Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 15Co/43/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317206429 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317206429.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: B. M., H.. XX.X.XXXX, N. XX/XX, XXX XX E. H. L., o zaplatenie 62,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. XXCsp/ X/XXXX-XX zo dňa 16. mája 2018 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 62,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 28.5.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.2 C.s.p. tak, že žalovanej ich náhradu vzhľadom na pomer úspechu sporových strán v konaní nepriznal. 2. Súd prvej inštancie vo veci samej čiastočne vyhovel žalobe podľa ustanovení § 1, § 2, § 9, § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v platnom znení, § 3, § 39 a 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 3, § 4 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa v platnom znení. Pri rozhodovaní vychádzal z vykonaného dokazovania, poukážuc na doterajšiu rozhodovaciu prax súdov, z ktorého považoval za preukázané, že sporové strany uzavreli medzi sebou zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 25.02.2013, na základe ktorej bol žalovanej reálne poskytnutý úver vo výške 100,-Eur, ktorý sa zaviazala vrátiť zvýšený o poplatok 68,-Eur do 18.8.2013, s ročnou úrokovou sadzbou 39,15 %, RPMN 182,24%, pri priemernej hodnote RPMN 36,73 %. Dlžník sa celkovo zaviazal zaplatiť sumu 168,-Eur. V zmluve absentuje podstatná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. v súvislosti s tam uvedenou RPMN, a to uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Keďže predmetná úverová zmluva nemá všetky náležitosti predpísané zákonom o spotrebiteľských úveroch, súd ju v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch považoval za bezúročnú a bez poplatkov. V zmluve o pôžičke bola úroková sadzba v danom prípade dohodnutá vo výške 39,15 % ročne. Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska boli priemerné úrokové sadzby pri úveroch (spotrebiteľské a iné úvery) so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby do 1 roka vo februári 2013, kedy bola predmetná zmluva uzavretá, v sadzbe 9,44%. Úverová zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovanou dňa 25.02.2013 bola so splatnosťou do 18.8.2013. Úroková sadzba predmetného úveru je tak viac ako 4 -násobkom priemernej sadzby úverov poskytovaných v rovnakom období. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že žalobcovi zo zmluvy patrí len suma, ktorú žalovaná reálne čerpala titulom úveru. Žalovaná v danej veci čerpala titulom úveru sumu 100,-Eur a jednotlivými splátkami uhradila sumu 38,- Eur, ako uviedol žalobca v žalobe. Na základe vyššie uvedeného súd žalobcovi priznal sumu 62,-Eur ako rozdiel medzi reálne poskytnutými finančnými prostriedkami a žalovanou uhradenými sumami a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. V zmysle ustanovení § 517 ods.1 veta prvá, ods.2 Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 3 ods.1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. sa žalovaná sa dostala do omeškania so splnením svojho peňažného dlhu vo výške 62,-Eur a preto žalobca má právo aj na úrok z omeškania, výška ktorého je v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v časti jeho výroku o zamietnutí žaloby, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca elektronickým podaním zo dňa 27. júna 2018, ktorým požiadal o zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenie mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolateľ namietal dôvody podľa § 365 ods.1 písm. b/, d/, f/ a h/ C.s.p.. 4. Odvolateľ namietal, že nie je možné na predmetnú zmluvu aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“). V odôvodnení odvolania žalobca poukázal na zo spisu známe okolnosti uzavretia zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami. 5. Žalobca vylovil názor, že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane dohody, t. j. termíny splátok boli nasledovné - 18.03.2013, 18.04.2013, 18.05.2013, 18.06.2013, 18.07.2013, 18.08.2013, 18.09.2013, 18.10.2013, 18.11.2013, 18.12.2013, 18.01.2014 a 18.02.2014. Každá uvedená splátka bola prednostne započítavaná na istinu, až potom na poplatok a úroky, o čom je každý klient informovaný ústne. Zákon si vyžaduje obligatórne uvedenie úrokov a iných poplatkov. Nikde nie je zvlášť ustanovené prerozdelenie splátky. Navyše veriteľ ako jeden z mála používa takýto spôsob započítavania, a to v prospech dlžníka. Nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nie je preto možné hovoriť o akejkoľvek absencii náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája 2014. Znamená to, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej do 31.05.2014, obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Regulácia odplaty sa riadi § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutia peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Na peňažnom trhu boli v čase poskytnutia úveru stovky iných subjektov, ktorí vystupovali ako veritelia pri poskytnutí úveru. Žalovaná uzatvorila zmluvu so žalobcom slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdila svojim podpisom. Dojednaný úrok predstavuje odplatu za poskytnutie spotrebiteľského úveru a ide o podmienku, ktorá sa nepochybne týka predmetu plnenia či primeranosti ceny, vzhľadom na čo ju nemožno považovať za neprijateľnú podmienku v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia. Hlavným predmetom zmluvy je odplatné poskytnutie finančných prostriedkov zo strany veriteľa dlžníkovi, pričom ekvivalentom ceny plnenia je v danom vzťahu dohodnutý úrok, resp. odplata za poskytnutie finančných prostriedkov. Úrok patrí žalobcovi od vzniku úverového