmluvy o úvere a stratila výhodu splátok, na čo žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, a teda sa dlh žalovanej stal dňa 18.02.2014 predčasne splatným. K udalosti, z ktorej vznikla škoda došlo dňa 18.02.2014, a preto má žalobca za to, že jeho nárok bol uplatnený v premlčacej dobe. Z uvedených dôvodov žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila. 6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05). 8. Jedným z podstatných odvolacích argumentov žalovaného je tvrdenie, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). 9. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). 10. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval opodstatnenosť a dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie sumy 72,- eur s príslušenstvom. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžníčka uzatvorili dňa 27.03.2013 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 100,- eur. Žalovaná zmluvu so žalovaným - dodávateľom uzatvorila ako fyzická osoba, nepodnikateľ. Súd prvej inštancie správne ustálil, že medzi žalobcom a žalovanou ide o spotrebiteľský vzťah. 11. Odvolací súd má za to, že na predmetný právny vzťah je potrebné aplikovať všetky ustanovenia vzťahujúce sa na ochranu spotrebiteľa v zmysle citovaného ustanovenia § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka a nasl. ako aj smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. 12. Vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu, len na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie, je potrebné uviesť, že podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 13. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 14. Platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (článok 6 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). 15. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky (posudzuje sa, či zmluvná podmienka je z objektívneho hľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa), ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú. 16. Je nesporné, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., zneužíva svoje právo ako veriteľ, viackrát v priebehu rokov boli judikované všetkými súdmi rôznych inštancií porušenia práv spotrebiteľov, vrátane upozornenia Európskej komisie vo vzťahu k Slovenskej republike na riešenie ochrany spotrebiteľov práve v otázke zneužívania veriteľských práv touto spoločnosťou. Úmysly spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. obohacovať sa na úkor spotrebiteľov sú zrejmé, lebo táto spoločnosť má vedomosť z judikovaných rozhodnutí o svojom zneužití práva, či využívaní neprijateľných zmluvných podmienok. 17. Je potrebné konštatovať, že závery súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru sú vecne správne. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že táto neobsahuje údaj o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov, čo je jedna z obligatórnych náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z. z. Absencia uvedenej náležitosti spôsobuje, že v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. ) zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy je potrebné takýto úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. 18. Odvolací súd má za to, že predmetná zmluva je aj pre jej rozpor s dobrými mravmi, už s ohľadom na neprimeranú odplatu a požadovaný poplatok v absolútne neprimeranej výške, ktorý žalovaný od žalobkyne požadoval, v celom rozsahu neplatná. 19. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 20. Na kategóriu dobrých mravov je potrebné osobitne prihliadať pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom. 21. Podľa ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. 22. Uvedené ustanovenie nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch sa zahrňovali i údaje od tých subjektov finančného trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie takejto možnosti rozhodne nebolo vôľou zákonodarcu, a preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov finančných inštitúcii poskytujúcich spotrebiteľské úvery za primerané odplaty, riadiac sa zásadou dobrých mravov, upravenou v ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 23. Pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných prostriedkov a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. V zmluve dohodnutá úroková sadzba úveru podstatne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu 8,12 % ročne, uplatňovanú bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Dohodnutá úroková miera tak podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto záver o neplatnosti dojednania, o úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, má oporu vo vykonanom dokazovaní. 24. Odvolací súd zdôrazňuje, že aj keby prisvedčil tvrdeniam žalobcu, že zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z. z., uvedené nič nezmení na skutočnosti, že nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní je premlčaný. 25. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď v zmysle ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. prihliadol aj bez návrhu na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. 26. Z dôvodu neplnenia si povinnosti, ktoré žalovanej vyplývali z predmetnej zmluvy, žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru a dňa 18.02.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru. Uvedené vyplýva z vyjadrenia žalobcu k výzve súdu zo dňa 10. 04. 2017 (č. l. 21, 22 spisu). Preto nasledujúcim dňom, t. j. 19.02.2014 začala žalobcovi plynúť trojročná premlčacia doba a nakoľko týmto dňom žalobca mohol svoje právo vykonať po prvý raz. Keďže žalobca si svoju pohľadávku voči žalovanej na súde uplatnil až dňa 24.02.2017, urobil tak po uplynutí trojročnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 19.02.2017. 27. Súd prvej inštancie správne ustálil, že argumenty žalobcu o potrebe aplikácie ust. 110 ods. 1 a § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú nedôvodné. 28. Podľa ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. 29. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie má za to, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že mu vznikla škoda. V zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka je pre vznik zodpovednosti za škodu nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno o vzniku škody (jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu) a jej rozsahu, je potrebné prisvedčiť záverom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti aplikácie ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 30. Podľa ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. 31. Odvolací súd má preukázané, že žalobca rovnako nepreukázal, že by mu právo na zaplatenie pohľadávky, ktorú si uplatňuje v tomto konaní voči žalovanej, bolo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Z uvedeného dôvodu odvolací súd aj túto námietku žalobcu o potrebe aplikovať ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka posúdil ako nedôvodnú. 32. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a v úplnosti odôvodnil. Požiadavka na riadne úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný, bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B). 33. Súd prvej inštancie vysvetlil, z akých dôvodov žalobe nevyhovel, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 CSP. 34. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil prihliadajúc aj na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky sp.zn. II.ÚS 78/05). 35. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách konania, potvrdil. 36. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaná bola úspešná, no v priebehu odvolacieho konania jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania. 37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).