Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4Co/112/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317205624 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317205624.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanej: A.O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. E. XXXX/X, XXX XX J., o zaplatenie 203,96 eura istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 7Csp/91/2017-68 zo dňa 18.09.2017 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 65,48 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 65,48 eura od 18.12.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalovanej nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, obsah pripojených listinných dôkazov, ktoré špecifikoval, výsledky vykonaného dokazovania, citoval ust. § 44 ods. 1, 2, 4, 9 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len zákona č. 351/2011 Z.z.), ďalej ust. § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1 - 2, § 544 ods. 1 - 2, § 588, § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka a uviedol, že predmetom konania bolo zaplatenie 203,96 eura s prísl. z titulu neuhradených faktúr za telekomunikačné služby, a to faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.05.2015 znejúca na sumu 8,99 eura s dátumom splatnosti dňa 22.05.2015, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.05.2015 znejúca na sumu 10,- eur s dátumom splatnosti dňa 22.05.2015, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.06.2015 znejúca na sumu 22,50 eura s dátumom splatnosti dňa 22.06.2015, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.06.2015 znejúca na sumu 21,49 eura s dátumom splatnosti dňa 22.06.2015. Súd poukázal na to, že z pokusu o pokonávky žalobcu adresovanej žalovanej zo dňa 28.09.2015 vyplýva, že žalovaná bola vyzvaná na zaplatenie splatných pohľadávok s tým, že neuhradením riadne vyúčtovanej ceny za poskytnuté služby, je povinná z dôvodu porušenia zmluvných povinností vyplývajúcich z dodatku k zmluve o pripojení zaplatiť zmluvnú pokutu/náhradu škody v celkovej výške 138,48 eura. Na základe pokusu o pokonávku žalovaná uhradila pohľadávku za poskytnuté služby v sume 37,98 eura a čiastočnú úhradu splátok vo výške 27,02 eura. Súd prvej inštancie považoval žalobu z titulu nezaplatených splátok telekomunikačných zariadení za dôvodnú. Právny vzťah vznikol na základe zmluvy o pripojení č. I. zo dňa 08.12.2010, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi SIM kartu, predmetom zmluvy bol účastnícky program Paušál Štart. Podľa čl. 1 bodu 1.2 dodatku k zmluve, predmetom tohto dodatku bola aj dohoda o predaji zariadenia typu Samsumg Galaxy Trend Plus black z majetku podniku so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu s daňou z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) vo výške 45,08 eura. Žalovaná sa zároveň zaviazala zaplatiť zvyšnú časť kúpnej ceny s DPH vo výške 43,20 eura 24-mi mesačnými splátkami, pričom výška mesačnej splátky bola 1,80 eura s DPH. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. I. zo dňa 17.12.2014 uzatvorenej medzi stranami sporu vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi SIM kartu, predmetom ktorej bol účastnícky program Mobilný internet Štart. Podľa čl. 1 bodu 1.2 dodatku k zmluve bola predmetom dodatku dohoda strán o predaji zariadenia typu Huawei MediaPad 7 Youth 2 z majetku podniku so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu s DPH vo výške 45,- eur. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť zvyšnú časť kúpnej ceny s DPH vo výške 43,20 eura 24-mi mesačnými splátkami, pričom výška mesačnej splátky bola 1,80 eura s DPH. Právny vzťah medzi stranami sporu súd posúdil ako vzťah spotrebiteľský, na ktorý aplikoval ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním považoval za preukázané a nesporné, že medzi stranami sporu boli uzatvorené zmluvy o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorých boli žalovanej poskytované dohodnuté služby, cenu ktorých žalovaná aj uhradila. Zároveň boli platne uzavreté aj kúpne zmluvy a ich predmetom bol odpredaj mobilných zariadení žalovanej za cenu medzi nimi dohodnutú. Žalovaná sa zaviazala kúpnu cenu mobilných zariadení zaplatiť formou pravidelných mesačných splátok. Kúpnu cenu v celkovej výške 97,08 eura (45,08 eura + 45, eur) aj čiastočne splatila, k úhrade titulom ceny odpredaných zariadení zostáva ešte suma 65,48 eura. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu na zaplatenie ceny z titulu nezaplatených splátok kúpnej ceny telekomunikačných zariadení vo výške 65,48 eura za opodstatnenú, a preto v tejto časti žalobe vyhovel. Zároveň žalobcovi priznal aj príslušenstvo pohľadávky v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 5,05 % ročne od 18.12.2015 do zaplatenia zo sumy 65,48 eura. Vo vzťahu k uplatneniu nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 138,48 eura vyplývajúcej z dodatku uzatvoreného dňa 17.12.2014 k zmluve o pripojení č. I. a dodatku uzatvoreného dňa 17.12.2014 k zmluve o pripojení č. I., súd prvej inštancie uviedol, že zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku. Má sankčnú, preventívnu a uhradzovaciu funkciu. Uviedol, že výška zmluvnej pokuty musí spĺňať kritérium primeranosti (§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka). Poukázal na bod 2.5 písm. b) dodatku k zmluve, v zmysle ktorého, ak účastník počas doby viazanosti v čl. 2 v bode 2.3 poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty alebo účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom, ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy, alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 74,92 eura, a to v zmysle dodatku k zmluve č. I. a vo výške 100,- eur v zmysle dodatku k zmluve č. I., pričom výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho, koľko mesiacov uplynulo od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Výška zmluvnej pokuty sa vypočíta tak, že sa rozdiel medzi počtom mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení tohto dodatku stanovená doba viazanosti a počtom celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia tohto dodatku do okamihu porušenia povinnosti, s ktorým je spojený vznik práva na túto zmluvnú pokutu vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty a v menovateli číslo rovnajúce sa počtu celých mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení dodatku stanovená doba viazanosti. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených sa zaokrúhli na celé eurocenty nadol. Súd prvej inštancie poukázal na čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a uviedol, že považoval za nedôvodnú žalobu žalobcu v časti požadovanej zmluvnej pokuty, ktorá mala byť dohodnutá v bode 2.5 písm. b) dodatku k zmluvám. Uviedol, že neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa je s účinnosťou od 01.01.2008 ako neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka (novela vykonaná zákonom č. 568/2007 Z.z.). Súd prvej inštancie uviedol, že zmluvná pokuta mala byť písomne dojednaná ani nie v zmluve o spotrebiteľských úveroch, ale v osobitných zmluvných dojednaniach, ktoré sú predtlačené a ktorých obsah žalovaná ovplyvniť vôbec nemohla. Nejedná sa o individuálne zmluvné dojednanie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Zmluvná pokuta je preto súčasťou formulárových všeobecných zmluvných dojednaní, ktoré žalobca používa ako dodávateľ pri uzatváraní zmlúv s inými spotrebiteľmi. Žalovaná sa preto ako spotrebiteľka v porovnaní s dodávateľom nachádzala v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, ktorá situácia viedla k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Žalovaná ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitne nedojednala vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa pod sankciou absolútnej neplatnosti tejto podmienky. Súd prvej inštancie považoval dojednanie zmluvnej pokuty za neprijateľné zmluvné dojednanie spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zdôraznil, že dojednaná výška zmluvnej pokuty vo výške 74,92 eura a 100,- eur za porušenie záväzku viazanosti odporuje ust. § 44 ods. 4 zákona č. 351/2011 Z.z.. Uvedené ustanovenie bez ohľadu na to, že žalovaná sa v dodatkoch k zmluvám zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov, ukladalo žalobcovi povinnosť zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb. Sankcionovanie žalovanej zmluvnou pokutou za porušenie povinnosti neuskutočniť žiaden úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy, resp. dodatku, nemožno hodnotiť inak, ako odradzujúcu podmienku a postup, teda ako podmienku neprijateľnú a spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súd s poukazom na ust. § 44 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z.z. uviedol, že uvedené ustanovenie umožňuje účastníkovi zmluvy zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzatvoriť na dobu neurčitú z akéhokoľvek dôvodu, alebo aj bez udania dôvodu vypovedať. Zmluva o poskytovaní verejných služieb má charakter zmluvy uzatvorenej na dobu neurčitú. Nič na tom nemení ani žalovanou prevzatý záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov. Využitie zákonom danej možnosti ukončenia zmluvy nepredstavuje porušenie povinnosti, za ktoré bolo možné požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti uplatneného nároku o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 138,48 eura s prísl. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 Civilného sporového poriadku tak, že porovnaním pomeru úspechu a neúspechu strán v spore, úspech žalovanej predstavoval 68 %, a preto jej vznikol nárok na náhradu trov konania. Žalovaná si trovy konania neuplatnila, preto jej súd nárok náhradu trov konania nepriznal. 2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal zamietavý výrok a výrok o trovách konania. Poukázal na to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že maximálna výška zmluvnej pokuty zodpovedá v dodatkoch k zmluvám výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia, ako aj zohľadňuje časový aspekt porušenia zmluvných podmienok. Dohody o zmluvnej pokute teda rozlišujú kedy došlo k porušeniu zmluvných povinností a výška zmluvných pokút sa postupne znižuje v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu, výhody, ktoré žalovaná na základe uzavretia dodatkov k zmluvám získala, je výška dohodnutých zmluvných pokút primeraná, objektívne nespôsobilá poškodiť žalovanú ako spotrebiteľku. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok v zamietavom výroku a uložiť povinnosť žalovanej zaplatiť 138,48 eura istiny s prísl., zároveň si uplatnil náhradu trov konania. 3. Žalovaná sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila. 4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 v znení neskorších predpisov, ďalej len CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 07.05.2018 (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako aj právnym posúdením uplatneného nároku súdom prvej inštancie a následne uplatnenými odvolacími námietkami proti zamietavému výroku a súvisiacemu výroku o trovách konania odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne právne vec posúdil, a preto sa odvolací súd stotožňuje s posúdením dojednanej zmluvnej podmienky ako neprijateľnej v zmysle ust. § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, lebo v konaní nebolo preukázané, že by táto zmluvná podmienka bola individuálne dojednaná. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu pri pochybnostiach o obsahu zmluvy platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka). 5. Vo vzťahu k uplatneným odvolacím námietkam týkajúcim sa nesprávnych skutkových zistení, vrátane nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie sa náležite oboznámil s obsahom zmlúv uzatvorených medzi stranami sporu, vrátane ich dodatkov, ako aj jednotlivé zmluvné podmienky správne posúdil. Vzhľadom na charakter zmluvnej pokuty ako inštitútu zabezpečenia záväzku nemožno považovať za dôvodný argument právneho zástupcu žalobcu, že žalovaná uzatvorením dodatkov získala výhody, najmä týkajúce sa kúpnej ceny poskytnutých telekomunikačných zariadení, a preto výška dohodnutých zmluvných pokút má byť primeraná. Odvolací súd konštatuje, že dohoda o cene poskytnutých telekomunikačných zariadení je ich kúpnou cenou a inštitút zmluvnej pokuty nemožno s kúpnou cenou stotožňovať. Vo vzťahu k posúdeniu primeranosti dojednanej výšky zmluvnej pokuty odvolací súd uvádza, že táto závisí vždy od okolnosti danej veci a najmä na dôvodoch, ktoré k dojednaniu posudzovanej výšky zmluvnej pokuty viedli a na okolnostiach, ktoré ich sprevádzali. Je nesporné, že dohodu o zmluvnej pokute, jej obsah, ako aj spôsob výpočtu a obsah dojednania žalovaná ako spotrebiteľka ovplyvniť nemohla, lebo sa jedná o formulárovú, typizovanú zmluvu, na ktorú skutočnosť súd prvej inštancie správne poukázal. V danom prípade bola zmluvná podmienka dojednaná pre prípad porušenia doby viazanosti žalovanou. Súd správne uzavrel, že sankcionovanie žalovanej zmluvnou pokutou za porušenie povinnosti neuskutočniť žiaden úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy, resp. dodatku možno hodnotiť ako neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z tohto dôvodu namietanú primeranosť výšky dojednanej zmluvnej pokuty odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú, lebo jej obsah dojednania nie je určitý a zrozumiteľný. Z týchto dôvodov odvolací súd preto potvrdil napadnutý rozsudok v zamietavom výroku a súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. 6. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalovanej v odvolacom konaní, ktorej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v súlade so zásadou úspechu vyplývajúcou z ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila, z obsahu spisu jej trovy odvolacieho konania nevyplývajú, a preto odvolací súd nárok žalovanej na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.