vzťahu, resp. poskytnutia finančných prostriedkov, a to až do doby, kedy budú poskytnuté finančné prostriedky vrátené veriteľovi. Úrok ako aj jeho zabezpečenie považuje žalobca za primeraný a v súlade s dobrými mravmi, keďže v danom období podstatným spôsobom neprevyšoval výšku odplaty úroku v obdobných prípadoch pri poskytovaní úverov inými nebankovými subjektmi, resp. bankami pri istom druhu finančných produktov. Citujúc § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa odvolateľa Nariadenie definuje odplatu ako úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytovaní peňažných prostriedkov. Úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. V prípade úroku ide o plnenie, ktoré je dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, ale nie je spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov z dôvodu, že je spojené s užívaním a vrátením peňažných prostriedkov a úrok nie je ani vyžadovaný pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale až po poskytnutí peňažných prostriedkov. Považuje za zrejmé, že slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Čo sa týka poplatok za poskytnutie úver, ten nie je podľa odvolateľa neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne - vyššie oproti bankám. Pokiaľ ide o samotnú výšku príslušného poplatku, tento v čase uzatvorenia zmluvy žalovanej vyhovoval, keďže nič voči jeho výške nenamietal, zmluvu uzatvoril a peňažné prostriedky od žalovaného prostredníctvom obchodného zástupcu prevzal. Teda bolo na dobrovoľnom rozhodnutí dlžníka či na dané podmienky zmluvy pristúpi alebo nie. Pokiaľ ide o výšku príslušného poplatku, tento je v zmluve dostatočne jasne uvedený, výrazne napísaný, je uvedený hneď pri sume poskytnutého úveru, teda žalobca musel vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia a mal okamžite pri podpisovaní zmluvy vedomosť, aká je cena úveru. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 L. -XX/XX. Podľa názoru odvolateľa, dohodnutá výška nie je neprimeraná a nie je ani v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, resp. dobrými mravmi, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru, vzhľadom na podmienky, za ktorých poskytol úver na adrese trvalého alebo prechodného bydliska žalovanej a s ohľadom na ďalšie jeho obchodné riziko. Z uvedeného dôvodu ako aj vzhľadom na skutočnosť, že nežiadal od žalovanej zabezpečenie úveru, účastníci dohodli tieto úroky z omeškania a takto prejavenú vôľu účastníkov by mal aj súd rešpektovať. Zmluvné dojednanie, ktoré podliehalo prieskumu v tomto konaní, je celkom jednoznačne cenovým dojednaním a vzhľadom na ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj článku 4 odsek 2 Smernice Rady 93/13/EHS považuje odvolateľ za vylúčené, aby súd preskúmaval primeranosť tohto dojednania. 6. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila. 7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 z.č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 8. Odvolací súd vzhľadom na odvolacie dôvody konštatuje, že súd prvej inštancie v spore v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd plne odkazuje na náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje. 9. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52 a nasl.. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. 10. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere zo dňa 25.2.2013 uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou takou je. Žalobca má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalobcom preukázané, aby úver poskytol žalovanej za účelom výkonu jej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetná vec sa týka záväzkovo - právneho vzťahu, založeného spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Ide o vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Ide teda o typický občianskoprávny vzťah a niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľa - žalovanej, vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo. 11. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Účelom uvádzania zákonom stanovených náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere je zabezpečiť spotrebiteľovi dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. 12. Súd prvej inštancie správne poukázal na rozpornosť údajov RPMN v zmysle § 9 ods.2 j/ z.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, t. j. týkajúcej sa ročnej percentuálnej miery nákladov. Neuvedenie tejto náležitosti v zmluve Zákon o spotrebiteľských úveroch postihuje tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods.1 písm. b/ cit. zákona) a to i v prípade jeho nejednoznačného uvedenia. Záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu absencie obligatórnej náležitosti zmluvy bol správny. Neplatnými sú i zmluvné podmienky, upravené odkazom na všeobecné obchodné podmienky, ktoré nespĺňajú náležitosti zmluvy o spotrebiteľských úveroch minimálne svojou formou bez náležitého preukázania uzrozumeného súhlasu spotrebiteľa jeho vlastnoručným podpisom. 13. S ohľadom na uvedené súd prvej inštancie rozhodol vecne správne v celom odvolaním napadnutom rozsahu, vrátane výroku o trovách prvoinštančného konania, preto rozsudok potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p.. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobe žalobcu v časti vyhovel, odvolacím súdom pre absenciu odvolania preskúmavaný nebol a nadobudol tak právoplatnosť. 14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého žalovaná, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti neúspešnému žalobcovi. Výšku priznaného nároku na náhradu trov určí postupom podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 15. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 veta druhá Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).