Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 19Co/106/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317208323 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317208323.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: R Collectors s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50094297, zastúpeného Advokátskou kanceláriou RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47232471 proti žalovanej: M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. X, XXX XX Z., o zaplatenie 1.683,71 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 12Csp/133/2017-66, zo dňa 19.04.2018 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 0,91 eur s prísl. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie o zaplatení sumy 0,91 eur s príslušenstvom. Žalobu zamietol a žalovanej vo vzťahu k žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. 2. V odôvodnení rozsudku citujúc ust. § 261 ods. 6 písm. d); § 497; § 502 ods. 1., § 503 ods. 2; § 504; § 506 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník; § 52 ods. 1 - 3; § 53 ods. 1, 5; § 54 ods. 1 a 2; § 517 ods. 1 - 2; § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník; § 1 ods. 2; § 9 ods. 2; § 11 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch; § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa; § 3 ods.1 Nariadenia č. 87/1995 Z.z.; s poukazom na obchodné podmienky a po vykonanom dokazovaní zistil, že pôvodný veriteľ ako banka a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 10.02.2011 Zmluvu o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 2000 eur, výška úrokovej sadzby bola 24,50 %. Žalovaná sa úver zaviazala splatiť v 70 mesačných splátkach vo výške 54 eur. Splatnosť prvej splátky bola dňa 10.3.2011 a poslednej dňa 10.12.2016. Výška RPMN bola 29,09 %, priemerná RPMN bola 18,48 %. Celková výška nákladov bola 1850,31 eur. Medzi pôvodným veriteľom a žalovanou bola uzavretá zmluva o úvere, pričom táto zmluva je zároveň zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. 3. Prvoinštančný súd tak ustálil, že zmluva uzavretá medzi pôvodným veriteľom a žalovanou je zmluvou spotrebiteľskou na základe ktorej žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 2.000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 70 anuitných splátkach vo výške 54 eur mesačne od 10.03.2011 do 10.12.016. Medzi účastníkmi zmluvy bola dohodnutá aj výška úroku z úveru a to vo výške 24,50 % ročne. Z dôvodu neplnenia si povinností zo strany žalovanej a to nesplácania dohodnutých mesačných splátok, žalobca vyhlásil ku dňu 04.9.2014 predčasnú splatnosť úveru. Súd mal tiež za preukázané, že žalovaná splatila pôvodnému veriteľovi sumu 2285,42 eur. 4. Ďalej bolo súdom konštatované, že v uvedenej zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením. Povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzatvorenia zmluvy medzi pôvodným veriteľom a žalovaným bola aj výška, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová výška, počet a termín splátok sa viaže ku každej tam z uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Je teda jednoznačne, že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich počet a termín splátok. Účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkov súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný v predmetnom prípade však túto možnosť nemal, keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/245/2010). 5. Ďalšou zákonnou náležitosťou úverovej zmluvy v čase jej uzatvorenia bola aj celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť. Takýto údaj v predmetnej zmluve uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom a žalovaným absentuje, v zmluve je uvedená iba výška nákladov, ktoré mala žalovaná v súvislosti s poskytnutým úverom zaplatiť. V zmluve tak nie je uvedená povinná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch. Preto poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. 6. Prvoinštančný súd pre úplnosť uviedol, že nárok na úrok z úveru by žalobcovi nebolo možné priznať aj z dôvodu rozporu daného dojednania s dobrými mravmi. S poukazom na § 39 OZ a doterajšiu judikatúru skonštatoval, že neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Zistil, že Národná banka Slovenska pri obdobných úveroch mala priemerné úrokové sadzby 9,20 % ročne. Výška úrokovej sadzby medzi stranami zmluvy bola 24,50 % ročne, čo je 2,6 násobok. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 1MCdo/1/2009 zo dňa 31.07.2009. 7. Žalobca v konaní k dlžnej sume istiny úveru si uplatnil aj nárok na úrok z úveru vo výške 24,50 % ročne odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. K uvedenému súd uviedol, že tento nárok by mu nebolo možné priznať aj z ďalšieho dôvodu. Od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úrok z omeškania, nie však už dohodnuté zmluvné úroky (viď rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Obo 146/98, ZSP 4/2000 ). 8. Prvoinštančný súd však bol toho názoru, že veriteľ má nárok na zmluvný - obchodný úrok len do času účinkov vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Vzhľadom aj na účel zmluvného úroku, ktorým je odplata za poskytnuté peňažné prostriedky, vyhlásením predčasnej splatnosti úveru poskytnutého na základe spotrebiteľskej zmluvy o úvere, stratil veriteľ právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej. Podľa názoru súdu dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj z úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi zmluvnými stranami. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.06.2015, sp. zn. 6Co/190/2014. 9. Preto súd prvej inštancie vyslovil, že v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Obdobný názor vyslovil aj Krajský súd v Trenčíne v rozsudku sp. zn. 6Co/587/2015 zo dňa 28.09.2015, v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS/476/2012 zo dňa 18.09.2012, v rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/651/2014 zo dňa 04.09.2014, rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 15Co/871/2014 zo dňa 02.09.2015. 10. Vzhľadom na uvedené preto považoval poskytnutý úver formou pôžičky podľa § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. 11. Ďalej skonštatoval, že žalovaná bola na istine pôžičky povinná zaplatiť sumu 2000 eur, teda sumu, ktorá jej bola zo strany žalobcu reálne poskytnutá. Zo strany žalovanej boli uhradené finančné prostriedky vo výške 2285,42 eur a teda mal za preukázané, že žalovaná už žalobcovi uhradila viac ako jej bolo zo strany žalobcu reálne poskytnuté a na jej strane nedošlo ani k bezdôvodnému obohateniu. Preto súd žalobu zamietol v celom rozsahu a to aj vrátane požadovaného úroku z omeškania. 12. Výrok o zastavení konania odôvodnil ust. § 144 a § 145 ods. 2 CSP, a to vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby o sumu 0,91 eur s príslušenstvom. 13. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1, 2 CSP a § 262 ods. 1 CSP. V konaní úspešnej žalovanej nevznikli žiadne trovy konania, preto jej náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi súd prvej inštancie nepriznal. 14. Proti uvedenému rozsudku okrem výroku o zastavení konania o zaplatenie sumy 0,91 eur s príslušenstvom, v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Tvrdil, že má nárok na zmluvný úrok, namietal preto záver súdu prvej inštancie o tom, že zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia mu nepatrí. Poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29Cdp/2906/2000, z ktorého záverov vyplýva, že povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky odstúpením od zmluvy nezaniká. Zosplatnenie úveru spôsobuje zmenu v konečnej splatnosti a možnosti platiť v splátkach. V ďalšom tiež poukázal na rozhodnutie NS ČR z 13.12.2006, sp. zn. 33Odo/399/2005, ako aj rozhodnutia Krajského súdu Žilina sp. zn. 13CoKR/15/2015. Uviedol, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru veriteľom je prejavom vôle veriteľa smerujúcim k zániku povinnosti dlžníka platiť svoj dlh v splátkach a vzniku novej povinnosti, zaplatiť celý dlh jednorázovo v stanovený termín. Poukázal na § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorého spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Uvedená zákonná dikcia definuje záväzok vyplývajúci z uzatvorenej zmluvy o úvere. Z § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka vyplýva, že veriteľ má nárok na úroky z úveru až do času riadnej úhrady poskytnutého úveru. Uviedol, že zosplatnenie úveru je právom veriteľa jednostranne zmeniť termín splatnosti úveru z