Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 18Co/93/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317207626 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317207626.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, právne zast. Bobák, Bollová a spol., s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti žalovanému: Z. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom M.. D. XXXX/XX, XXX XX Z., o zaplatenie sumy 926,29 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 28. 03. 2018, č. k. 9Csp/184/2017 - 88, jednohlasne takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a trovách konania. Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 440,66 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 09. 03. 2016 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie citoval ustanovenia § 43 ods. 12 písm. b), § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, ustanovenia § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1,2,3,4 písm. k) a 5, § 517 ods. 1 a 2, § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. 3. Vychádzajúc z dôkazov predložených zo strany žalobcu súd prvej inštancie mal za dostatočne preukázané, že medzi stranami konania došlo k uzavretiu platných zmlúv o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanému služby a ten sa zaviazal platiť cenu za poskytnuté služby. Preto súd prvej inštancie žalobe v časti zaplatenia ceny za dodané služby vo výške 440,66 eura vyhovel. Po vykonanom dokazovaní však súd prvej inštancie žalobu zamietol v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 485,63 eura. Mal za nesporné, a to vzhľadom na povahu strán zmlúv, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmlúv konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetné zmluvy so žalovaným, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom. Žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatku k nej, ktorá ako typová zmluva je uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje a preto sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Podľa dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb je zmluvná pokuta (základ - počiatočná suma, ktorá bude klesať) vo výške 259 eur (dodatok k zmluve B., a taktiež vo výške 259 eur (dodatok k zmluve B Nárok na zmluvnú pokutu si žalobca uplatnil v zmysle zmluvných dojednaní obsiahnutých v dodatku a to konkrétne v zmysle bodu 2.5 tohto dodatku. Žalobca si nárok na zmluvnú pokutu uplatnil z dôvodu, že žalovaný porušil zmluvné povinnosti, t.j. riadne a včas neuhradil žalobcom vyúčtovanú cenu poskytnutých služieb. Pri samotnom uzatváraní zmluvy je prísnejšie resp. výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy, čo už samo o sebe spôsobuje nerovnováhu v povinnostiach oboch účastníkov. Zmluvná pokuta uvedená v dodatku taktiež vôbec nerozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnej povinnosti, čo znamená neurčitosť dohody o zmluvnej pokute. Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty, ktorú súd prvej inštancie považoval za neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo. Dospel k záveru, že dojednanie zmluvnej pokuty nezohľadňujúce výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku a viažuce sa iba na moment porušenia povinnosti predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa a dodávateľovi umožňuje uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v neprimeranej výške. Na základe uvedeného, preto súd prvej inštancie zmluvné dojednanie obsiahnuté v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb, ktorého obsahom je dojednanie zmluvnej pokuty posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Preto neprichádza do úvahy ani aplikácia ust. § 545a Občianskeho zákonníka, v ktorom je upravené moderačné právo súdu na zníženie neprimerane vysokej zmluvnej pokuty. 4. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 zákona č 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). Súd prvej inštancie žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 440,66 eura (47,57 %) a v prevyšujúcej časti o zaplatenie 485,63 eur (52,43 %) žalobu zamietol. Vzhľadom na to, že úspech strán v konaní bol približne rovnaký, súd prvej inštancie žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal. 5. Proti tomuto rozsudku, vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žalovaný bol zaviazaný na zaplatenie zmluvnej pokuty v dojednanej výške s príslušným úrokom z omeškania. Ako dôvod uviedol, že dojednanie zmluvnej pokuty ako tzv. zabezpečovacieho inštitútu