Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5Co/39/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317202101 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317202101.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, zast. JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, so sídlom Urbánkova 1562/6, 040 01 Košice, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, o určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 9Csp/58/2017 - 49 zo dňa 10.08.2017 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 23.12.2014 je bezúročná a bez poplatkov. Vyslovil, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu proti žalovanému. 2. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie ustanovením § 52 ods. 3 a 4; 53 ods. 1, 3 a 5; 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ustanovením § 3 ods. 5 zákona č. 207/2005 Z.z. a § 2, 9 a 11 zákona č. 129/2010 Z.z. 3. Súd prvej inštancie konštatoval, že z výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, na základe ktorej žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 500 eur. Žalobca sa zaviazal uhradiť žalovanému celkovú čiastku vo výške 804,00 € v 6 mesačných splátkach po 134 €. V predmetnej zmluve bol dohodnutý úrok z úveru 30,80%. RPMN bola uvedená vo výške 30 %. Konštatoval, že v zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a to údaj o výške a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením. Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a jeho vyššie uvedených ustanovení je to, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto bol súd prvej inštancie toho názoru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň je v zmluve o úvere nesprávne uvedená RPMN, pretože táto v žiadnom prípade nemôže byť nižšia ako úroková miera, pretože RPMN vyjadruje celkovú úrokovú mieru úveru a zohľadňuje nielen úrok ale aj ostatné poplatky súvisiace s úverom. Na základe uvedeného je tu ďalší dôvod, pre ktorý je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch). Najvýznamnejšou normou regulujúcou spoločenské vzťahy pri spotrebiteľských úveroch je už spomenutý zákon o spotrebiteľských úveroch v zmysle ktorého vzhľadom na absenciu zákonných náležitostí, je zmluva o úvere uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným bezúročná a bez poplatkov. Osobitná právna úprava však nijako nevylučuje aplikáciu kódexových ustanovení o vadnosti právnych úkonov (najmä § 37, § 39 Občianskeho zákonníka). Súd prvej inštancie sa preto v ďalšom zameral na posúdenie dohodnutého úroku z úveru, ktorý činil 30,80 % ročne. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobných úverov v obchodných bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou do 1 roka v decembri 2014 činil úrok 6,87 % ročne. Z toho je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi stranami sporu bol viac ako štvornásobkom tohto úroku. Následne poukázal na princíp dobrých mravov podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka i na to, že cena plnenia nie je vyňatá zo súdnej kontroly pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti, ani kontroly podľa generálnej klauzuly podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Výška zmluvných úrokov pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 19Co/312/2015 zo dňa 24.05.2016. Zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1MCdo/1/2009 zo dňa 31.07.2009, pretože dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 803105862 zo dňa 23.12.2014 neobsahuje náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a navyše je v časti dohodnutej úrokovej sadzby absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, žalobe v celom rozsahu vyhovel a určil predmetnú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“ ). Žalobca bol v konaní úspešný, preto má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. 4. Proti tomuto rozsudku v čas podal odvolanie žalovaný. Napadol rozsudok v celom rozsahu z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Namietal, že vo veci nemožno hovoriť o absencii výšky počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 804 eur s termínom splatnosti dňa 23.12.2015. Následne však dlžník požiadal v ten istý deň o možnosť využitia splátkového kalendára - Dohody o plnení v splátkach. Dlžník bol dňa 23.12.2014 s predmetnou dohodou oboznámený na znak čoho ju podpísal a pritom mal vedomosť aj o existencii náležitosti, ktoré v nej následne boli uvedené. Spotrebiteľ sa zaviazal uhradiť celkovú čiastku v šiestich pravidelných mesačných splátkach vo výške 134 eur vždy k 27 kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc dňom 27.01.2015. Každá vyššie uvedená splátka bolo prednostne započítaná na istinu až potom na poplatok a úroky. Každý klient je o tom informovaný ústne. Podľa dohody o splátkach spotrebiteľ berie