Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 22CoP/14/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317206234 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317206234.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci starostlivosti súdu o mal. E. L. J., nar. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Q., za účasti otca M.E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.. C.. Š. XXX/X, U., o návrhu matky W. J. W., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXXX/X, Q., právne zastúpenej JUDr. Petrom Gdovinom, advokátom, Starinská 2272, Humenné, na úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 8P/220/2017 - 48 zo dňa 20.4.2018 jednohlasne takto r o z h o d o l : Mení rozsudok v napadnutom výroku III. a IV. tak, že: 1./ otec je povinný prispievať na výživu mal. E. L. sumou 80,- eur mesačne vždy do 25.-teho dňa v mesiaci do rúk matky počnúc dňom 26.5.2017 do budúcna; 2./ dlžné výživné za obdobie od 26.5.2017 do 30.9.2018 vo výške 1.295,50 Eur povoľuje otcovi zaplatiť v splátkach po 20,- Eur mesačne, ktoré bude platiť spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vyslovil, že cit.: „I. Súd konanie o určenie výživného od 01.04.2017 do 25.05.2017 z a s t a v u j e . II. Z v e r u j e mal. E. L. J., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. III. Otca z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého sumou po 130,-- eur mesačne, ktoré bude poukazovať matke vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc dňom 26.05.2017. IV. D l ž n é výživné za obdobie od 26.05.2017 do 31.03.2018 vo výške 1 325,80 eur povoľuje otcovi platiť v splátkach po 40,-- eur mesačne, ktoré bude platiť spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. V. V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e . VI. Konanie o zákaze styku z a s t a v u j e . VII. Otec je o p r á v n e n ý sa so synom stretávať každú párnu nedeľu v čase od 14.00 hod. do 16.00 hod. za prítomnosti matky v mieste bydliska maloletého.“ 2. Matka maloletého dieťaťa v podanom návrhu žiadala, aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 180,- eur mesačne od 1.4.2017. Žiadala aj o dočasný zákaz styku otca s maloletým dieťaťom vzhľadom na to, že otec vo voľnom čase požíva alkohol a vyhrážal sa jej sms správami. V priebehu konania matka žiadala určiť výživné na maloletého až od 26.5.2017, teda od podania návrhu a následne požadovala zo strany otca určiť výživné v rozsahu 130,- eur mesačne a v prevyšujúcej časti navrhla konanie zastaviť. Súhlasila s tým, aby sa otec stretával so synom každú párnu nedeľu od 14.00 hod. do 16.00 hod. za jej prítomnosti. 3. Otec v priebehu konania súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matke a uviedol, že je ochotný prispievať na výživu syna sumou 80,- eur mesačne vzhľadom na výšku jeho mzdy v sume od 480,- do 500,- eur mesačne a skutočnosť, že spláca dva úvery v celkovej výške 162,- eur mesačne. Potvrdil, že od narodenia syna na jeho výživu neprispieva, poukázal na to, že pri odchode z domácnosti nechal manželke 1.000,- eur a v priebehu konania tiež súhlasil so stretávaním sa so synom každú párnu nedeľu od 14.00 hod. do 16.00 hod. za prítomnosti matky. 4. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 36, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj § 29 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, vzhľadom na späťvzatie návrhu matkou na určenie výživného za čas od 1.4.2017 do 25.5.2017 a následne aj na skutočnosť, že matka netrvala na určení výživného zo strany otca nad sumu prevyšujúcu 130,- eur mesačne a ani na zákaze styku otca s dieťaťom, súd prvej inštancie v týchto častiach konanie zastavil. Poukázal na skutočnosť, že mal. E. L. od svojho narodenia je v starostlivosti matky, otca nepozná, a preto bol súdom prvej inštancie v jeho najlepšom záujme zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že súd upravil jeho styk s otcom tak, ako sa rodičia dohodli. 