Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 18Co/143/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317207684 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317207684.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Mariány Muránskej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu, Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému Q. A., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXXX/XX, XXX XX A., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 21Csp 141/2017-95 z 12.6.2018, jednohlasne takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania. Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol cit.: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2784,75 eur, úroky vo výške 108,97 eur, úroky z omeškania vo výške 1,23 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2784,75 eur od 20.6.2017 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 150,- eur splatných vždy k 15. Dňu príslušného kalendárneho mesiaca k rukám žalobcu počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškania s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. 2. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. 3. Žalobca ma nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu proti žalovanému, o výške ktorej rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. 4. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 497 a § 502 Obchodného zákonníka, ako aj § 52, § 54 OZ a § 1, § 9 zákona č. 129/2010 Z.z.. Dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, keďže žalobca vystupoval v tejto zmluve ako dodávateľ služby a žalovaný ako fyzická osoba, teda spotrebiteľ. Zistil, že žalobca si svoje povinnosti z úverovej zmluvy splnil tým, že poskytol žalovanému úver. Tento mal splácať v mesačných splátkach. Keďže si svoje povinnosti zo zmluvy nesplnil, nesplácal úver riadne a včas, žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru dňa 19.6.2007. Preto vyhovel žalobe v časti poskytnutého úveru a rozdielu medzi zaplatenými splátkami a poskytnutým úverom. Pokiaľ išlo o zaplatenie riadneho úroku vo výške 12% ročne z poskytnutej istiny, uznal tento nárok do zosplatnenia úveru, následne po vyhlásení do predčasného splatenia úveru dospel k záveru, že žalobcovi už nepatria riadne úroky z úveru, ale len úrok z omeškania. Citoval v tejto súvislosti rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 6Co 190/2014. Následkom tohto záveru v časti zmluvných úrokov po vyhlásení mimoriadnej splatnosti, žalobu zamietol. Zamietol tiež žalobu v časti zaplatenia poplatkov za poistenie vo výške 2,4 eur. Žalovaný ako klient s takýmto produktom mal súhlasiť a z vykonaného dokazovania bolo potrebné dospieť k záveru, že jednoznačne žalovaný so vznikom poistného vzťahu súhlasil. Žalobca však takýto dôkaz nepredložil. Z týchto dôvodov, v tejto časti rovnako žalobu zamietol. Vo vzťahu k splatnosti nároku, ktorý priznal žalobcovi vychádzal z § 232 ods. 3,4 CSP a dospel k záveru, že vzhľadom na finančnú sociálnu situáciu povolil súd žalovanému úhradu istiny v pravidelných mesačných splátkach 150 eur mesačne pod stratou výhody splátok. 5. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP. 6. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Vo vzťahu k výroku, v ktorom v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá. 7. Namietal zmluvný úrok po zosplatnení. Domnieval sa, že finančné prostriedky spolu s úrokom patria veriteľovi až do ich vrátenia. V tejto situácii citoval ust. § 202, 203 Obchodného zákonníka a tiež rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici 43Co 23/2017 a 43Co 28/2017. Poukázal na to, že vlastne týmto nepriznaním sa dlžník dostáva do oveľa výhodnejšej situácie ako veriteľ. Ďalej citoval ďalšie rozhodnutia Krajských súdov v Nitre, v Košiciach, v Bratislave, týkajúce sa rozhodnutia podpory vo vzťahu ku skutočnému vráteniu finančných prostriedkov vrátane úroku z úveru veriteľovi. Rovnako vyčítal súdu prvej inštancie, že sa dostatočne súd prvej inštancie nevyporiadal s dôvodmi, pre ktoré nepriznal úrok z úveru po zosplatnení. 8. Pokiaľ išlo o nepriznanie poplatku za poistenie, žalobca uviedol, že boli tieto okolnosti riadne uvedené v úverovej zmluve a na tieto mu nárok jednoznačne prináleží. Čo sa týka povolenia splatiť tento nárok žalovanému v splátkach, vyplýva z konania, že žalovaný má príjem 460 eur a že s partnerkou vychováva dve maloleté deti. Určiť dlhšiu lehotu na plnenie je otázka výnimočnej okolnosti. Tieto podmienky však v danom prípade neboli splnené. Preto navrhol zrušiť v napadnutom výroku rozsudok súdu prvej inštancie, vrátiť na ďalšie konanie, resp. ho zmeniť a vyhovieť žalobe v celom rozsahu. 9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. Krajský súd v Prešove prejednal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 378, § 379, § 380 CSP bez nariadenia pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočným spôsobom prejednal rozhodnutie, zistil skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutočnostiach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. 10. Podľa ust. § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 11. Podľa ust. § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. 12. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej len ,,Občiansky zákonník´´), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 13. Podľa ust. § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 14. Pokiaľ ide o aplikáciu § 506 Obchodného zákonníka, toto ustanovenie upravuje špecifický prípad odstúpenia od zmluvy veriteľom pri omeškaní dlžníka, ktoré môže veriteľ vylúčiť, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky podobu dlhšiu ako 3 mesiace. Toto odstúpenie nespôsobuje zánik záväzku ex tunc. Ako to vyplýva priamo z dikcie ustanovenia, naďalej trvá právo veriteľa, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi, táto povinnosť odstúpením od zmluvy nezaniká. Ide o právny inštitút určený na ochranu veriteľa a jeho využitím sa veriteľ nemôže dostať do horšieho právneho postavenia v akom bol pred odstúpením od zmluvy, situácia totiž nastala pre neplnenie si povinností dlžníka. 15. Z obsahu spisu vyplýva, že strany tohto konania uzavreli dňa 17.3.2016 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 3.000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal žalobcovi vrátiť formou 96-tich mesačných splátok vo výške 49,04 eur. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 12% ročne a RPMN vo výške 14,61% a priemerná RPMN vo výške 15,37%. Celková suma úveru, ktorú mal žalovaný zaplatiť bola vo výške 4857,84 eur. Predmetom zmluvy mal byť aj základný súbor poistenia schopnosti splácať úver. Podľa tvrdení žalobcu v žalobe, žalovaný poskytnutý úver riadne a včas nesplácal, a preto žalobca pristúpil v zosplatneniu úveru ku dňu 16.6.2017 a dlžnú sumu k tomuto dátumu vyčíslil. 16. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.. 17. Za čas po splatnosti úveru patrí veriteľovi iba právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom. Akékoľvek navyšovanie úrokov z omeškania sa dostáva do rozporu so zákonom. Takýmto neprípustným navyšovaním úrokov z omeškania je aj navyšovanie úrokov z omeškania o úroky za úver po lehote splatnosti úveru. 18. Občiansky zákonník v ustanovení § 559 ods. 2 ukladá povinnosť dlžníkovi dlh splniť riadne a včas. Riadne a včasné nesplnenie dlhu má za následok omeškanie dlžníka čo je zrejmé z ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka. Pri omeškaní s plnením peňažného dlhu v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniká veriteľovi iba právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania vo výške stanovenej vykonávacím predpisom. 19. Pojmu plnenie použitom v ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka bez akýchkoľvek pochybností zodpovedá pojem pohľadávka. Vychádzajúc z ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Príslušenstvo pohľadávky je definované v ustanovení § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a sú ním úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 20. Ak Občiansky zákonník úroky definuje len ako príslušenstvo pohľadávky a veriteľovi umožňuje pri omeškaní s plnením peňažného dlhu, teda s plnením pohľadávky požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania je zrejmé, že takáto možnosť sa vzťahuje iba na pohľadávku a nie aj na úroky tvoriace iba príslušenstvo pohľadávky. 21. Občiansky zákonník ako základný právny predpis upravujúci spotrebiteľské vzťahy, ktorý je v súčasnosti v súlade s ustanovením § 52 ods. 2 veta tretia priamo aplikovateľný i na úverovú zmluvu uzatvorenú podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, umožňuje veriteľovi po lehote splatnosti pohľadávky priznať iba úroky z omeškania jedine z pohľadávky a nie aj z jej príslušenstva. 22. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. v zmluve o spotrebiteľskom úvere musí byť uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa splátky budú priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Citované zákonné ustanovenie jasne deklaruje, aké následky sú spojené s absenciou obligatórnych náležitosti uvedených v § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch a odvolací súd nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu, ktorý bol v čase vydania napadnutého rozsudku a aj stále je platný a účinný. V danom prípade zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi stranami sporu neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom z citovaného ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že pri stanovení výšky mesačnej splátky má dodávateľ v úverovej zmluve presne stanoviť mesačnú výšku splátky istiny, úrokov a poplatkov (oddelene), pričom za naplnenie tejto náležitosti nie je možné považovať uvedenie mesačnej splátky bez špecifikácie istiny, úrokov a iných poplatkov. Spotrebiteľ má právo na informácie o tom, v akej sume splatí samotnú istinu úveru v mesačných dohodnutých splátkach, akú sumu z toho platí na úroky a v akej výške tieto úroky platí. 23. Poistné krytie úverovej zmluvy bolo zakomponované priamo do jej znenia, ktoré pripravil žalobca. Tento však nepreukázal, že spotrebiteľ, teda žalovaný, s tým súhlasil. Žalovaný ho rovnako nepotvrdil. 24. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa ust. §387 ods.1, 2 CSP. 25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP s tým, že žalobca v konaní nemal úspech (v odvolacom konaní). Žalovaný, ktorý úspech v odvolacom konaní mal, žalovanému trovy konania v odvolacom konaní nevznikli. Z týchto dôvodov dospel k záveru, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).