na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov sa vypočíta v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 465,22 %. Dohoda o splátkach oprávňuje spotrebiteľa plniť v splátkach, nie jednorázovo tak, ako to je uvedené v zmluve o úvere, na základe ktorých logicky vzrastá RPMN. To znamená, že RPMN vo výške 30 % stanovená v zmluve o úvere je hodnota vypočítaná pre prípad splatenia úveru v jednej splátke. Naproti tomu RPMN vo výške 465,22 % dohodnutá v Dohode o splátkach predstavuje RPMN vypočítanú v prípade spotrebiteľa, ktorý požiadal o plnenie splátkach tak, ako je tomu aj v predmetnom prípade. Vzorec výpočtu RPMN je naviac jasne a zreteľne uvedený vo všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru. Žalobca nesie dôkazné bremeno a jeho úlohou je preukázať v čom spočíva nesprávne uvádzanie RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje, a teda bol by to jediný dôvod prečo by bolo možné vyhlásiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov. V Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 803105862 zo dňa 23.12.2014 je odplata pri poskytovaní peňažných prostriedkov vo výške 150 eur čo predstavuje RPMN vo výške 30 %. V Zmluve o úvere spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania tejto Zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 15,89 %. Žalovaný má za to, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem, ktorý je nevyhnutným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby. Tvrdil, že v danom prípade nie je daný stav objektívnej právnej neistoty, pretože žalobca uhradil záväzky vyplývajúce zo zmluvy. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava II pod sp. zn. 52C/135/2014 zo dňa 25.05.2014, ktorý zamietol návrh na začatie konania. Preto navrhol aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s ustanovením § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Konštatoval, že na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru má naliehavý právny záujme, pretože zo strany žalovaného došlo k zápočtu neexistujúcej pohľadávky žalovaného a to formou jednostranného zápočtu. Až rozhodnutím súdu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 803105862 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 23.12.2014 je bezúročná a bez poplatkov bude mať žalobca právnu istotu, že voči žalovanému nemá z predmetnej zmluvy žiadne záväzky. Žalobca zároveň existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení odôvodňuje tým, že nevie aký je jeho skutočný dlh voči žalovanému. V predmetnej zmluve bol dohodnutý rok z úveru vo výške 30,80 %, pričom úrokové miery stanovené Národnou bankou Slovenska podobného úveru v bankách pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou do jedného roka v decembri 2014 boli vo výške 7,36 %. Z uvedeného je zrejme, že úrok dohodnutý medzi stranami sporu bol viac ako 4 krát vyšší. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1MCdo/1/2009, zároveň na ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 9 ods. 2 a 11 ods. 1 písm. a) a b). Podľa výpočtu by pri údajoch uvedených v zmluve výška poskytnutého úveru vyplatená žalobcovi v sume 500 eur a šiestich dohodnutých splátkach vo výške 134 eur predstavovala 465,21 % a nie v zmluve uvedených 30 %. Žalobca so žalovaným uzavrel Dohodu o plnení v splátkach dňa 23.12.2014 s tým, že dlžnú sumu vo výške 804 eur žalobca uhradí v šiestich mesačných splátkach po 134 eur. V Dohode o plnení v splátkach je uvedená RPMN 465,22 %, pričom v zmluve o úvere je RPMN 30 %. Žalobca má za to, že ide o klamanie a zavádzanie spotrebiteľa pri uzatváraní Zmluvy o úvere, pretože nebol informovaný o presnej výške RPMN. Žalobca zároveň dňa 23.12.2014 podpísal štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, kde v bode 3 je uvedená RPMN 30 %. Správna výška RPMN je 465,22 % a nie 30 %, teda viac ako 15 krát vyššia ako v zmluve uvedená hodnota. Ak by žalovaný seriózne pristupoval k tomuto údaju nemohol uviesť hodnotu nižšiu ako bola úroková sadzba úveru vo výške 30,80 %, keďže RPMN zohľadňuje všetky náklady na úver, v ktorých úrok je len jednou časťou a logicky teda RPMN musí byť vyššia ako úroková sadzba. Žalovanému zo zmluvy vznikol nárok len na úhradu istiny vo výške 500 eur. Spôsob akým žalovaný uzavrel so žalobcom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Dohodu o plnení v splátkach je klamlivou obchodnou praktikou v zmysle ustanovenia § 8 ods. 3, 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keď nejasným, nezrozumiteľným, viac významným a nevhodným spôsobom poskytol žalobcovi ako spotrebiteľovi informáciu o RPMN. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie úplne zistil skutkový stav, navrhol žalobca rozsudok potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. 