5. Po preskúmaní schopností a možností obidvoch rodičov prispievať na výživu maloletého, ako aj odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, súd prvej inštancie zistil, že matka je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke a v osobnej starostlivosti okrem mal. E. L. má aj ďalšie dieťa, mal. C. W., nar. XXXX, ktorý pochádza z predchádzajúceho vzťahu matky s C. U.. Výživné pre neho nie je určené, jeho otec žije v E. a na výživu maloletého prispieva. Matka býva spolu so svojimi dvoma maloletými deťmi v 2- izbovom byte svojej matky Y. W. a jej 3 ďalšími súrodencami. Na nájom matke prispieva podľa možností. Maloleté deti majú vytvorené podmienky na ich fyzický, psychický a sociálny vývin. V súčasnosti je na rodičovskej dovolenke, pričom výška rodičovského príspevku v SR v roku 2018 je 214,70 eur a výška prídavku na dieťa 23,68 eur mesačne. Poprela tvrdenie otca, že pri odchode zo spoločnej domácnosti jej nechal sumu 1.000,- eur. 6. Otec od 12.2.2017 do 9.10.2017 pracoval v spoločnosti N. E., L..C..I.. U. V., kde dosahoval vymeriavací základ podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne od 307,75 eur do 756,07 eur mesačne. Od 14.3.2018 sa zamestnal v spoločnosti R. L., L..C..I.. U. V. s dohodnutou mzdou 480,- eur mesačne. Pri rozhodovaní o určení výšky výživného zo strany otca súd prvej inštancie vychádzal z toho, že otec je riadne zamestnaný, zdravý, nemá inú vyživovaciu povinnosť. Žije u rodičov, a teda nemá také vysoké náklady na bývanie, ako keby žil sám. Vzhľadom na miesto bydliska má možnosť denne dochádzať za prácou do V., kde sú širšie možnosti uplatnenia sa na trhu práce. V súvislosti s tvrdeniami otca o splácaní úverov súd prvej inštancie dodal, že platenie výživného má prednosť pred akýmikoľvek jeho inými výdavkami. Otec nemôže požadovať, aby väčšina ťarchy znášania nákladov na maloleté dieťa bola na matke, ktorá si časť svojej vyživovacej povinnosti plní aj tým, že sama poskytuje dieťaťu osobnú 24 - hodinovú starostlivosť bez pomoci otca. Je otcovou nielen zákonnou, ale aj morálnou povinnosťou podieľať sa v primeranej miere na úhrade nákladov v súvislosti s výchovou a výživou maloletého, a preto mu uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 130,- eur mesačne od 26.5.2017. Nedoplatok na výživnom za čas od 26.5.2017 do 31.3.2018 vyčíslil na sumu 1.325,80 eur, ktorý mu povolil zaplatiť v splátkach po 40,- eur mesačne spolu s bežným výživným s poukazom na jeho finančnú situáciu. 7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie otec, a to voči výroku III. o určení výšky výživného a voči výroku IV. ohľadne dlžného výživného. Mal za to, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutočný stav veci, najmä keď nebral do úvahy všetky jeho nutné výdavky (strava, dochádzanie). Nesúhlasil s výškou výživného, lebo existenčne nie je finančne schopný ho uhrádzať a mal za to, že tak malé a zdravé dieťa nemôže mať také veľké potreby, aby sa kryli s tak vysokým výživným. V súčasnosti je zamestnaný v spoločnosti R. L., L..C..I.. U. V., a to od 14.3.2018 s dohodnutou priemernou mesačnou hrubou mzdou 480,- eur. Päť mesiacov (od 9.10.2017 do 14.3.2018) bol nezamestnaný a predtým od 12.2.2017 do 9.10.2017 pracoval v spoločnosti N. E., L..C..I.. V., s priemernou pohyblivou mesačnou mzdou od 308,- do 756,- eur. Platové ohodnotenie je v jeho regióne negatívne ovplyvnené vysokou nezamestnanosťou a nedostatkom pracovných príležitostí. Aj tak ale jeho terajšia hrubá mzda nie je v jeho regióne nízky plat, keď je ťažké