dôvodu, že dlžník poruší svoju povinnosť. Ním dochádza k strate výhody úhrady úveru v splátkach a dlžník je povinný uhradiť celú výšku úveru jednorazovo. Je absurdné, aby z dôvodu porušenia povinnosti dlžníka sa jeho postavenie zvýhodnilo v porovnaní s jeho postavením v prípade, ak by povinnosti neporušil. Súd nevzal do úvahy tú skutočnosť, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru sa týka len istiny úveru. Zmluvný úrok nebol kapitalizovaný do celkovej dlžnej sumy. Zmluvný úrok je odplatou (cenou) za poskytnutie finančných prostriedkov a tvorí ekonomickú podstatu poskytovania finančných prostriedkov ako podnikateľskej činnosti veriteľa. Ak pred časom vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, v prípade omeškania dlžníka s úhradou je možné od neho požadovať tak zmluvný úrok, ako i úrok z omeškania, je otázne, prečo po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru sa súdu javí vzťah medzi zmluvným a zákonným úrokom z omeškania iný. Zdôraznil, že nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho konania. Poukázal na rozhodnutia NS ČR, ktorými nárok na zmluvný úrok po zosplatnení úveru veriteľom priznal. Podľa odvolateľa súd postupoval nad rámec právomoci. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Co/1/2018 a sp. zn. 17Co/122/2017. 15. Odvolateľ vyslovil svoj nesúhlas s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého zmluva o úvere neobsahuje údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch, ako je to uvedené v ust. § 9 ods. 2 písm. k), a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Úlohou zákonnej úpravy je zabezpečiť, aby spotrebiteľ vedel posúdiť rozsah svojho záväzku. Požiadavka, aby úverová zmluva obsahovala rozklad jednotlivých splátok v členení na istinu, úrok a poplatky nie je v súlade s požiadavkou Smernice 2008/48/ES. Poukázal na § 9 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. s tým, že v predmetnom vzťahu nebola dohodnutá amortizácia istiny úveru, a preto náležitosti § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z boli v zmluve o úvere obsiahnuté. Podľa odvolateľa priemerného spotrebiteľa zaujíma predovšetkým výška úveru a suma, ktorú výsledne zaplatí a priemerný spotrebiteľ nemusí skúmať každú jednu splátku samostatne. Odvolateľ preto považuje za absolútne dostatočné a v súlade so zákonom, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje vyčíslenie istiny, úroku a poplatku a zároveň určuje počet, výšku a termíny splatnosti jednotlivých splátok, ktorými sa má táto celková suma splatiť. Poukázal na rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici, v Prešove, v Košiciach aj závery Najvyššieho súdu SR vyslovené v uznesení zo dňa 22.02.2018, sp. zn. 3Cdo/146/2017. 16. K celkovej sume úveru uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil, že úverová zmluva neobsahuje vyčíslenie celkovej sumy. Zákon používa len všeobecný vzorec súčtu výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov a ďalší spôsob výpočtu neukladá. Preto, ak písomná zmluva neobsahuje aj uvedené, nie je ju možné sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou. Naďalej však trvá na tom, že zmluva obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti. Nie je prijateľné, aby podnikateľ niesol všetky rizika zmluvného vzťahu a spotrebiteľ neniesol fakticky žiadnu zodpovednosť, lebo by išlo o zneužitie práva. Poukázal na rozsudok SD sp. zn. C-361/04, naznačujúci, že priemerný spotrebiteľ by mal byť schopný urobiť vlastné rozhodnutie ohľadom svojho právneho postavenia v spotrebiteľskom právnom vzťahu. 17. Žalobca tiež namietal záver súdu prvej inštancie o tom, že dohoda o výške úrokov je absolútne neplatná. V prvom štvrťroku roku 2011 bola priemerná RPMN 20,39 %. Jej dvojnásobok by bol 40,78 %, pričom výška úrokov ročne v predmetnej veci je 24,50 % , teda je v zákonnom limite. Žalovaná nebola nútená uzatvoriť Zmluvu o úvere a vedela, že náklady na ňu budú vyššie, ako je priemer na trhu. Spotrebitelia si spravidla berú úvery na zvýšenie svojho štandardu a ak v ojedinelých prípadoch sú spotrebiteľské úvery využívané na riešenie životných situácii, banka nevyužíva ich zle sociálne postavenie, lebo ich nenúti uzatvárať zmluvu o úvere. Žalovaná mohla uzavrieť zmluvu o úvere s inou bankou za výhodnejších podmienok. Spotrebiteľ pritom mohol sám posúdiť výhodnosť a podmienky zmluvy v časti Dohody o výške úrokov. 