Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4Co/92/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317207627 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317207627.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a členiek senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej, v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený: Bobák, Bollová a spol. s.r.o., advokátska kancelária, Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: Y. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. Y. X, XXX XX I. Y., o zaplatenie 207,54 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 5Csp/185/2017-61 zo dňa 26.3.2018 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 63,79 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 9.3.2016 do zaplatenia v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, výsledky vykonaného dokazovania najmä obsah pripojených listinných dôkazov, ktoré špecifikoval, citoval ust. § 44 ods. 1, 2, § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len zákona č. 351/2011 Z. z.), a ďalej citoval ust. § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1-3, 5, § 54 ods. 1, 2, § 544 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 378/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona č. 250/2007 Z. z.) a uviedol, že právny vzťah medzi stranami sporu vznikol na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzatvorenej dňa 12.8.2015 č. D z ktorej vyplýva, že žalovanému bola zapožičaná mikroprocesorová SIM karta, ku ktorým bolo priradené účastnícke číslo XXXX XXX XXX. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie v zmluve špecifikovaných programov a služieb. K zmluve o poskytovaní verejných služieb strany sporu uzatvorili dňa 12.8.2015 dodatok, na základe ktorého žalobca poskytol žalovanému mobilný telefón zn. Samsung Galaxy A3 White za kúpnu cenu 135,- eur s tým, že žalovaný si bol vedomý toho, že bežná maloobchodná cena tohto mobilného telefónu bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s daňou z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) je vo výške 285,- eur a toho, že táto akciová cena mobilného telefónu je vo výške rozdielu medzi spotrebiteľskou cenou mobilného telefónu a žalobcom poskytnutou zľavou, ktorá je poskytnutá len z dôvodu, že sa žalovaný zaviazal užívať služby po dohodnutú dobu. Podľa čl. 2 bodu 2 dodatku k zmluve sa žalovaný zaviazal počas doby viazanosti mať na SIM karte taký účastnícky program alebo jeho variant, u ktorého je výška mesačného poplatku vrátane DPH stanovená minimálne na sumu 30,- eur. Žalovaný v čl. 2.3 dodatku sa zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom nepretržite po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia dodatku, t. j. zotrvať v zmluvnom vzťahu po celú túto dobu bez prerušenia, užívať dohodnuté služby, nedoručiť podniku výpoveď, odstúpenie od zmluvy alebo iný úkon, ktorého účelom je ukončenie zmluvy pred uplynutím doby viazanosti, nepožiadať o vypojenie z prevádzky alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty, ani sa nedopustiť iného konania, na základe ktorého by žalobcovi vzniklo právo od zmluvy odstúpiť alebo vypovedať zmluvu z dôvodu neplnenia povinnosti. Zároveň sa zaviazal, že bude včas a riadne uhrádzať cenu za služby a iné peňažné záväzky voči podniku, zároveň bude uhrádzať aj iné platby, ktoré je povinný platiť v prípade, ak sa nejedná o peňažné nároky voči podniku, je ich povinný uhradiť alebo prostredníctvom podniku tretej osobe. Súd prvej inštancie poukázal na čl. 17 bodu 4, čl. 6 bodu 2, čl. 2.5 všeobecných podmienok spoločnosti žalobcu s tým, že zdôraznil, že v prípade porušenia zmluvných povinností vzniká podniku nárok na zmluvnú pokutu vo výške 150,- eur s tým, že špecifikoval za akých podmienok a aké porušenie zo strany žalovaného počas doby viazanosti je viazané na jeho povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu vrátane jej výšky, ktorá sa bude postupne podľa stanovených pravidiel znižovať v závislosti od toho koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia dodatku do okamihu porušenia zmluvných povinností. Ďalej poukázal na čl. 2 bodu 9 dodatku v súvislosti s porušením doby viazanosti a povinnosti žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške rovnajúcej sa výške zmluvnej pokuty dohodnutej v bode 2.5, ktoré porušenie je taktiež špecifikované v uvedenom článku, na ktoré súd prvej inštancie poukázal. Predmetom konania boli neuhradené faktúry v celkovej výške 68,79 eura, a to faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.9.2015 splatnou 30.9.2015 znejúcej na sumu 31,73 eura, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.10.2015 splatnou dňa 30.10.2015 znejúcej na sumu 32,06 eura a faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.11.2015 splatnou dňa 30.11.2015 znejúcej na sumu 5,- eur. Súd prvej inštancie považoval žalobu sčasti za dôvodnú, a to ohľadne nároku na zaplatenie ceny za dodané služby vo výške 63,79 eura, preto žalobe vyhovel s poukazom na ust. § 494 Občianskeho zákonníka. Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného záväzku, a preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úrok z omeškania zo sumy 63,79 eura vo výške 5,05 % od 9.3.2016 do zaplatenia v súlade s ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z. z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval. Vo vzťahu k uplatnenej zmluvnej pokute po právnom posúdení uplatneného nároku súd prvej inštancie uviedol, že zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, a preto skúmal zmluvné dojednania z jej obsahu vyplývajúce. Žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 143,75 eura, t. j. rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaných mobilných telefónov a ich akciovou cenou i napriek tomu, že žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatkov k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného zamietol. Poukázal na to, že zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku. Má funkciu sankčnú, preventívnu a uhradzovaciu. Sankčný charakter zmluvnej pokuty znamená najmä, že postihuje toho účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť nepriaznivým následkom, a to v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Občiansky zákonník neobsahuje úpravu výšky zmluvnej pokuty, ani spôsob jej určenia, avšak výška zmluvnej pokuty musí spĺňať kritérium primeranosti v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. Súd zdôraznil, že nespochybňuje význam zmluvnej pokuty, musí však byť primeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti. Poukázal na to, že dojednanie o zmluvných pokutách je súčasťou formulárovej zmluvy vyhotovenej žalobcom, a teda je sporná aj skutočnosť, či žalovaný mal možnosť privodiť jeho zmenu, nakoľko tým, že podpísal zmluvu, keďže mal záujem o poskytnutú službu, musel prijať aj ostatné podmienky zmluvného vzťahu určeného dodávateľom vrátane ustanovení o zmluvných pokutách. Takéto dojednanie zmluvných pokút nie je možné považovať za individuálne dojednané v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ dodávateľ nepreukáže opak (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súd bol toho názoru, že v danom prípade zmluvná pokuta so žalovaným ako spotrebiteľom nebola osobitne dojednaná, lebo je súčasťou formulárových všeobecných dojednaní. Žalobca pri uzatváraní vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmlúv nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka). Takéto dojednanie týkajúce sa zmluvnej pokuty súd považoval za neprijateľnú zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Poukázal ďalej na ust. § 44 ods. 4 zákona č. 351/2011 a uviedol, že výška zmluvnej pokuty dojednaná vo výške 150,- eur za porušenie záväzku viazanosti upraveného v bode 2.5 dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb je podľa názoru súdu v rozpore s ust. § 44 ods. 4 zákona č. 351/2001 Z. z. účinného a platného v rozhodnom období. Porušením záväzku viazanosti je aj porušenie povinnosti neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy. Takéto dojednanie súd považoval za dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi stranami sporu s tým, že jedná sa o dojednanie, ktoré obmedzuje žalovaného na jeho právach, ktoré mu vyplývajú priamo zo zákona. Nárok na zmluvnú pokutu okrem prípadu porušenia povinnosti na strane žalovaného tým, že včas a riadne neuhradí svoj platný záväzok voči žalobcovi, bol dojednaný aj pre prípad ukončenia zmluvného vzťahu zo strany žalobcu formou výpovede počas doby viazanosti pre prípad zmeny poskytovateľa komunikačných služieb, čím zo strany žalobcu dochádza k značnému zásahu do jeho práv, nakoľko uplatnenie týchto zákonných práv zo strany žalovaného je sankciované zo strany žalobcu zmluvnou pokutou. Takéto dojednanie súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ďalej poukázal na ust. § 44 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. a uviedol, že zmluva o poskytovaní verejných služieb má charakter zmluvy uzatvorenej na dobu neurčitú. Nič na tom nemení ani žalovaným prevzatý záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov. Využitie zákonom danej možnosti ukončenia zmluvy nepredstavuje porušenie povinnosti, za ktoré by bolo možné požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty. Ak žalobca ako dodávateľ odvodzuje svoj nárok na zmluvnú pokutu zo zmluvnej podmienky, ktorá nebola individuálne dojednaná, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na úkor spotrebiteľa, t. j. zo zmluvnej podmienky, ktorá je neplatná, nemožno žalobcovi priznať plnenie z takto neplatnej dojednanej zmluvnej podmienky. Súd prvej inštancie preto žalobu v časti žalobcom požadovanej zmluvnej pokuty v sume 143, 75 eura s príslušným úrokom z omeškania zamietol. Poukázal na iné rozhodnutia všeobecného súdu týkajúce sa obdobnej veci. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 Civilného sporového poriadku tak, že stanovením pomeru úspechu a neúspechu strán v spore, žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, lebo úspech žalobcu v konaní predstavoval 30,74 % a úspech žalovaného 69,26 %. Pomerom úspechu a neúspechu nárok na náhradu trov konania vznikol žalovanému. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, a preto mu nárok na náhradu trov konania súd prvej inštancie nepriznal. 2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku - zamietavom výroku odvolanie právny zástupca žalobcu. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, ako aj, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že maximálna výška zmluvnej pokuty zodpovedá výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu a dohoda o zmluvnej pokute zohľadňuje časový aspekt porušenia zmluvných povinností. Rozlišuje kedy došlo k porušeniu zmluvných povinností a výška zmluvnej pokuty sa postupne znižuje v závislosti od toho, koľko necelých mesiacov uplynulo od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu, takéto dojednanie zmluvnej pokuty a jej výšky nemohlo spôsobiť nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvného vzťahu. Dôvodom uzatvorenia dodatku bolo pre žalovaného možnosť získať za výhodnú cenu mobilný telefón, za ktorý by v prípade kúpy v rámci maloobchodných cien musel zaplatiť omnoho vyššiu cenu. Namietal, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že mobilný telefón si mohol žalovaný kúpiť za riadnu maloobchodnú cenu bez hrozby sankcie za nedodržanie zmluvných povinností, že dohodnutá zmluvná pokuta neprevyšovala výšku poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu, a že zohľadňovala časový úsek, po ktorý si žalovaný svoje zmluvné povinnosti plnil. Z týchto dôvodov považoval výšku dohodnutej zmluvnej pokuty za primeranú, objektívne nespôsobilú poškodiť žalovaného ako spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/172/2017, podľa ktorého primeranosť výšky zmluvnej pokuty treba posúdiť v každom prípade individuálne vzhľadom na všetky okolností. Ďalej poukázal na iné rozhodnutia všeobecných súdov týkajúce sa obdobnej veci s tým, že akcentoval článok 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Navrhol zmeniť napadnuté rozhodnutie v zamietavom výroku, zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 143,75 eura s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 143,75 eura od 9.3.2016 do zaplatenia. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania. 3. Žalovaný sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril. 4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 23.10.2018 (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, zisteným skutkovým stavom, ako aj právnym posúdením uplatneného nároku, odvolací súd konštatuje, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie. Predmetom odvolacieho konania bol zamietavý výrok týkajúci sa nepriznania zmluvnej pokuty dojednanej v zmluve o poskytovaní verejných služieb č. D zo dňa 12.8.2015. 5. K odvolaniu žalobcu uvádza, že uplatnené námietky tykajúce sa neprávnych skutkových zistení vrátane nesprávneho právneho posúdenia nepovažoval za dôvodné. Súd prvej inštancie náležite posudzoval právny vzťah ako vzťah spotrebiteľský, ktorý vznikol z titulu zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. D zo dňa 12.8.2015. Vo vzťahu k dojednanej zmluvnej pokute správne poukázal na dojednané zmluvné podmienky vyplývajúce z čl. 2.5 dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 12.8.2015, čl. 2 bodu 9 dodatku, ktoré špecifikoval s tým, že správne dospel k záveru, že uvedené dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad porušenia zmluvných povinností zo strany žalovaného spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného. Nejedná sa o individuálne dojednanie zmluvnej podmienky, ale o formulárovú spotrebiteľskú zmluvu, ktorej obsah žalovaný ovplyvniť nemohol. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Argumentácia žalobcu, že dojednaná zmluvná pokuta vo výške 150,- eur je rozdielom kúpnej ceny odpredaného mobilného telefónu a akciovou cenou následne po zohľadnení počtu celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatkov k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinností, t. j. v špecifikovanej výške 143,75 eura, odvolací súd uvádza, že bolo vecou žalobcu, že odpredal mobilný telefón žalovanému za zníženú akciovú cenu. Zmluvná pokuta je inštitútom zabezpečenia záväzku. Má funkciu sankčnú, preventívnu a uhradzovaciu. Výška zmluvnej pokuty musí spĺňať kritérium primeranosti vo vzťahu k porušenej povinnosti najmä vo vzťahu k dôsledkom, aké nastanú pre dodávateľa. Súd prvej inštancie správne aplikoval ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka vrátane ustanovení týkajúcich sa právnej úpravy vyplývajúcej z ust. § 544 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého účastníci si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať zmluvnú pokutu. V danom prípade jej dojednanie nie je prejavom vôle zmluvných strán. Neprimerane zaťažuje žalovaného, ktorý je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu okrem povinností platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby, aj v prípade porušenia doby viazanosti zotrvať v zmluvnom vzťahu a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby, ako aj platiť zmluvnú pokutu v prípade výpovede odstúpenia od zmluvy alebo iného úkonu, ktorého účelom by bol ukončenie platnosti zmluvy pred uplynutím doby viazanosti. Dojednaná zmluvná pokuta sa vzťahuje aj na ďalšie porušenia zo strany žalovaného v zmysle čl. 2.9 dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb č. D. zo dňa 12.8.2015, na ktoré súd prvej inštancie správne poukázal s tým, že uzavrel, že žalobca ako dodávateľ a poskytovateľ telekomunikačných služieb pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv by mal postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou a nesankcionovať spotrebiteľov za ich rozhodnutie pristúpiť k ukončeniu zmluvy alebo k zmene poskytovateľa služieb. Takéto oprávnenie vyplýva pre spotrebiteľov priamo zo zákona, na ktorú skutočnosť súd prvej inštancie taktiež poukázal (bod 17 odôvodnenia rozhodnutia). Takéto zmluvné dojednanie týkajúce sa žalovaného zaplatiť za porušenie záväzku neprimerane vysokú sumu ako sankciu odvolací súd považoval za neprijateľné, a teda neplatné (§ 53 ods. 4 písm. k), ods. 5 Občianskeho zákonníka). Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v zamietavom výroku a v súvisiacom výroku ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1,2 CSP. 6. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalovaného v odvolacom konaní vyplývajúcou z ust. § 255 ods. 1 CSP. V záujme spravodlivého usporiadania procesných nárokov strán sporu v súlade s princípom procesnej ekonómie - čl. 4 ods. 2 v spojení s čl. 17 základných princípov CSP odvolací súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.