nájsť si zamestnanie s vyššou ako minimálnou mzdou. Z jeho príjmov ale objektívne nie je schopný dosiahnuť nejaké úspory alebo majetok. Odmietol tvrdenie manželky, že nadmerne požíval alkoholické nápoje. Dôkazom jeho alkoholovej striedmosti a pracovnej spoľahlivosti je aj fakt, že v miestnych pomeroch s vysokou nezamestnanosťou si dokázal nájsť prácu, aj keď je rómskeho pôvodu, čo určite nie je výhodou pri hľadaní zamestnania. Nesúhlasil s tvrdením, že nechce platiť výživné. Matka s ním nekomunikovala a syna vidieť nemohol, lebo mu v tom bránila. Trval na tom, že po rozchode v decembri 2016 ponechal matke 1.000,- eur, aj keď to ona popiera a on nemá písomné potvrdenie. Peniaze jej venoval práve na to, aby netrpela núdzou do času, kým sa ich vzťahy upravia. Veril, že rozluka je len dočasná, a preto je finančné predzabezpečil. Potvrdil, že žije v rodičovskom dome, kde na spoločnú domácnosť prispieva sumou 150,- eur mesačne, pričom 50,- eur je za ubytovanie a 100,- eur za spoločnú stravu, ktorú zabezpečujú jeho rodičia. Tento stravovací výdavok súd nebral do úvahy. Súd prvej inštancie konštatoval, že spláca dva úvery čiastkou 162,- eur mesačne a telefón po 40,- eur mesačne, pričom správne zhodnotil, že tieto jeho výdavky nemajú prednosť pred výživným. V každom prípade ich ale musí vynakladať, lebo pôžičku bol nútený zobrať pre nevyhnutné potreby ich manželstva a telefónne výdavky považuje za bežný štandard každého človeka. Zdôraznil, že okrem toho má tiež denné náklady na dochádzanie za prácou do V., kde cestovné z U. je priemerne 2,50 eur jedným smerom a k tomu 1,- euro na mestskú hromadnú dopravu, čo je 6,- eur denne. Za 20 pracovných dní ide o 120,- eur mesačne, ktoré súd prvej inštancie tiež nezohľadnil. Takto jeho pravidelné mesačné výdavky sú 162,- eur za úvery, 40,- eur za telefón, 50,- eur za bývanie, 100,- eur za spoločnú stravu, 120,- eur za dochádzanie, čo je spolu 472,- eur. Nemá zvyšné peniaze na potravinové prilepšenie, na záľuby alebo na výlety, ani dostatok na slušný život, ale len na maximálne uskromnenie sa. Nevlastní nijaký hodnotný majetok a jeho životná úroveň nie je vyššia ako životná úroveň manželky. Aj matka maloletého býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou v 2-izbovom byte, čím aj jej náklady na bývanie sú nižšie. Naviac, má aj staršieho syna s predošlým partnerom C. U., keď podľa jej vyjadrenia otec prispieva dobrovoľne, avšak nevedno akou sumou (napr. či vyššou ako žiada od neho). Matka poberá rodičovský príspevok a prídavok na ich syna a od neho požaduje také nereálne vysoké výživné skôr z trucu ako z dôvodu, že nemá z čoho žiť. Výživné v sume 130,- eur mesačne však otec nie je schopný zaplatiť bez ohrozenia vlastnej životnej úrovne. Navrhol preto prvostupňový rozsudok v napadnutých výrokoch zmeniť a určiť mu primeranú vyživovaciu povinnosť na syna v sume 60,- eur mesačne a v súvislosti s tým aj znížiť jeho podlžnosť na dlžnom výživnom, ktoré bude splácať v mesačných splátkach po 20,- eur spolu s bežným výživným. 8. K odvolaniu otca zaslal vyjadrenie kolízny opatrovník, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, v ktorom uviedol, že súd prvej inštancie pri určovaní výšky výživného vychádzal predovšetkým z lustrácie Sociálne poisťovne, a nie z čistého príjmu otca. Vymeriavací základ je hrubá mzda, preto príjem otca sa javil vyšší ako dokladoval vo výplatných páskach. Vzhľadom k veku dieťaťa a jeho potrebám navrhol zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie v časti výšky výživného zo sumy 130,- eur na sumu 100,- eur mesačne. Otcom navrhovaná výška výživného sa im javí ako pre maloleté dieťa nepostačujúca. 