18. Z vyššie uvedených dôvodov preto žalobca žiadal zrušiť rozsudok v napadnutej časti a vrátiť vec na nové prejednanie súdu prvej inštancie alebo zmeniť tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Zároveň žiadal žalovaného zaviazať nahradiť mu trovy aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 19. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila. 20. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 25.09.2018 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 21. Z dispozičnej zásady v odvolacom konaní vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Vymedzením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ vymedzuje to, akých výrokov sa týka suspenzívny účinok odvolania a zároveň stanovuje medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. 22. Keďže odvolanie žalobcu smeruje iba proti výroku II., ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a výroku III. o trovách konania, výrok rozsudku súdu prvej inštancie označený I., ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 903,56 eur s príslušenstvom a určil podmienky jej úhrady v splátkach, nadobudol v súlade s § 367 ods. 2 CSP právoplatnosť. 23. Odvolací súd sa vo vzťahu k odôvodneniu napadnutých výrokov rozsudku súdu prvej inštancie označených ako II. a III. v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na správne rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, a to čo sa týka aj ich právnej kvalifikácie. Preto, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodu napadnutého rozhodnutia a len zdôrazňuje správnosť napadnutého rozhodnutia. 24. Odvolací súd rovnako, ako aj súd prvej inštancie má za to, že ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy vyžadovalo uvedenie konkrétnej sumy, ktorú musí spotrebiteľ titulom úverovej zmluvy zaplatiť, ako aj všetkých predpokladov pre výpočet RPMN. Nesplnenie tejto povinnosti má za následok v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd na doplnenie uvádza, že ani pri prepočte podľa žalobcu, kedy by výška splátky bola počítaná bez poistného v sume 2,62 eur, teda prepočet 42 eur x 72 (splátok) čo dáva sumu 3.024 eur, po odpočítaní poskytnutého úveru vo výške 1.500 eur je to suma 1.524 eur, preto údaj 1.391,09 eur uvedený v zmluve, nemôže byť správnym údajom o celkovej výške nákladov v Eurách. Už aj uvedené odôvodňuje správny záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Je nutné ešte dodať, že zákonodarca v záujme poskytnutia náležitej ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľskom právnom vzťahu stanovil prísne obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sa prejavujú aj tým, že okrem povinného údaju o RPMN je nevyhnutné uviesť aj všetky predpoklady použité na výpočet RPMN. V predmetnej úverovej zmluve tieto však chýbajú. Správne preto súd prvej inštancie uzavrel, že predmetnú úverovú zmluvu je treba považovať za bezúročnú a bezpoplatkovú a preto bolo správne zamietnuť žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia vyššej sumy, na akú mal nárok. 25. Odvolací súd ešte dodáva, že je toho názoru, že ust. § 9 ods. 1 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z., je tak explicitne presné, že ani cez prizmu eurokomformného výkladu nemožno ignorovať prípadnú absenciu tam uvedených náležitosti aj čo sa týka všetkých predpokladov na výpočet RPMN. V zákonnom ustanovení sú jasne deklarované prípadné následky spojené s absenciou obligatórnych náležitosti uvedených pod písm. j) citovanej právnej normy. Odvolací súd preto nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu, ktorý bol platný a účinný v čase vydania napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na rozsudok NS SR vo veci sp. zn. 7Sžo/61/2015, ako aj rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/59/2017, 3Co/7/2017 a ďalšie. 26. Neuvedenie týchto zákonných náležitostí v zmluve o úvere môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, preto sankcia spočívajúca v zániku nároku veriteľa na úroky a poplatky stanovená vo vnútroštátnej právnej úprave sa musí považovať za primeranú v zmysle článku 23 Smernice 2008/48. 