Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4CoP/12/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317208644 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317208644.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. V. P., nar. XX.XX.XXXX a mal. D. P., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, v konaní zastúpení Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, kolíznym opatrovníkom, detí rodičov B., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, XXX XX X. a R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., t.č. XXX P. K., R., X., K., B C. Q., o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 8P346/2017-57 zo dňa 28.02.2018 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh otca na zníženie výživného zamietol. V odôvodnení poukázal na dôvody návrhu, stanovisko účastníkov, výsledky vykonaného dokazovania, citoval ust. § 77 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine a uviedol, že zo spisovej dokumentácie vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 19P/127/2009 zo dňa 19.05.2009 boli mal. deti V. P. a D. P. zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu každému po 66,39 eura mesačne od 01.05.2009. V tom čase matka mal. detí poberala rodičovský príspevok vo výške 158,67 eura a otec pracoval v Anglicku, kde jeho priemerný mesačný príjem v čase od 01.01.2009 do 31.03.2009 bol vo výške 852,31 libier. V súčasnosti matka je na rodičovskej dovolenke, nakoľko jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. synovi narodenému v roku 2017. Poberá rodičovský príspevok vo výške 213,20 eura mesačne, prídavky na 3 mal. deti vo výške 70,56 eura mesačne a sumu 77,78 eura jej dopláca príslušný úrad práce ako náhradné výživné. Otec sa v konaní domáhal zníženia výživného od apríla 2016 z dôvodu jeho práceneschopnosti, ako aj zo zdravotných problémov. V návrhu uviedol, že mu boli vyplácané nemocenské dávky vo výške 330,- eur počas niekoľkých mesiacov a následne od apríla 2017 je bez akéhokoľvek príjmu zo zárobkovej činnosti. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že otec sa opakovane domáhal zníženia výživného od roku 2015, teda pred uvedenými zdravotnými problémami, a to zníženie žiada opakovane. Je nepopierateľné, že s pribúdajúcim vekom náklady matky na výchovu a výživu oboch mal. detí sústavne stúpajú. Navyše matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, nepracuje, pretože je na rodičovskej dovolenke a otec nemôže požadovať, aby väčšinu výdavkov na výživu mal. detí znášala matka, ktorá k tomu ani nie je schopná, lebo nepracuje a jej mesačný príjem je nízky. Je jeho povinnosťou podieľať sa v primeranej miere na úhrade týchto nákladov, lebo výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami. Ďalej súd poukázal na to, že určené výživné vo výške 66,39 eura v súčasnosti pre jedno dospievajúce dieťa ani z ďaleka nemôže pokryť všetky výdavky s prihliadnutím na skutočnosť, že mal. deti chodia do školy, na krúžky, vznikajú im náklady na oblečenie, hygienické potreby, záujmovú činnosť a lieky. Plnenie vyživovacej povinnosti otca voči mal. deťom je jeho zákonná povinnosť. Súd zohľadnil aj jeho zdravotné problémy, pričom z dostupných internetových zdrojov zistil, že nemocenské dávky sú vo všeobecnosti vyplácané vo Veľkej Británii najdlhšie po dobu 28 týždňov s tým, že aj v tejto krajine funguje systém sociálneho zabezpečenia, čo znamená, že pri dlhšie trvajúcej pracovnej neschopnosti sa situácia rieši invalidným dôchodkom, resp. inou dávkou. Otec mal. detí súdu nepreukázal, že nemá žiaden príjem, a preto súd v súlade so záujmom mal. detí jeho návrh na zníženie výživného zamietol. Vo vzťahu k navrhovanému zníženiu výživného od apríla 2016 do 08.09.2017 súd uviedol, že takéto zníženie nemá oporu v platných právnych predpisoch. V tejto časti tiež považoval návrh za nedôvodný bez ohľadu na to, či v tomto období nejaká zmena pomerov nastala alebo nie, lebo nemal žiadne vážne prekážky, ktoré by mu bránili podať návrh skôr ako 08.09.2017, ak sa chcel domáhať zníženia výživného už od apríla 2016. 2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie otec mal. detí. Namietal, že nebol vypočutý súdom prvej inštancie. Poukázal na jeho sociálne a majetkové pomery v zahraničí s tým, že zdôraznil, že nemá žiaden príjem zo zárobkovej činnosti, ktorú skutočnosť preukázal výpismi od zamestnávateľa v cudzom jazyku. S napadnutým rozhodnutím nesúhlasil. Opätovne žiadal o objektívne prehodnotenie a zváženie jeho žiadosti o úpravu a zníženie výživného odo dňa podania návrhu do riadneho návratu do zamestnania, ako aj, ak je to možné spätne od doby, keď sa zmenili jeho reálne možnosti a schopnosti. Zdôraznil, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, lebo konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávnych skutkových zistení, vrátane nesprávneho právneho posúdenia. 