6. K vyjadreniu k odvolaniu sa vyjadril žalovaný. Naďalej trval na odvolaní v celom rozsahu a s tvrdeniami žalobcu nesúhlasil. Opätovne poukázal na všetky skutočnosti, ktoré uviedol v odvolaní a tým, že žalobca prejavil slobodnú vôľu tým, že uzatvoril so žalovaným aj Dohodu o plnení v splátkach, v zmysle ktorej sa zaviazal zaplatiť celkovú sumu v mesačných splátkach. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 03.10.2017, č. k. 11Csp/5/2017 - 38. Pokiaľ by žalobca nemal záujem plniť pohľadávku prostredníctvom mesačných splátok za podmienok uvedených v dohode žalovaného by o jej uzatvorení nepožiadal. Podľa dohody spotrebiteľ vzal na vedomie, že výška Ročnej percentuálnej miery nákladov sa vypočíta v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo všeobecných podmienkach poskytovania spotrebiteľského úveru. Poukázal na § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a § 1a ods. 1 a § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Tvrdil, že výška odplaty pri poskytovaní peňažných prostriedkov je v súlade s nariadením a neprevýšila dvojnásobok priemerných hodnôt RPMN ako aj uvedenie priemernej ročnej RPMN. Žalobca v prípade, že po podpise Zmluvy o úvere nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú zmluvu, alebo že odplata, úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká mal právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní. Preto navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu bolo zaslané žalobcovi na vyjadrenie. Ďalšie vyjadrenie zo strany žalobcu súdu zaslané nebolo. 7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 26.07.2018 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 8. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením rozsudku v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, poukazuje na toto odôvodnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom uvádza. 9. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že strany sporu uzavreli dňa 23.12.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 803105862, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 500 eur, žalobca sa zaviazal uhradiť žalovanému celkovú čiastku vo výške 804,00 € najneskôr do 23.12.2015. V predmetnej zmluve bol dohodnutý úrok z úveru 30,80%. RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 30 %.V ten istý deň uzavreli žalobca a žalovaný Dohodu o plnení v splátkach, podľa ktorej sa žalobca zaviazal veriteľovi uhradiť celkovú čiastku 804 eur v 6 tich mesačných splátkach po 134 eur. Výška RPMN v dohode o plnení v splátkach je uvedená 465,22 %. Žalovaný listom zo dňa 31.01.2017 adresovaným právnej zástupkyni žalobcu oznámil, že na základe zmluvy o úvere č. 803105862 zo dňa 23.12.2014 eviduje voči žalobcovi dlh v celkovej výške 1085 eur, pričom dlh sa stal splatným 01.08.2015. Na základe uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.10.2016, v spojení s uznesením Okresného súdu Humenné sp. zn. 18C/132/2016 zo dňa 09.05.2016 bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 149,16 eur. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť, nárok sa stal splatným. Žalovaný si započítal vzájomné pohľadávky a považuje ich za započítané dňom, keď sa tieto vzájomne sa kryjúce pohľadávky stretli. Pohľadávka žalobcu v celkovej výške 149,16 eur bude započítaná na zmluvu o úvere. 10. Odvolací súd plne súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca ma naliehavý právny záujem na požadovanom určení úverovej zmluvy zo dňa 23.12.2014 za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobca ako spotrebiteľ sa môže v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa domáhať na súde ochrany svojich práv, ktoré mu zákon priznáva. Ďalší dôvod prípustnosti podanej žaloby vidí súd aj v tom, že žalovaný si jednostranným právnym úkonom započítal svoju pohľadávku, ktorú vyčíslil na 1085 eur s pohľadávkou žalobcu na trovy konania vo výške 149,16 eur, ktorá mu bola priznaná súdnymi rozhodnutiami. Žalobca sa za takejto situácie ocitá v stave právnej neistoty. Taktiež aj z vyjadrenia žalovaného k podanej žalobe vyplýva, že nepovažuje zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov, a preto je tu predpoklad, že si bude uplatňovať pohľadávku proti žalobcovi na súde. Rozhodnutie súdu v tejto veci, môže zabrániť podaniu žaloby zo strany žalovaného proti žalobcovi. 