Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 22Co/21/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317206410 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317206410.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Petra Straku v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516 proti žalovanému: X. F., nar. XX. X. XXXX, T. XX, XXX XX T., o zaplatenie 513,61 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 6Csp/77/2017-34 zo dňa 24.10.2017, jednomyseľne takto r o z h o d o l : I. Potvrdzuje sa rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a vo výroku o trovách konania. II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Humenné (ďalej len súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom vyslovil: „Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobcovi 476,58 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% z dlžnej sumy ročne od 7.7.2014 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a . P r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému, vo výške 85,80% z celkových trov konania.“. 2. Spor právne posúdil podľa ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. a) a b), § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., § 100 ods. 1, § 101 ods. 1, § 103, § 517 ods. 1 a 2, § 565 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. 3. V odôvodnení uviedol, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzatvorená dňa 27. 02. 2014 zmluva, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 513,61 eur, ktoré sa žalovaný zaviazal splatiť žalobcovi 42mesačnými splátkami. Nakoľko si žalovaný povinnosti vyplývajúce zo zmluvy neplnil, žalobca úver zosplatnil listom ku dňu 06. 07. 2014. Aj keď v danej veci listom ku dňu 06. 07. 2014 došlo k zosplatneniu úveru, na základe tohto listu sa zosplatnili len splátky úveru splatné po tomto dni, t.j. jedná sa o splátky úveru splatné pôvodne podľa zmluvy od 01.08. 2014 do 01. 09. 2017. Ostatné neuhradené splátky si zachovali svoju splatnosť podľa zmluvy. Žalobca podal žalobu dňa 02. 06. 2017, t.j. súd prvej inštancie považoval za premlčané všetky splátky úveru splatné do 02. 06. 2014. Žalobcovi je teda možné priznať len nepremlčaných 39 splátok, splatných od 01. 07. 2014 do 01. 09. 2017. Ostatné splátky súd považuje za premlčané, vzhľadom na dátum podania žaloby. Vo zvyšnej časti o zaplatenie 37,03 (splátky splatné dňa 01. 04. 2014, 01. 05. 2014 a 01. 06. 2014) súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol, pretože pri týchto splátkach došlo k márnemu uplynutiu premlčacej doby. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z. z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval, a to odo dňa 07. 07. 2014, kedy sa žalovaný dostal do omeškania po zosplatnení úveru. V prevyšujúcej časti požadovaného úroku z úveru zo sumy 37,03 eur žalobu zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 255 ods.1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“). 4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a výroku o trovách konania. Namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil ust. § 53 ods. 9, § 101, § 103 a § 565 Občianskeho zákonníka. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním už pri úhrade splátky č. 1, ktorá bola splatná dňa 01.04.2014. Omeškaním s touto splátkou však nedošlo a ani nemohlo dôjsť k zosplatneniu celého dlhu v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, pretože pre toto zosplatnenie museli byť splnené dve kumulatívne podmienky, a to uplynutie aspoň troch mesiacov od omeškania a súčasne upozornenie na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní. A tie objektívne v zmysle uvedených ustanovení, dňa 02.04.2014 nemohli byť splnené. Premlčacia doba vo všeobecnosti plynie od prvého dňa omeškania, a teda sa počíta odo dňa, kedy vzniklo právo podať žalobu a domáhať sa žalovaného nároku (tzv. cictio nulaj). V tomto konkrétnom prípade právo podať žalobu a domáhať sa zaplatenia celého zosplatneného nároku vzniklo najskôr vtedy, keď boli splnené tieto dve zákonné podmienky: omeškanie s úhradou splátky č. 10 viac ako tri mesiace, a súčasne upozornenie na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka v lehote nie kratšej ako 15 dní. Ak k zosplatneniu mohlo dôjsť až po splnení týchto dvoch podmienok, tak k omeškaniu mohlo dôjsť len vtedy, ak boli splnené podmienky podľa § 53 ods.9 a § 565 Občianskeho zákonníka a dlžník zosplatnenú sumu neuhradil. Oznámenie o uplatnení práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka bolo vykonané listom zo dňa 15.06.2014. Oznámenie bolo doručené dňa 19.06.2014. Vychádzajúc z uvedeného dátumu, potom lehota viac ako tri mesiace omeškania podľa § 53 ods . 9 Občianskeho zákonníka by nemohla byt' skoršie ako 02.07.2014. Avšak s ohľadom na doručenie oznámenia podľa § 53 ods. 9 k zosplatneniu mohlo dôjsť až dňa 05.07. 