Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 24Co/91/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317208329 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317208329.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, Hodžova 11, 010 11 Žilina proti žalovanej: K. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. R. XXXX/X, XXX XX T., o zaplatenie 2.643,97 s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 21Csp/161/2017-135 zo dňa 16.03.2018, takto r o z h o d o l : I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o trovách konania. II. N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : I. Predmet konania 1. Žalobou sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 2.643,97 eur spolu s úrokom vo výške 28% ročne zo sumy 2.643,97 eur od 19.07.2017 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania II. Obsah napadnutého rozhodnutia 2. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania rozsahu 13,46%. 3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 53 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 458 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení uviedol, že sporové strany uzavreli dňa 25.03.2013 „Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb“, predmetom ktorej bolo zriadenie osobného účtu žalovanému. Vzhľadom na predmet podnikania žalobcu ako banky (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka), súd na daný zmluvný vzťah aplikoval aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, majúc za to, že žalovaný má postavenie spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), keď pri uzatváraní zmluvy nekonal ako podnikateľ. 4. Zo Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb nevyplýva, že rôzne poplatky účtované bankou budú vykazované na tomto účte tak, že vznikne nepovolené prečerpanie. V prípade poplatkov za poskytovaný balík služieb, by pri omeškaní s ich splatnosťou patrili žalobcovi zákonné úroky z omeškania. Súd sa však nemôže stotožniť s tým, že takýmto spôsobom vytvára žalobca nepovolený debetný zostatok na bežnom účte, ktorý úrokuje vysokým úrokom vo výške 28% ročne, napriek tomu, že klientovi žiadne peňažné plnenie vo forme napr. úveru neposkytuje. Takáto zmluvná podmienka je teda v neprospech klienta - spotrebiteľa hrubo nerovnovážna a preto neplatná a to aj napriek tomu, že v § 53 Občianskeho zákonníka uvedená nebola, keďže tam uvedený výpočet je len demonštratívny. Žalobca nepreukázal zmluvné dojednanie strán o povinnosti žalovaného platiť úroky a poplatky, ktoré boli vykonávané na ťarchu bežného účtu ako aj ich výšku. Od spotrebiteľa totiž nie je možné požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve. Výška poplatkov je v rozpore s dobrými mravmi, poplatky majú sankčnú povahu, nezodpovedná im reálne protiplnenie, čo je neprípustné a ich hlavným cieľom je zvyšovanie zisku žalobcu. Žalobca nepreukázal doručenie výziev, ktoré si účtoval. Uplatnenie si sumy vo výške upomienky vo výpise z účtu neznamená, že tieto upomienky a výzvy boli zaslané žalovanému. 5. Keďže nepovolené prečerpanie účtu bolo vyhodnotené ako neprijateľná zmluvná podmienka, súd vyhodnotil nárok žalobcu z titulu nepovoleného prečerpania ako bezdôvodné obohatenie, nemôže žalobca ani v súvislosti s takýmto neplatným dojednaním uplatňovať poplatky, resp. zmluvné úroky. Žalobcovi vznikol len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka. Ako je zrejmé z predložených výpisov z účtu, naposledy dňa 02.09.2015 bola z účtu vykonaný výber 340,- eur, žalovaná čerpala prostriedky do limitu povoleného prečerpania vo výške 1.500,- eur s tým, že žalobca dňom 02.09.2015 znížil limit povoleného prečerpania na 0,- eur. Keďže žalovaná čerpala finančné prostriedky do limitu 1.500,- eur, súd túto sumu žalobcovi priznal z titulu bezdôvodného obohatenia žalovanej a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. 6. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. V časti o zaplatenie 1.500,- eur (56,73%) súd žalobe vyhovel a v časti o zaplatenie 1.143,97 eur (43,27 %) žalobu zamietol. V konečnom dôsledku bol v konaní úspešnejší žalobca, ktorému patrí náhrada trov konania po odpočítaní neúspechu v konaní, od jeho úspechu v konaní, a to v rozsahu 13,46 % z celkových trov konania, na ktoré by mal nárok pri plnom úspechu. III. Obsah odvolania žalobcu 7. Proti zamietavému výroku rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uviedol, že pokiaľ súd považoval žalobu za neúplnú, mal žalobcu vyzvať na jej doplnenie či opravu v zmysle § 129 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Súd žalobcu na doplnenie žaloby nevyzval, avšak napriek tomu vo veci meritórne rozhodol, pričom uvedený postup je procesne vadný a žalobcovi ním bola odňatá možnosť uplatňovať si procesné práva za účelom účinnej ochrany jeho práv. Žalobca predložil súdu v odvolaní zmluvu o povolenom prečerpaní zo dňa 20.02.2014, zo dňa 12.03.2014, 04.04.2014, 06.05.2014, 02.06.2014, 04.07.2014, európske informácie týkajúce sa povolených prečerpaní k uvedeným zmluvám, všeobecné obchodné podmienky, úrokové sadzby produktov a sadzobník poplatkov. Žalovaný mal poskytnutú službu povolené prečerpanie na účte s variabilným úrokom 19,9% ročne. Zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy sa žalovaný dostal do nepovoleného debetu vo výške debetného zostatku na účte. Po znížení limitu na 0,- eur sa dlh žalovaného navyšoval z právneho titulu prekročenia. Žalobca ďalej uviedol, že zákon o platobných službách výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok súdneho dvora európskej únie vo veci C-42/15, podľa ktorého zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemusia byť nevyhnutne v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Uvedený rozsudok sa podľa žalobcu analogicky týka aj iných spotrebiteľských zmlúv, teda aj zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, preto nie je daný dôvod na nepriznanie poplatkov súvisiacich s vedením platobného účtu žalovaného. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok, vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. Zmluva o účte pre prípad prekročenia nemusí ako obligatórnu náležitosť obsahovať údaje uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Naopak, podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. Navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmeniť, žalobe v plnom rozsahu vyhovieť a zároveň žalobcovi priznať náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov. 8. Žalovaná sa k doručenému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila. IV. Hodnotenie odvolacieho súdu 9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym procesným postupom a nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05). 11. Podľa § 132 ods. 3 CSP, žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. 12. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d)ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 13. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. 14. Podľa § 384 ods. 2, 3, 4 CSP, odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých stranou, ak ich nevykonal súd prvej inštancie, hoci ich strana navrhla. Odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/20170501>. Aj bez návrhu môže odvolací súd vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky. 15. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že sporové strany uzavreli dňa 25.03.2013 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej žalobca zriadil a viedol účet pre žalovaného. K predloženiu zmlúv o povolenom prečerpaní, uzavretých medzi sporovými stranami, odvolací súd uvádza, že doplnenie dokazovania pred odvolacím súdom je možné len za splnenia predpokladov, uvedených v ust. § 384 ods. 2 až 4 CSP. V prejednávanej veci bolo povinnosťou žalobcu predložiť zmluvy o povolenom prečerpaní už v rámci podanej žaloby, najneskôr však do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania. Žalobca tento procesný postup nedodržal, v dôsledku čoho súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď súdu nepredložil žiaden dôkaz o poskytnutí povoleného prečerpania žalovanému. Za tejto procesnej situácie, ak žalobca umožnil žalovanému disponovať s finančnými prostriedkami nad rámec jeho zostatku na bežnom účte, na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu v zmysle ust. § 451 Občianskeho zákonníka, titulom plnenia bez právneho dôvodu. 