9. K odvolaniu otca sa prostredníctvom právneho zástupcu písomne vyjadrila aj matka, ktorá s tvrdeniami otca, že nie je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť v súdom stanovenej výške, nesúhlasí. Poukázal na to, že otec sa počas doby, kedy si mal plniť dobrovoľne vyživovaciu povinnosť a zároveň v čase po podaní návrhu vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, preto prvostupňový súd správne aplikoval ust. §75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ak vychádzal pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti z príjmov povinného pred zmenou zamestnania a bral do úvahy príjem, ktorý dosahoval v zamestnaní, ktoré opustil bez dôležitého dôvodu. Nesúhlasila tiež s otcom tvrdenými nákladmi týkajúcimi sa bývania v spoločnej domácnosti a nákladmi na stravu, keďže podľa jej vedomostí povinný takéto náklady v uvádzanej výške nemá. Aj náklad týkajúci sa mobilného telefónu v sume 40,- eur mesačne je neprimeraný. Takýto náklad na telefón je na mobilný paušál, ktorý je potrebný pre vysoko postaveného biznis managera, nie pre bežného pracujúceho človeka. Otec môže využívať mobilné paušály v oveľa nižšej sume, preto ho nie je možné zaradiť medzi nevyhnutné výdavky. Navrhla preto napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. 10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, § 62 a § 65 CMP, bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné. 11. Podľa § 62 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. 12. Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. 13. Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. 14. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona č. 36/2005 Z. z.- Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 15. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 17. Z obsahu spisu je zrejmé, že rodičia mal. E. L. uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Od decembra XXXX však v spoločnej domácnosti nežijú. Mal. E. L. žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a jej starším synom mal. C. W., pochádzajúcim z jej predchádzajúceho vzťahu, v 2-izbovom byte jej matky Y. W. spolu s matkinými 3 súrodencami. Všetku starostlivosť, výchovu a výživu o maloleté dieťa zabezpečuje výlučne matka. 18. Matka maloletého dieťaťa je na rodičovskej dovolenke. Predtým bola na materskej dovolenke, pričom materské bolo vo výške 13,52 eur/deň (rozhodnutie Sociálne poisťovne z č.l. 12). Podľa vyjadrenia matky poberala materskú dávku vo výške 260,- až 370,- eur. V súčasnosti poberá rodičovský príspevok, ktorý v roku 2018 je 214,70 eur mesačne a prídavky na dve maloleté deti, pričom výška prídavku na dieťa v roku 2018 je 23,68 eur mesačne. Na maloleté dieťa má matka výdavky v súvislosti so zakupovaním plienok, detskej kozmetiky, stravy, oblečenia, hračiek a pod.. Na spoločnú domácnosť svojej matke prispieva podľa svojich možností. 19. Otec v období pred sobášom a narodením maloletého syna pracoval v spoločnosti P. O. M. L., s.r.o. Y., a to až do 31.12.2016 s priemerným platom 358,- eur. Následne podľa jeho tvrdenia ostal bez práce od 1.1.2017 do 12.2.2017. V období od 12.2.2017 do 9.10.2017 bol zamestnaný v spoločnosti N. E., L..C..I.. V., s priemernou pohyblivou mesačnou mzdou podľa jeho tvrdenia od 308,- do 756,- eur. V období od 9.10.2017 do 14.3.2018 bol opäť nezamestnaný. V súčasnosti počnúc od 14.3.2018 pracuje v spoločnosti R. L., L..C..I.. U. V., pričom v zmysle pracovnej zmluvy (č.l. 44) je dohodnutá hrubá mzda 480,- eur. Hrubá mzda 500,- eur je platná s účinnosťou k prvému dňu po splnení podmienky 6 odpracovaných mesiacov. Je zdravý a býva v rodinnom dome svojich rodičov, ktorým na spoločnú domácnosť prispieva sumou 150,- eur mesačne (50,- eur na ubytovanie a 100,- eur na stravu). Spláca dva úvery v sume podľa jeho tvrdenia spolu 162,- eur mesačne, má tiež náklady na