27. Zákon môže stanoviť, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 Smernice o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku (viď rozsudok Súdneho dvora - tretia komora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15). 28. K odvolacím dôvodom odvolací súd ešte uvádza, že v predmetnom spore niet pochýb o tom, že došlo k predčasnej splatnosti úveru k 20.09.2014, a to na základe listu Poštovej banky a.s. zo dňa 04.09.2014, ktorým vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie správne uzavrel, že ide o stav, kedy dohodnuté - zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti úveru a od splatnosti je dlžník v omeškaní a je povinný platiť úroky z omeškania. Z ust. § 565 OZ, ktoré oprávňuje veriteľa pohľadávku splatenú v splátkach zosplatniť, nepojednáva však o žiadnych ďalších nárokoch veriteľa voči dlžníkovi, teda aj tu prichádza do úvahy prípadne aplikácia ust. § 517 ods. 2 OZ a veriteľovi tak vzniká nárok iba na úrok z omeškania. 29. Aj v prípade dohodnutia doby, za ktorú by boli pri úvere dohodnuté úroky aj po splatnosti pohľadávky zákon síce výslovný zákaz neobsahuje, ale ak by existovala takáto dohoda, podľa ktorej by spotrebiteľ mal povinnosť popri úrokoch z omeškania po splatnosti pohľadávky povinnosť zaplatiť aj úroky za poskytnutie úveru až do splatenia úveru, takéto dojednanie v spotrebiteľskom vzťahu by podliehalo ex offo prieskum súdu z hľadiska ochrany spotrebiteľa ( ust. § 298 CSP), kedy by bolo nutné jednoznačne dôjsť k záveru, že takáto dohoda je v neprospech spotrebiteľa, lebo by sa neprijateľne odklonila od zákona a podľa ust. § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka by išlo o neprijateľnú a teda aj neplatnú zmluvnú podmienku. 30. K odvolacím dôvodom žalobcu je ešte potrebné uviesť, že nie je možné sa stotožniť s jeho názorom, že jeho právny predchodca pri uzatváraní úverovej zmluvy so žalovanou sa náležite zaoberal skúmaním bonity žalovanej. Úž len skutočnosť, že žalovaná bola v čase uzavretia zmluvy poberateľkou sumy 161 eur mesačne a už v uvedenom čase mala mesačnú splátku 34 eur na iný úver je dostatočným dôvodom na to, aby jej ďalší úver nebol poskytnutý, lebo ho nebude môcť splácať. Jej príjem a nevyhnutné výdavky na živobytie by jej totiž neumožňovali plniť si povinnosti podľa úverovej zmluvy, t,j. splácať mesačne sumu po 44,62 eur. 31. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka sa aj Súdny dvor EÚ uvedeným zaoberal (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais, C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53). 32. K odvolacej námietke žalobcu tykajúcej sa nesprávneho vyhodnotenia spotrebiteľského úveru za bezúročný a bezpoplatkový odvolací súd sa už vyjadril vyššie, na čo poukazuje, rovnako opätovne poukazuje na správne odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie tykajúcej sa uvedeného. Ani prípadné iné rozhodnutia iných súdov vzhľadom na judikatúru tunajšieho Krajského súdu, ako aj Najvyššieho súdu SR neodôvodňujú potrebu odkloniť sa od doterajšej rozhodovacej praxe. Je potrebné ešte odvolacím súdom zdôrazniť, že princíp právnej istoty prevažuje v prejednávanom prípade, a to aj s poukazom na to, že Smernica nemá priamy účinok na horizontálne vzťahy medzi jednotlivcami a nepriamy účinok jej nemožno priznať, lebo by došlo k rozhodnutiu protizákonnému, teda contra legem. Je preto v prípade absencie náležitosti špecifikácie splátok istiny, úrokov a poplatkov nutné poskytnutý spotrebiteľský úver považovať za úver bezúročný a bez poplatkov. 33. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci, čo znamená zaoberal sa tým, či súd prvej inštancie na zistení skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci vyznám pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS/78/05). 34. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie čo do veci samej zodpovedá aj správne rozhodnutie čo do výroku o trovách konania. 35. Vychádzajúc z uvedeného preto odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku II., ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a výroku III., ktorým stranám sporu nepriznal náhradu trov konania ako vecne správne potvrdil. 36. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, ani si ich neuplatnila. 37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).