Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 19Co/131/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317208844 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317208844.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: G. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, XXX XX L., o zaplatenie 1946,82 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 12Csp/201/2017-56 zo dňa 07.06.2018 takto r o z h o d o l : Mení rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. čo do výroku o zaplatenie istiny 1.440,60 eur s prísl. v časti splatnosti tak, že žalovaná je povinná uvedenú sumu s prísl. zaplatiť žalobcovi v splátkach po 40 eur mesačne, pričom prvá splátka sa stane splatnou posledný deň nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti rozsudku s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane zročnou celá priznaná suma. Potvrdzuje rozsudok v napadnutej časti čo do trov konania. Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.440,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z uvedenej sumy od 30.11.2014 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie čo do zaplatenia sumy 3,60 eur s prísl. zastavil. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že žalobcovi priznáva vo vzťahu k žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 48 %, o výške ktorých rozhodne súd samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Prvoinštančný súd rozhodol tak o žalobe, ktorou sa právny predchodca žalobcu domáhal zaplatenia sumy 1.946,82 eur s prísl., ako nároku vyplývajúci zo Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej žalovanej poskytol finančné prostriedky vo výške 2.000 eur. Žalovaná sa zaviazala právnemu predchodcovi žalobcu uhradiť pôžičku spolu s nákladmi vo forme 36 mesačných splátok vo výške 85,22 eur s poistením, tak celková suma pôžičky bez poistenia činila 2.981,52 eur. Pre nedodržanie splátok úveru právny predchodca žalobcu využil právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka a vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. 3. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 12Csp/201/2017-44 zo dňa 20.02.2018 pripustil, aby do konania na miesto žalobcu vstúpila spoločnosť, keďže predmetná pohľadávka bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok postúpená na nového veriteľa. 4. Súd prvej inštancie v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby v zmysle ust. § 144, § 145 ods. 1 až 3 a § 146 ods. 1 CSP zastavil konanie o zaplatení sumy 3,60 eur s prísl. 5. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. 6. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 1 ods. 2; § 9 ods. 2; § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, § 39; § 52 ods. 1 a 4; § 53 ods. 1 až 3, 5; § 54 ods. 1, 2; § 517 ods. 1, 2; § 524 ods. 1, 2; § 559 ods. 1, 2; § 657 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 a 2; § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., aplikujúc Smernicu Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva o pôžičke, z ktorej vzniknutá pohľadávka bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto mal súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní. Uvedená zmluva o pôžičke je zmluvou spotrebiteľskou. Ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu. Bolo preto potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. 7. Prvoinštančný súd tak skonštatoval, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená zmluva o pôžičke, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, na základe ktorej žalovanej bola poskytnutá pôžička vo výške 2000 eur, ktorú sa žalovaná zaviazala splatiť v 36 splátkach vo výške 85,22 eur s poistením. Žalovaná doposiaľ uhradila splátky v celkovej sume 559,40 eur. V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je však uvedená konečná splatnosť pôžičky, teda nie je naplnená dikcia § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch. Pritom jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ je súčasťou dojednanie, že dlžník je povinný splácať úver do okamihu úplného uhradenia čerpaného úveru vrátane príslušenstva, takéto dojednanie nezodpovedá zákonnej požiadavke. Na základe uvedeného konštatoval, že údaj o konečnej splatnosti úveru v zmluve absentuje. Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa, mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť. Uviedol, že obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.09.2012, sp. zn. 19Co/151/2012. 8. Vzhľadom na uvedené prvoinštančný súd dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. Jedna mesačná splátka tak bez poplatkov a úrokov je vo výške 55,55 eur ( zo sumy, ktorá bola reálne poskytnutá 2000 eur ) a nie vo výške 85,22 eur, ako bolo dohodnuté v Zmluve, nakoľko táto mesačná splátka v sebe zahŕňala okrem splátky istiny i úroky, poplatky a poistenie. Poukázal na obdobný právny názor vyslovený v rozhodnutiach Okresných súdov Trenčín, Dunajská Streda a Prešov. 