telefón 40,- eur mesačne a rovnako náklady na dochádzanie za prácou do V. v sume spolu 6,- eur denne. Na výživu syna od jeho narodenia ničím neprispieva, čo zdôvodnil tým, že s matkou sa nedá dohodnúť, nemá jej číslo účtu a matka si mení telefóny. Trvá na tom, že po rozchode v decembri 2016 ponechal manželke 1.000,- eur, aj keď to ona popiera a on nemá písomné potvrdenie. Podľa jeho posledného vyjadrenia pred súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 20.4.2018 bol ochotný na výživu syna prispievať sumou do 80,- eur mesačne (č.l. 46). V odvolaní navrhoval sumu 60,- eur mesačne. 20. Odvolací súd má za preukázané, že starostlivosť o maloletého syna zabezpečuje v plnej miere a výhradne jeho matka. Otec na jeho výživu nijako neprispieva napriek tomu, že je zamestnaný s pravidelným mesačným príjmom. 21. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o výške výživného sa posudzuje nielen vek dieťaťa, ale aj všetky jeho potreby a na druhej strane aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Medzi odôvodnené potreby dieťaťa patria nielen tie základné, ako je strava, ošatenie, hygiena, bývanie, lekárska starostlivosť, ale aj potreby, ktoré prispievajú k rozvoju osobnosti dieťaťa (kultúra, šport, záľuby). Samozrejme, že sa zohľadňuje aj vek maloletého dieťaťa. V tomto prípade je oprávnenou osobou 1,5 - ročné dieťa, ktoré je v celodennej starostlivosti svojej matky. 22. Otec opakovane v priebehu konania poukazoval na svoju nepriaznivú finančnú situáciu, jeho zárobkové možnosti, ale aj pravidelné mesačné výdavky, ktoré mu neumožňujú platiť výživné vo výške 130,- eur mesačne, ako to stanovil súd prvej inštancie. V tejto súvislosti je však potrebné si uvedomiť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, čo vyplýva priamo z litery zákona (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine). 23. Odvolací súd dáva účastníkom konania do pozornosti čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, z ktorého jednoznačne vyplýva, že starostlivosť o deti a ich výchova je nielen právo rodičov, ale aj právom dieťaťa, ktoré má právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť, pričom toto právo môže byť obmedzené výhradne a na základe rozhodnutia súdu a v súlade s literou zákona. 24. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia (§ 28 ods. 2 veta práv Zákona o rodine). 25. Vychádzajúc z vyššie uvedeného so zreteľom na odôvodnené potreby mal. E. L. ako 1,5-ročného dieťaťa a tiež finančné možnosti a schopnosti otca a jeho majetkové pomery, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch III. a IV. zmenil postupom podľa § 388 CSP a uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. E. L. sumou 80,- eur mesačne majúc za to, že výživné v uvedenej čiastke je dostatočné a primerané tak potrebám maloletého dieťaťa, ako aj možnostiam a schopnostiam povinného rodiča - otca. Výživné bolo určené počnúc od 26.5.2017 do budúcna v zmysle návrhu matky. Dlžné výživné za obdobie od 26.5.2017 do 30.9.2018 odvolací súd vyčíslil na sumu 1.295,50 eur (za obdobie od 26.5.2017 do 31.5.2017, t. j. 6 dní x 2,58 eur = 15,48 eur + 1.280,- eur za obdobie od 1.6.2017 do 30.9.2018, t. j. je 16 mesiacov x 80,- eur). Dlžné výživné odvolací súd povolil splácať mesačnými splátkami vo výške 20,- eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. Odvolací súd poznamenáva, že o výške dlžného výživného rozhodol bez zohľadnenia prípadných plnení zo strany otca, ktoré, ak k nim došlo, sa zohľadnia v možnej exekúcii. 26. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade zmeny pomerov na strane otca, matky, resp. maloletého dieťaťa je možné podať návrh na zmenu výživného pre maloleté dieťa. 27. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).