16. K odvolacej námietke žalobcu, že zo strany súdu došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, nakoľko súd ho nevyzval v zmysle § 129 CSP na doplnenie podania, odvolací súd uvádza, že táto námietka neobstojí. Súd prvej inštancie správne považoval žalobu za úplnú z pohľadu opísania podstatných a rozhodujúcich skutkových tvrdení (§ 150 ods. 1 CSP), ako i náležitosti jej podania (§ 127 CSP) a ani podľa názoru odvolacieho súdu nebol daný dôvod na výzvu v zmysle § 129 ods. 1 CSP, nakoľko by tým súd neprimerane nahrádzal aktivitu žalobcu a porušil by základný princíp rovnosti sporových strán (nepožadoval by totiž náležitosti neúplného návrhu, ale ďalšie dôkazy potrebné na zabezpečenie procesného úspechu žalobcu). Znamená to, že strana v konaní má z vlastnej iniciatívy nielen povinnosť tvrdenia, ale musí iniciatívne postupovať aj pri predkladaní dôkazov (dôkazná povinnosť). V opačnom prípade sa vystavuje nebezpečenstvu neúspechu v konaní pre neunesenie dôkazného bremena. Uplatnená odvolacia námietka preto nebola dôvodná. 17. K nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z nepovoleného prečerpania a poplatkov za vedenie účtu, odvolací súd uvádza, že ak banka uvedie podstatné obsahové náležitosti (výška úrokovej sadzby počas doby nepovoleného prečerpania) len v rámci rozsiahlych, pre priemerného spotrebiteľa na porozumenie náročných, všeobecných obchodných podmienok, takéto konanie nemožno hodnotiť inak ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V tejto súvislosti odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C/113/2015 zo dňa 15.10.2015 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/10/2016 zo dňa 24.11.2016, ktorými bola zmluvná podmienka v totožnom znení určená za neprijateľnú. Žalobca bol preto povinný zdržať sa použitia podmienky uvedenej bode 3.12. všeobecných obchodných podmienok, ako aj uplatňovania nárokov z nej vyplývajúcich. Napriek tomu žalobca v priamom rozpore so zákonom, nielenže účtoval žalovanej úroky, ale takto nezákonne zaúčtované úroky si uplatňuje v súdnom konaní. Uvedené konanie žalobcu nemožno nazvať inak ako hrubo odporujúce dobrým mravom, ktorému nemožno priznať právnu ochranu. 18. Zo zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb nevyplýva, že rôzne poplatky účtované bankou budú vykazované na tomto účte tak, že vznikne nepovolené prečerpanie. Za poskytovanie produktov/služieb je banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov a všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu účtu. Spotrebiteľ nebol priamo v zmluve upozornený, že sa takýmto spôsobom môže dostať do nepovoleného prečerpania. Z hľadiska transparentnosti zmluvy však mala byť táto skutočnosť osobitne zvýraznená priamo v zmluve (nie napr. len v Obchodných podmienkach). Za neprípustné obohacovanie zo strany banky preto považoval odvolací súd konanie žalobcu, ktorým účtoval poplatky žalovanému za vedenie účtu, aj napriek tomu, že žalovaný na ňom dlhodobo nevykazoval žiadne obraty. Uvedením konaním žalobca navyšoval nepovolené prečerpanie žalovaného, ktoré zároveň úročil neprimerane vysokým úrokom, a to až do 18.07.2013, kedy žalobca z vlastného rozhodnutia uzavrel účet žalovaného. Dôkaz o zasielaní upomienok žalovanej žalobca nepredložil, ani v tomto rozsahu neuniesol dôkazné bremeno, preto sa odvolací súd nezaoberal prijateľnosťou dojednania o ich zasialní. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď žalobu o zaplatenie poplatkov zamietol. 19. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, žalovaná čerpala prostriedky vo výške 1.500,- eur, preto súd prvej inštancie správne postupoval, keď žalobcovi priznal túto sumu z titulu bezdôvodného obohatenia žalovanej a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. 20. Vecne správnemu výroku vo veci samej zodpovedá vecne správny výrok o trovách konania. Aplikujúc zásadu úspechu, charakteristickú pre sporové konanie, má úspešná strana v konaní nárok na náhradu trov konania, pri čiastočnom úspechu, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. V predmetnej veci súd žalobe vyhovel časti o zaplatenie 1.500,- eur (56,73%) a v časti o zaplatenie 1.143,97 eur (43,27 %) žalobu zamietol. V konečnom dôsledku bol v konaní úspešnejší žalobca, ktorému patrí náhrada trov konania v rozsahu 13,46%, ako to správne uviedol súd prvej inštancie. 21. Za daného stavu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP. 22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Aplikujúc zásadu úspechu pri rozhodovaní o trovách konania, nárok na náhradu trov odvolacieho konania patrí úspešnej žalovane. Z obsahu súdneho spisu však vyplýva, že žalovanej v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto jej ich náhrada nebola priznaná (čl. 4 ods. 2 v spojení s čl. 17 CSP). 23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).