Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4CoE/28/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317207192 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317207192.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35724803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36613843, proti povinnému: Ľ. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ. XXX, XXX XX Ľ.Š., o vymoženie 892,19 eura s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č. k. 15Er/625/2017 - 17 zo dňa 11.12.2017, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení uviedol, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. predložil žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného proti povinnému o vymoženie 892,19 eura s prísl., na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. SRSAspA 01230/15 zo dňa 20. 06. 2016, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadeným pri Asociácii pre arbitráž. Citoval ust. § 243h ods. 1, § 44 ods. 2, 3 Exekučného poriadku, 2 ods. 1, § 73 ods. 1, 3, zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r), ods. 5, § 54 ods. 1, 2, § 879s Občianskeho zákonníka, čl. 3 ods. 1, 3, čl. 6 Smernice č. 93/13/EHS a uviedol, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 09.03.2009 uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. ako veriteľom a povinným ako spotrebiteľom, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 920,- eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12.12.2012 nadobudol pohľadávku oprávnený, ktorý s povinným dňa 18.08.2013 uzavrel dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach a rozhodcovskú zmluvu. Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky splátkach je formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok oprávneného vo forme povolenia splátok dlhu. Jej skrytým cieľom je predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie žalovaného nároku, preto súdy vyhlásili dohodu o uznaní dlhu za nekalú obchodnú praktiku. Rozhodcovský súd však na tieto skutočnosti neprihliadal. Rozhodcovská zmluva uzavretá účastníkmi spolu s úverovou zmluvou je formulárová, ktorú oprávnený používa v rámci svojej podnikateľskej činnosti v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Predkladá ju spotrebiteľovi na podpis bez náležitého vysvetlenia, čo tvorí podstatu rozhodcovského konania. Podľa názoru súdu dojednanie rozhodcovskej zmluvy k spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Nebola individuálne dojednaná, jej obsah povinný nemohol ovplyvniť. Oprávnený ako veriteľ mohol predložiť vec na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, preto rozhodcovský rozsudok nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Z týchto dôvodov súd v súlade s ust. § 44 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. 2. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Uviedol, že v posledných rokoch právny poriadok Slovenskej republiky v oblasti spotrebiteľského rozhodcovského konania prešiel zásadnými zmenami vyžadovanými právom Európskej únie. Oprávnený sa všetkým legislatívnym zmenám podrobil a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinným postupoval prísne podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. Rozhodcovská zmluva je uzatvorená na samostatnom dokumente a je tak obsahovo aj formálne oddelená od dohody o uznaní záväzku. Povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal sám a dobrovoľne. Listina s názvom „rozhodcovská zmluva“ neobsahovala žiadne iné dojednania okrem rozhodcovskej zmluvy. Spotrebiteľ ju mohol odmietnuť, čím by zároveň neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenia, keďže v danej rozhodcovskej zmluve sa nenachádzali. Rozhodcovská zmluva je formulovaná alternatívne, teda dáva zmluvným stranám na výber, na ktorý rozhodcovský, resp. všeobecný súd sa v prípade sporu obrátia. Úvaha súdu o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy v predloženom znení je absurdná. Zastal názor, že ak by bolo v úmysle zákonodarcu zakázať v spotrebiteľských sporoch rozhodcovské konanie, neprijal by samostatný zákon na jeho úpravu. Vzhľadom k tomu, že zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní umožňuje, aby boli spotrebiteľské spory za určitých podmienok prejednané na rozhodcovskom súde zriadenom podľa tohto zákona, nie je potom možné pripustiť, aby rozhodcovský rozsudok vydaný podľa tohto zákona nebol považovaný za exekučný titul na podklade ktorého možno viesť exekúciu. Poukázal na ust. § 3 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v zmysle ktorého spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd, čo potvrdzuje, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3M Cdo/11/2010, z ktorého vyplýva právny názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy treba uviesť, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 psím. c) zákona č. 244/2002 Z.z.. V zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má právo, aby vecne príslušný (exekučný) súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje zákon. Namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu, a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je však nepresvedčivé, bez jasnej a zrozumiteľnej úvahy súdu pri aplikácii relevantných ustanovení právnych predpisov na konkrétny právny vzťah, ktorý by mal oporu v skutkovom stave vyplývajúcom zo súdneho spisu. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 3. Povinný sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril. 4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie, osobou oprávnenou (§ 362 ods. 1, § 359 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere), za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 5. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, Bratislava sp. zn. SRSAspA 01230/15 zo dňa 20.06.2016, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 892,19 eura, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 811,85 eura od 1.12.2012 do zaplatenia, náklady inkasného konania vo výške 150,- eur, ako aj nahradiť trovy rozhodcovského konania, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti rozhodcovský súd žalobu zamietol. Správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne riešil otázku platnosti rozhodcovskej zmluvy uzavretej súčasne s dohodou o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach dňa 18.08.2013. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/143/2011 zo dňa 18. 01. 2012 vyplýva, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. 6. Rozhodcovská zmluva, hoci uzatvorená na samostatnom tlačive, má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej oprávneným pri uzatváraní zmlúv o úvere so spotrebiteľmi. Je preto právne bezvýznamné, či riešenie sporu rozhodcovským súdom vyplýva z rozhodcovskej doložky k zmluve alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a oprávnený ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania. Obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred nezávislým súdom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak, ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa, v zmysle rozhodcovskej zmluvy, rozhodnutiu, veriteľom vopred určeného rozhodcovského súdu, ide o podmienku, ktorú odvolací súd považuje za neprijateľnú v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), a preto neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. O neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ síce má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by sa začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Navyše, povinný ako spotrebiteľ mal v danom prípade možnosť výberu rozhodcovského súdu len v rámci rozsahu presne stanovených rozhodcovských súdov určených v rozhodcovskej zmluve, ktorá bola vopred predformulovaná, bez možnosti spotrebiteľa zmeniť ju. 7. Postupom exekučného súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkom konania, ani k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, prípadne práva na súdnu ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky. Posúdenie rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-243/08 Pannon). Uplatnená odvolacia námietka oprávneného preto nebola dôvodná. 8. Odvolací súd uvádza, že pre vykonanie exekúcie vo veci chýba základný predpoklad, právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozhodcovský rozsudok nemá právne účinky. Takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred nariadenie exekúcie. Oprávnený tak nedisponuje vykonateľným exekučným titulom, pričom na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. 9. Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú zmluvu nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkam, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0. ( § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.