11. Možno súhlasiť i so záverom súdu prvej inštancie, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, na základe ktorej žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 500 eur. Žalobca sa zaviazal uhradiť žalovanému celkovú čiastku vo výške 804,00 € v 6 mesačných splátkach po 134 €. V predmetnej zmluve bol dohodnutý úrok z úveru 30,80%. RPMN bola uvedená vo výške 30 %. Odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka. I odvolací súd má za to, že v zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný Zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods.2 písm.k/ a to údaj o termínoch splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením. K odvolacej námietke žalobcu, že počet a termíny splátok istiny a úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky, čo sa vzťahuje aj na poplatky i podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí. Anuitná splátka je splátka, ktorá má rovnakú výšku počas celej doby splatnosti úveru a je splácaná v pravidelných intervaloch - väčšinou mesačných. S postupom splácania anuitnými splátkami však klesá v splátke podiel úrokov a zvyšuje sa podiel úmoru istiny. I odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie má za to, že v danej veci nie je naplnené ustanovenie § 9 ods.2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. a to teda, že absentujú údaje pri jednotlivých splátkach, o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Názor súdu prvej inštancie, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa ust.§ 11 ods.1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov je vecne správny. Preto bolo na mieste žalobu zamietnuť tak, ako to rozhodol súd prvej inštancie. Zároveň odvolací súd považuje za potrebné uviesť, prečo napriek rozhodnutiu Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíroóva vyslovil názor, že Zákon o spotrebiteľských úveroch jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ust.§ 11 tohto zákona je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že Národná rada Slovenskej republiky prijala zákon č. 279/2017 Z.z. dňa 12.10.2017, ktorým s účinnosťou od 01.05.2018 upustila od požiadavky členenia splátok spotrebiteľského úveru na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, keď sa termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov nahrádzajú slovami frekvenciu splátok. Túto zmenu zákonodarca odôvodnil tým, že bez nej by bol zákon naďalej v rozpore so Smernicou a tiež dôvodom, že týmto krokom zákonodarca napráva skutočnosť, že Slovenská republika pri implementácií Smernice išla napriek požiadavke tzv. úplnej harmonizácie nad rámec podmienok stanovených Smernicou, teda z uvedeného vyplýva, že zákonodarca priamo potvrdil, že zákon je v rozpore so Smernicou a že eurokomformný výklad zákona skrze zákazu výkladu zákona contra legem nie je možný. Od 01.05.2018 v zmysle novely zákona zmluva nemusí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny a úrokov a iných poplatkov, ale iba frekvenciu splátok. Teda slovenský Zákon o spotrebiteľských úveroch išiel do 30.04.2018 nad rámec Smernice a v zmysle konštantnej judikatúry sa ust.§ 9 ods.2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. vykladalo tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v zmysle § 11 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. za bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžadovala v spotrebiteľskej zmluve iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa, teda bol zrejmý konflikt medzi Smernicou a Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/104/2016 zo dňa 30.03.2017, s ktorým sa plnenie stotožňuje, že vnútroštátny súd v takom prípade musí skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. V prípadoch kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadom bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z toho dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok. Vzhľadom na explicitné znenie Zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok. Jednalo by sa o výklad vnútroštátneho Zákona contra legem. Teda napriek rozhodnutiu Súdneho dvora EÚ C-42/15 Home Credit Slovakia a.s. c/a Klára Bíroóva je potrebné postupovať podľa zákona č. 129/2010 Z.z. v prípade zmlúv, ktoré boli uzavreté do 30.04.2018, tak ako je to v danom prípade. 12. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil, aj keď sa ďalej zaoberal aj nesprávnosťou RPMN i výškou dohodnutého úroku z úveru. Vo vzťahu k tomu sa bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou odvolací súd vzhľadom na to, že tu existuje dôvod uvedený vyššie na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nepovažoval za potrebné zaoberať. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo naplnené právo žalobcu na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Pri výklade ustanovenie § 9 ods.2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov SR, pričom na niektoré správne poukázal súd prvej inštancie a citoval ich v rozsudku. Správne rozhodol i o trovách konania. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s osvojením si odôvodnenia podľa ust.§ 387 ods.1,2 ako vecne správny potvrdil. 13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešný žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania žalobcu vo vzťahu k žalovanému rozhodne podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerov hlasov 3 : 0 ( § 393 ods. 2 CSP ). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.