9. K právnemu názoru vyjadrenému v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15, HOME CREDIT SLOVAKIA, a.s. c/a Klára Bíroóva skonštatoval, že požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza, že zmluva musí obsahovať ,,výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“. Slovenský zákon o spotrebiteľských úveroch ide tak nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami NS SR. Priamy účinok Smernice nie je možný v sporoch, v ktorých stoja proti sebe výhradne jednotlivci. Preto nie je možné poskytnúť Smernici priamy účinok. Smernici však nemožno priznať ani nepriamy účinok, no ani eurokonformný výklad nesmie byť výkladom contra legem. Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok, jednalo by sa o výklad vnútroštátneho Zákona contra legem. Súd prvej inštancie tak vyslovil záver, že napriek odkazu žalobcu na predmetné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich tak, ako to ustanovuje § 11 tohto zákona, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Pre úplnosť poukázal, že zmluva o úvere v časti dojednanej výšky ročnej úrokovej sadzby je neplatná a to aj pre rozpor daného dojednania s dobrými mravmi. 10. V ďalšom sa zaoberal tým, že dohodnuté úroky sú odplatou za užívanie poskytnutej istiny. V súlade s dobrými mravmi je taká výška úrokov, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny. Pritom v rozpore s dobrými mravmi je spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v čase ich dojednania, stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úveru alebo pôžičiek. Konštatoval, že úrok dohodnutý medzi stranami v zmluve o úvere viac ako trojnásobne (teda podstatne) prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, preto dospel k záveru, že dohodnutá výška úrokov v zmluve o úvere je neprimeraná a je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 OZ. Aj keď pri nebankových subjektoch sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk, inak výška zmluvných úrokov je neprijateľná a odporujúca dobrým mravom. Zo štatistických údajov Národnej banky Slovenska zistil, že spotrebiteľské úvery na dobu od jedného roka do päť rokov v decembri 2013 boli poskytované v úrokových sadzbách 11,02 % ročne. Výška úroku sadzby úveru dohodnutá medzi stranami bola 32 % ročne. Je teda viac ako o 100 % vyššia, ako priemerná sadzba úrokov poskytovaných bankami v rovnakom období. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok NS SR sp. zn. 1MCdo/1/2009 zo dňa 31.07.2009. 11. Prvoinštančný súd tak skonštatoval, že žalovaná je povinná na pôžičke zaplatiť sumu 2.000 eur, ktorá jej bola poskytnutá. Žalovaná uhradila sumu 559,40 eur, preto nesplatená časť pôžičky je vo výške 1.440,60 eur. V tejto časti tak nárok žalobcu považoval za dôvodný a žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 1.440,60 eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. K istine priznal aj 5,05 % ročný úrok z omeškania, a to od 30.11.2014, teda odo dňa nasledujúceho po uplynutí dodatočnej lehoty na plnenie stanovenej žalobcom. 12. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 CSP. Vychádzajúc z úspechu strán sporu v konaní ako úspešnejšiemu žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48 % (úspech žalobcu 74 % - úspech žalovanej 26 %). Vyslovil, že o výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. 13. Proti uvedenému rozsudku, a to okrem výroku o zastavení konania v časti zaplatenia sumy 3,60 eur s prísl. a výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná. Uviedla, že súhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie čo sa týka vyslovenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX., na základe ktorej jej bola právnym predchodcom žalobcu poskytnutá pôžička vo výške 2.000 eur. Z dôvodu jej zlej finančnej situácie však žiadala, aby jej súd v zmysle ust. § 232 ods. 4 zákona č.160/2015 Z.z. CSP povolil priznaný nárok splácať v pravidelných mesačných splátkach po 30 eur mesačne, lebo jej majetková situácia jej neumožňuje zaplatiť celý nárok v zákonnej trojdňovej lehote. Uviedla, že nemá vedomosť, aby bola predvolávaná na pojednávanie na deň 07.06.2018, kedy by požiadala o povolenie splátok. Je zamestnaná v spoločnosti A. s minimálnym príjmom cca 450 eur mesačne. O uvedenom predložila kópiu výplatnej pásky za mesiac február 2018. Od mesiaca marec je práceneschopná. Býva so svojim manželom v byte na ulici O. XXXX/XX v L., za ktorý mesačne platia 139,46 eur a SIPO vo výške 33,08 eur. Spolu s manželom vedú spor na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 5Csp/275/2017 proti žalovanému B. a spol. o nariadenie neodkladného opatrenia zdržať sa výkonu záložného práva a vydraženia nehnuteľnosti - bytu, v ktorom bývajú. Podľa svojich možností uhrádzajú mesačne platby na účet B. K trovám konania uviedla, že žalobca nebol v konaní úspešný na 100 %, preto aj jej patrí nárok na náhradu trov konania. Navrhla zmeniť napadnutý rozsudok tak, že jej súd povolí splatenie dlžnej sumy v mesačných splátkach po 30 eur, vždy do 15. dňa v mesiaci s tým, že prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozhodnutia. Tiež žiadala priznať jej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. K odvolaniu pripojila fotokópiu jej mzdového listu za mesiac február 2018, z ktorého vyplýva, že má čistú mzdu 459,78 eur, z ktorej sa zráža suma 86,76 eur na exekúcie. Mesačne uhrádza od 01.08.2018 zálohu na úhrady za užívanie bytu vo výške 139,46 eur, SIPO platí vo výške 33,08 eur. Stavebnej sporiteľni dňa 18.06.2018 uhradila sumu 250 eur a dňa 03.07.2018 sumu 120 eur. 14. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej vyjadril tak, že súhlasil so splátkami, ale vo výške 45 eur mesačne. 15. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia ústneho pojednávania ( § 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 06.11.2018 a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné čo do splatnosti priznanej sumy a nedôvodné čo do výroku o trovách konania. 16. Ak súd uloží v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia (§ 160 O.s.p. účinný do 30.06.2016). 17. Ak súd uloží povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia (§ 232 CSP, účinného od 01.07.2016). 18. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že zákon v znení platnom do 30.06.2016, ako aj od 01.07.2016 stanovuje trojdňovú lehotu na splnenie súdom uloženej povinnosti. Súd však môže určiť aj dlhšiu lehotu na splnenie uloženej povinnosti, alebo môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonávať v splátkach. Pri úvahe o určení dlhšej lehoty na splnenie povinnosti alebo pri určení splátok súd vychádza najmä z konkrétnych okolností prípadu a osobných a majetkových pomerov strán sporu. V posudzovanej veci súd prvej inštancie nevychádzal z pomerov žalovanej, lebo táto bola nečinná. Nevyjadrila sa k žalobe, ktorá jej bola doručená dňa 09.03.2018 , rovnako sa nedostavila na pojednávanie, určené vo veci na deň 07.06.2018, kedy si ani neprevzala zásielku doručovanú jej poštou, ktorá bola súdu vrátená ako neprevzatá v odbernej lehote. Požiadavku na zaplatenie priznanej sumy s prísl. vzniesla až v odvolaní, ktoré včas podala proti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým jej bolo uložené priznané sumy s prísl. zaplatiť v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 19. Odvolací súd preto vzhľadom na preukázané majetkové pomery žalovanej, a to jej príjem, výdavky a prebiehajúcu exekúciu, ako aj hroziaci výkon záložného práva vydražením bytu, v ktorom žalovaná so svojim manželom býva, umožnil jej priznanú sumu zaplatiť v 40 eur mesačných splátkach. Žalobca nenamietal možnosť zaplatiť žalovanou priznané sumy v splátkach, ktoré navrhoval vo výške 45 Eur. Odvolací súd však zvážil, a to vzhľadom na okolnosti prípadu, najmä sociálnu, rodinnú a majetkovú situáciu žalovanej, že u nej ide o dôvodný prípad, kedy je potrebné uložiť žalovanej zaplatiť priznané sumy v lehote nie do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ale zaplatiť istinu s prísl. v splátkach vo výške po 40 eur mesačne s tým, že zročnosti splátok stanovil tak, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Ak teda žalovaná splátky nebudú dodržiavať, stane sa zročný celý dlh už v prípade omeškania s plnením hoci len jednej splátky, čo znamená, že následne bude povinná zaplatiť zvyšok nesplatenej priznanej istiny s prísl. naraz. 20. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o splatnosti priznanej istiny s prísl. zmenil tak, že umožnil žalovanej priznanú sumu s prísl. zaplatiť žalobcovi v splátkach po 40 eur mesačne s tým, že jej prípadné omeškanie s plnením hoci len jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu. 21. Rozhodol tak postupom podľa § 388 CSP, nakoľko neboli splnené podmienky na potvrdenie ani na zrušenie rozhodnutia v napadnutom rozsahu. 22. Odvolací súd výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, lebo prvoinštančný súd o nich správne rozhodol, keď zohľadnil pomer úspechu strán sporu. Odvolanie žalovanej čo do výroku o trovách konania nie je preto dôvodné, lebo aj keď žalobca nebol v konaní úspešný v rozsahu 100 %, neznamená to, že žalovaná bola úspešná vo väčšom rozsahu, ako to ustálil prvoinštančný súd. 23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 v spojení s § 255 § a 257 CSP tak, že stranám sporu nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Aj keď v odvolacom konaní čo do splatnosti priznaných súd bola úspešná žalovaná, svojou nečinnosťou pred súdom prvej inštancie zavinila, že svoju požiadavku na úhradu oprávneného nároku žalobcu v splátkach neuplatnila tam, ale až v odvolacom konaní. Žalovaná nebola v odvolacom konaní úspešná čo do odvolania voči výroku o trovách konania. 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).