3. Matka mal. detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázala na nedôvodnosť návrhu na zníženie výživného. Uviedla, že naposledy bolo určené výživné na mal. deti v roku 2009 v čase, keď mal. deti boli vo veku 3 a 1,5 roka. V súčasnosti sú vo veku 12 a 11 rokov, žijú v dobe náročnejšej na výdavky, ceny sú vyššie, navštevujú 2. stupeň základnej školy. Majú svoje záujmy a ich výživa a opatera je pre ňu z finančného hľadiska oveľa náročnejšia ako bola pred 9-timi rokmi. Zdôraznila, že otec mal. detí od roku 2015 sa snaží o zníženie výživného i napriek tomu, že zdravotné problémy začal mať až v roku 2016. Poukázala na to, že poberá náhradné výživné, lebo otec neplatí výživné od decembra 2009 v určenej výške, ale len po 28,- eur na jedno dieťa mesačne. Poukázala na odôvodnené potreby mal. detí s tým, že uviedla, že v súčasnosti žije v harmonickom a usporiadanom vzťahu, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, a preto je na rodičovskej dovolenke. Navrhla nevyhovieť návrhu otca na zníženie výživného. Kolízny opatrovník sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril. 4. Otec mal. detí v rámci odvolacej repliky k doručenému vyjadreniu matkou k odvolaniu písomné stanovisko nepredložil. 5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 v znení neskorších predpisov, ďalej len CSP) v spojení s § 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len CMP) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 15.06.2018 (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca mal. detí nie je dôvodné. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom, ako aj právnym posúdením dôvodnosti návrhu otca na zníženie výživného odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie. 6. K odvolaniu otca mal. detí uvádza, že namietané nesprávne skutkové zistenie, vrátane nesprávneho posúdenia sociálnych a majetkových pomerov rodičov mal. detí nebolo dôvodné. Súd prvej inštancie správne zohľadňoval nielen možnosti a schopnosti povinných, t.j. otca, ako aj matky mal. detí, ale aj odôvodnené potreby mal. detí, ktoré oproti predchádzajúcej právnej úprave vyplývajúcej z konania vedeného na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 19P/127/2009 sú staršie, čím pochopiteľne došlo k zvýšeniu nákladov na uspokojovanie ich odôvodnených potrieb. I napriek určenému výživnému na každé z mal. detí po 66,39 eura mesačne od 01.05.2009, otec mal. detí si vyživovaciu povinnosť riadne neplní a na ich výživu prispieva len sumou 28,- eur. Aj z tohto dôvodu je následne matke mal. detí vyplácané náhradné výživné. Výživné je osobným právom dieťaťa. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Posúdenie zákonných predpokladov pre zmenu určeného výživného súdom prvej inštancie bolo správne v súlade s ust. § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, v zmysle ktorého zmenou pomerov sa rozumie podstatná zmena pomerov, ktoré existovali v čase predchádzajúcej právnej úpravy s pomermi v čase rozhodovania o návrhu na zmenu určeného výživného. Uplatnená námietka týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia preto nebola dôvodná. Správne súd prvej inštancie zamietol návrh aj vo vzťahu k zníženiu výživného spätne s poukazom na ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov je ich zákonnou vyživovacou povinnosťou v zmysle ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Návrh otca na zníženie výživného od apríla 2016 v podanom návrhu o zníženie výživného zo dňa 08.09.2017 (č.l. 1 spisu) nebol dôvodný. Zákonné podmienky pre zníženie výživného spätne na strane otca neboli preukázané, ani nevyplývajú z ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine. 7. Za nedôvodné považoval odvolací súd aj namietanie nesprávneho procesného postupu súdu, ktorý o návrhu na zníženie výživného rozhodol na základe zistených skutkových okolností vyplývajúcich z listinných dôkazov, ako aj na nariadenom pojednávaní po vypočutí účastníkov konania. Vo vzťahu k odňatiu možnosti konať pred súdom otcovi, na ktorú skutočnosť poukázal v odvolaní odvolací súd uvádza, že túto námietku nepovažoval za dôvodnú z dôvodu, že súd prvej inštancie umožnil otcovi mal. detí, aby v lehote 60 dní listinné dôkazy, ktoré predložil do spisu v cudzom jazyku, aby ich predložil v jazyku spisovnom, v ktorom sa koná pred súdom. Otec mal.detí na túto výzvu reagoval písomným vyjadrením zo dňa 18.01.2018 (č.l. 36 - 40 spisu) s tým, že podrobne opísal jeho sociálne a majetkové pomery, ako aj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý mu neumožňuje dosahovať vyšší príjem s tým, že zdôraznil, že v zdaňovacom období za rok 2017 až 2018 mu zamestnávateľ celkom zaplatil sumu 431,02 GBP. Z účasti na nariadenom pojednávaní sa ospravedlnil z dôvodu práceneschopnosti, ako aj vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu a vzdialenosť medzi Veľkou Britániou a Slovenskom. Na základe takto predložených listinných dôkazov, vrátane predložených listinných dôkazov matkou mal. detí preukazujúcou výšku nákladov na uspokojovanie odôvodnených potrieb mal. detí, vrátane opisu mzdových listov manžela matky, súd prvej inštancie následne na nariadenom pojednávaní po oboznámení sa s obsahom pripojených listinných dôkazov vo veci samej rozhodol. Takýmto postupom súdu podľa názoru odvolacieho súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom otcovi mal. detí. Výsluch účastníka konania je len jedným z dôkazov, ktorý slúži na posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku. V rámci konania sú vykonávané aj iné dôkazy za účelom zistenia skutočného stavu veci (§36 CMP) . Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie otca za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. 8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 49 v spojení s § 57 a § 52 CMP tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.