v zmluvných vzťahoch je plne v súlade s platným právnym poriadkom SR. Znenie dohody o zmluvnej pokute uvedenej v dodatkoch nie je totožné s obsahom znenia dohody o zmluvnej pokute, ktorá bola rozhodnutiami iných súdov vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V minulosti niektoré súdy vyhodnotili dohodu o zmluvnej pokute v dodatku žalobcu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že výšku zmluvnej pokuty považovali za neprimerane vysokú a z dôvodu, že dohoda o zmluvnej pokute nezohľadňovala čas, kedy užívateľ služieb prestal plniť svoje zmluvné povinnosti. Žalobca nedostatky dohody o zmluvnej pokute odstránil. Dohoda o zmluvnej pokute zodpovedá výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu a zohľadňuje aj časový aspekt porušenia zmluvných povinností. Dohoda o zmluvnej pokute rozlišuje kedy došlo k porušeniu zmluvných povinnosti a výška zmluvnej pokuty sa postupne znižuje v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Zohľadnenie času porušenia zmluvných povinností v dohode o zmluvnej pokute má zachovať naplnenie funkcie zmluvnej pokuty, ktorou je zabezpečenie záväzkového vzťahu, motivácia k plneniu zmluvných povinností spojená s následnou sankciou za jej nesplnenie, reparácia spočívajúca v odstránení škodlivého následku, ktorý by mohol vzniknúť v príčinnej súvislosti s porušením povinností. Žalovaný nebol žiadnym spôsobom povinný ani žalobcom nútený uzatvoriť dodatky k zmluvám. Poskytnutie zliav bolo vo vzájomnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným kompenzované vernosťou žalovaného ako zákazníka. Model vzájomne akceptovanej modifikácie záväzkového vzťahu nie je možné realizovať bez platného dojednania zmluvnej pokuty, ktorej jednou z funkcií je zabránenie špekulatívnemu konaniu zo strany účastníka, ktorý pri vzniku zmluvného vzťahu využije poskytnuté výhody. Dojednanie zmluvnej pokuty, ako aj jej výšky nemohlo spôsobiť nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvného vzťahu. Dôvodom uzatvorenia dodatkov bola pre žalovaného možnosť získať cenové zvýhodnenie. Žalovaný mohol platiť žalobcovi za poskytnuté služby ceny podľa cenníka služieb bez hrozby sankcie za nedodržanie zmluvných povinností, kúpiť si mobilný telefón za riadnu maloobchodnú cenu, pričom dohodnuté zmluvné pokuty neprevyšujú rozsah výhod, ktoré žalovaný na základe dodatkov získal. Vzhľadom na výhody, ktoré žalovaný na základe uzatvorenia dodatkov k zmluvám získal, je výška dohodnutých zmluvných pokút primeraná, objektívne nespôsobilá poškodiť žalovaného ako spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/172/2007 a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/654/2015. 6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené. 7. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní a vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd si osvojuje odôvodnenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a na potvrdenie správnosti rozsudku a v súvislosti s odvolacími dôvodmi dopĺňa. 8. Z vykonávaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca so žalovaným dňa XX. XX. XXXX uzavreli v zmysle § 44 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. B Súčasne v ten istý deň strany uzavreli Dodatok k tejto zmluve, ktorým bolo žalovanému odpredané telekomunikačné zariadenie (mobilný telefón). V predmetnom Dodatku k Zmluve bola dohodnutá zmluvná pokuta (čl. 2 bodu 2.5 b) vo výške 259 eur pre prípad nedodržania istých zmluvných podmienok po dobu zmluvnej viazanosti /24 mesiacov/). Zároveň bolo dohodnuté, že zmluvná pokuta sa znižuje o pomernú časť za každý mesiac zmluvnej viazanosti, po ktorý žalovaný dodrží dohodnuté zmluvné podmienky. Taktiež zo spisu vyplýva, že žalobca so žalovaným dňa 17. 08. 2015 uzavreli v zmysle § 44 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. B Súčasne v ten istý deň strany uzavreli Dodatok k tejto zmluve, ktorým bolo žalovanému odpredané telekomunikačné zariadenie (mobilný telefón). V predmetnom Dodatku k Zmluve bola dohodnutá zmluvná pokuta (čl. 2 bodu 2.5 b) vo výške 259 eur pre prípad nedodržania istých zmluvných podmienok po dobu zmluvnej viazanosti (24 mesiacov). Zároveň bolo dohodnuté, že zmluvná pokuta sa znižuje o pomernú časť za každý mesiac zmluvnej viazanosti, po ktorý žalovaný dodrží dohodnuté zmluvné podmienky. 9. V danom prípade boli medzi účastníkmi uzatvorené štandardné formulárové spotrebiteľské zmluvy. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobené aj zmluvné dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti, alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy. 10. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluvy o poskytovaní verejných služieb a ich dodatky túto charakteristiku spĺňajú. Ich súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností zmluvné dojednania majúce charakter všeobecných obchodných podmienok, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. 11. Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ktoré žalovaný so žalobcom uzavrel patria medzi zmluvy ktorých obsah spotrebiteľ nemôže podstatným spôsobom ovplyvniť. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je súčasťou formulárovej zmluvy. Zmluva, tak dodatok sú formulárové zmluvy, kde spotrebiteľ ako účastník verejných telekomunikačných služieb cez žalobcu mal minimálnu možnosť ovplyvniť obsah zmluvných dojednaní s výnimkou uvedenia svojich údajov, výberu telefónneho programu a mobilného telefónu, pripadne iného zariadenia. Ostatné náležitosti zmluvného vzťahu boli vecou predtlače bez akejkoľvek možnosti voľby účastníka meniť zmluvné podmienky, na ktoré musel bez výhrad pristúpiť spotrebiteľ. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľ bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Žalovaný ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitne nevyjednal, a teda mala len možnosť buď toto dojednanie akceptovať a podrobiť sa jeho podmienkam, alebo zmluvu o pripojení nepodpísať. 12. Smernica rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu spotrebiteľa podľa článku 6 smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku a to v záujme vyššej kvality života. 13. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). 14. Občiansky zákonník za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm. k) považuje aj dojednanie vyžadujúce od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Občiansky zákonník s takouto neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ustanovení § 53 ods. 5 sankciu neplatnosti. 15. Dojednanie zmluvnej pokuty v dodatkoch k zmluvám o poskytovaní verejných služieb, ktorej výška bola stanovená ako rozdiel medzi bežnou maloobchodnou cenou mobilného telefónu a kúpnou cenou, za ktorú žalobca odpredal mobilný telefón žalovanému a patrila za porušenie konkrétne vymenovaných zmluvných povinností (čl. 2 bod 2.5 dodatku), spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie zmluvnej pokuty postihujúce rôzne porušenia povinností zo strany spotrebiteľa je neakceptovateľné. Na tom nemení nič ani fakt, že žalobca sa snažil pri zmluvnej pokute zohľadniť časový aspekt porušenia zmluvných povinností vyjadrujúci mesačne klesanie základu zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti do dňa prerušenia poskytnutia služieb v dôsledku nezaplatenia sumy za poskytnuté služby. 16. Odvolací súd zdôrazňuje, že nie každé porušenie povinnosti je rovnakej intenzity a významu. Rovnako pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez povšimnutia výška dlhu spotrebiteľa vzniknutého porušením záväzku. Paušálne dojednanie zmluvnej pokuty umožňujúce zníženie výšky zmluvnej pokuty, ktoré vôbec nezohľadňuje intenzitu a význam toho-ktorého porušenia povinností a ani výšku dlhu spotrebiteľa vzniknutého porušením záväzku predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa a dodávateľovi umožňuje pri akomkoľvek i menej významnom porušení povinnosti uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu. 17. Dojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná. Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť. 18. Odvolací súd dodáva, že vzhľadom na charakter zmluvnej pokuty ako inštitútu zabezpečenia záväzku nemožno považovať za dôvodný argument právneho zástupcu žalobcu, že žalovaná uzatvorením dodatkov získala výhody, najmä týkajúce sa kúpnej ceny poskytnutých telekomunikačných zariadení, a preto výška dohodnutých zmluvných pokút má byť primeraná. Dohoda o cene poskytnutých telekomunikačných zariadení je ich kúpnou cenou a inštitút zmluvnej pokuty nemožno s kúpnou cenou stotožňovať. 19. Z uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty vecne správne, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania, a preto postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozsudok v tejto časti ako vecne správny potvrdil. 20. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaný bol úspešný, no v priebehu odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania. 21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP, v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).