2014, a teda prvým dňom omeškania mohol byt' až deň 06.07. 2014 (žalobca požadoval úrok z omeškania od 07.07.2014). Posledný deň premlčacej doby pripadol na dňa 06.07. 2017, pričom žaloba bola podaná včas a pred uplynutím premlčacei doby. Súd prvej inštancie neposúdil otázku zachovania premlčacei lehoty správne, v konaní vôbec nepoužil ustanovenia, ktoré sú relevantné a podstatné pre posúdenie plynutia premlčacej lehoty. V dôsledku toho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne posúdil aj po právnej stránke. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil začiatok omeškania a plynutia premlčacej doby, pretože pri svojom rozhodovaní vôbec neprihliadal na § 53 ods. 9 a §565 Občianskeho zákonníka. Postup súdu odkazujúci len na § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka je nesprávnym, pretože v prvý deň omeškania s úhradou splátky č. 3 žalobca ani nemohol vykonať právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka, a teda ani podať žalobu. V uvedený deň preto premlčacia doba plynúť nezačala. Navrhol rozsudok v jeho napadnutej časti zmeniť a žalobe v plnom rozsahu vyhovieť. Žalobca si uplatnil trovy konania. 5. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril. 6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05). 8. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí konštatoval, že jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne od ich zročnosti až do okamihu, keď dlžník nesplní niektorú zo splátok, pričom má za to, že s ohľadom na vyššie uvedené má žalobca nárok spolu na 39 nepremlčaných splátok. Odvolateľ poukázal na to, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním už pri úhrade splátky č. 1, ktorá bola splatná dňa 01.04.2014. Omeškaním s touto splátkou však nedošlo a ani nemohlo dôjsť k zosplatneniu celého úveru, pretože pre toto zosplatnenie v tom čase neboli splnené zákonom stanovené podmienky. 9. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že žalobca úver zosplatnil listom už ku dňu 06.07.2014. Žaloba, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia pohľadávky vyplývajúcej z vyššie uvedeného zosplatneného úveru, bola podaná na súd prvej inštancie až dňa 02.06.2017. Žalobca mal možnosť podať žalobu na súd už skôr, a to tak, aby nedošlo k premlčaniu žiadnej časti ním uplatňovanej pohľadávky. Je nepochybné, že k zosplatneniu úveru došlo ku dňu 06.07.2014, pričom žalobcovi nič nebránilo (ani rešpektovanie právnej úpravy) v tom, aby žalobu na súd podal už skôr, napr. v marci 2017, prípadne ešte v roku 2016, či 2015. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd námietku žalobcu, že súd prvej inštancie premlčanie jednotlivých splátok nesprávne právne posúdil, považuje za nedôvodnú. 10. Odvolací súd konštatuje, že sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v tom smere, že zosplatnenie úveru nemá vplyv na plynutie premlčacej lehoty už splatných splátok pred predčasným zosplatnením úveru (§ 103 veta prvá Občianskeho zákonníka). Vyhlásením mimoriadnej splatnosti totiž začína plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky pre splátky, ktorých splatnosť ešte nenastala. Pokiaľ ide o splátky splatné pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti, nenastáva pri nich opätovne nová doba ich splatnosti a tým nezačína plynúť nová premlčacia doba od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Uvedeným výkladom by mohlo dôjsť k absurdným situáciám, že by pri premlčanej splátke začala plynúť nová premlčacia doba po uplynutí v danom prípade 3 rokov, a to v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, pričom takýto výklad je podľa odvolacieho súdu neprípustný. 11. Vzhľadom na vyššie uvedené už nebolo podľa názoru odvolacieho súdu potrebné vyporiadavať sa s ostatnými námietkami žalobcu vzhľadom na skutočnosť, že ani judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997 - III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19.02.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998 - I, uznesenie Ústavného súdu SR z 23.06.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Žalobcom uvádzané ostatné odvolacie námietky totiž nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci. 12. Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daným v ust. § 220 ods. 2 CSP a vzhľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, s osvojením si jeho dôvodov vrátane správneho súvisiaceho výroku o trovách konania, ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. 13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 dos. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a na druhej strane úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, preto súd stranám sporu trovy odvolacieho konania nepriznal. 14. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).