Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3Co/111/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317208937 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317208937.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej B. R., M.. XX.X.XXXX, Q. S. R. XXX, v konaní o zaplatenie 724,09 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 9Csp/230/2017-41 zo dňa 26. 03. 2018 takto jednohlasne r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania. Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vyslovil, cit.: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 558,05 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 30.11.2014 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54,14% proti žalovanému, o výške ktorých rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“ 2. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa 22.1.2014 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver v celkovej výške 668,20 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala zaplatiť 60-timi mesačnými splátkami po 22,11 Eur s ročnou úrokovou sadzbou 36,02%, RPMN 36,02% pri priemernej hodnote RPMN 45,94%, s termínom konečnej splatnosti január 2019. Celková suma, ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť bola 1326,60 Eur a celkové náklady spotrebiteľa boli vo výške 658,- Eur. 3. S poukazom na ust. § 497 Obchodného zákonníka a § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 54 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie uzavrel, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách ako aj právna úprava zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluvu o pôžičke súd podrobil súdnemu prieskumu a dospel k záveru, že dohodnutá úroková sadzba vo výške 36,02% ročne je v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu, že je o viac ako 100% vyššia oproti priemeru úrokových sadzieb určených bankami pri porovnateľnom úvere. Súd prvej inštancie pri určení priemernej úrokovej sadzby vychádzal zo štatistických údajov zverejnených Národnou bankou Slovenska, kde pri úveroch s fixáciou od 1 do 5 rokov, uzatvorených v januári 2014, bola priemerná úroková sadzba vo výške 11,71%. Keďže dohodnutá úroková sadzba v predmetnej zmluve je viac ako trojnásobkom priemernej sadzby úverov poskytovaných v rovnakom období bankami, výška zmluvných úrokov je neprijateľná, odporujúca dobrým mravom. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva je v časti úrokov neplatná, a preto je žalovaná povinná vydať žalobcovi len sumu, ktorú čerpala titulom poskytnutého úveru. Žalovaná čerpala úver 668,60 Eur, jednotlivými splátkami žalobcovi uhradila sumu 110,55 Eur, súd ju zaviazal na zaplatenie sumy 558,05 Eur a v prevyšujúcej časti žalobcu zamietol. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou svojho dlhu od 29.11.2014, a preto súd priznal žalobcovi z priznanej istiny aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. 4. O trovách konania súd rozhodol podľa ust.§ 255 ods. 2 CSP. 5. Proti výroku II. a III. predmetného rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, namietajúc nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Uviedol, že odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nachádza svoje vyjadrenie v RPMN vo výške 36,02% zhodne s dojednanou úrokovou sadzbou, nakoľko jedinou odplatou je len zmluvne dojednaný úrok. Výška priemernej hodnoty RPMN pre úvery do 1500,- Eur so splatnosťou od 1-5 rokov, zverejnená v čase uzavretia úverovej zmluvy Ministerstvom financií Slovenskej republiky, predstavovala 45,94%, tak ako je hodnota uvedená v úverovej zmluve. Na základe uvedeného, nie výška úrokovej sadzby, ale celková výška odplaty vyjadrená prostredníctvom RPMN, je rozhodujúcim faktorom pre ustálenie celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom. Podľa názoru odvolateľa výška dojednanej odplaty vo výške 36,02% neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že napriek, v čase uzavretia zmluvy, neexistujúcemu pravidlu maximálneho stropu výšky odplaty, má za to, že ak sám zákonodarca považuje odplatu do výšky dvojnásobku priemernej RPMN za akceptovanú, v takom prípade výška dojednanej odplaty nemôže byť označená za neprimeranú a v rozpore s dobrými mravmi. Na základe uvedeného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. 6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila. 7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, t.j. to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05). 9. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). 10. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval opodstatnenosť a dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie sumy 724,09 Eur s príslušenstvom. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžníčka uzatvorili dňa 22.01.2014 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 668,60 Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala zaplatiť 60 mesačnými splátkami po 22,11 Eur s ročnou úrokovou sadzbou 36,02%. Žalovaná zmluvu so žalovaným - dodávateľom uzatvorila ako fyzická osoba, nepodnikateľ. Súd prvej inštancie správne ustálil, že medzi žalobcom a žalovanou ide o spotrebiteľský vzťah a podrobil spotrebiteľskú zmluvu súdnemu prieskumu existencie neprijateľných zmluvných podmienok. 11. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu 1. inštancie, že na predmetný právny vzťah je potrebné aplikovať všetky ustanovenia vzťahujúce sa na ochranu spotrebiteľa v zmysle citovaného ustanovenia § 52 ods.1 až 4, § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 12. Vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu, len na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie, je potrebné uviesť, že podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 13. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 14. Žalobca v predmetnej zmluve dohodol so žalovanou ročnú úrokovú sadzbu 36,02%, ktorá v čase uzatvorenia zmluvy (január 2014) podstatne o viac ako trojnásobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu uplatňovanú bankami pri poskytovaní úverov. Uvedené konanie žalobcu nemožno posúdiť ináč ako v rozpore s dobrými mravmi. 15. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 16. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 17. Na kategóriu dobrých mravov je potrebné osobitne prihliadať pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom. 18. Pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných prostriedkov a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. V zmluve dohodnutá úroková sadzba úveru podstatne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu 11,71 % ročne, uplatňovanú bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Dohodnutá úroková miera prevyšuje o viac ako trojnásobne obvyklú úrokovú mieru, a preto záver o neplatnosti dojednania o úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, má oporu vo vykonanom dokazovaní. 19. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že v prípade zmluvy, ktorá je predmetom sporu vyvstávajú vážne pochybnosti o výške úrokovej sadzby uvedenej v zmluve. K námietke žalobcu, že celková výška odplaty je vyjadrená prostredníctvom RPMN, pričom dohodnutá RPMN v predmetnej zmluve je vo výške, ktorá je nižšia ako priemerná hodnota RPMN pre úvery vo výške 1500,- Eur so splatnosťou od 1 do 5 rokov zverejnená naposledy v čase uzavretia úverovej zmluvy Ministerstvom financií Slovenskej republiky, odvolací súd uvádza, že každú náležitosť spotrebiteľskej zmluvy je nevyhnutné posúdiť samostatne, teda tak výšku úroku ako aj výšku RPMN. Z uvedeného dôvodu nemožno konštatovať, že v prípade, ak úroková sadzba niekoľkonásobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu úverov poskytovaných v rovnakom období, avšak hodnota RPMN nie je v rozpore so zákonom, je poskytnutý úver v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ktorých obsah nemôže ovplyvniť, je postavený do situácie, kedy môže vopred naformulovanú zmluvu buď prijať alebo odmietnuť. Údaj RPMN má slúžiť na preukázanie výšky dodatočných nákladov, ktoré navýšia konečnú sumu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť dodávateľovi, jedná sa o poplatky za vedenie úverového účtu, poplatok za obstaranie úveru, povinné poistenie a iné dodávateľom naformulované poplatky. Dohodnutý úrok v úverovej zmluve predstavuje odplatu veriteľa za poskytnutie finančných prostriedkov dlžníkovi a obmedzenie veriteľa v nakladaní s vlastnými prostriedkami. Odvolací súd sa preto nestotožnil s právnou argumentáciou žalobcu, že v prípade, ak dodatočné poplatky spojené s úverom neprevyšujú hodnotu priemernej RPMN, v tom prípade môže byť dohodnutá odmena za poskytnutie úveru, vo forme úrokov, niekoľkonásobne vyššia ako sú jej priemerné hodnoty. Ak dodávateľ teda poskytuje spotrebiteľovi služby spojené s poskytnutím úveru, s vedením úverového účtu, prípadne iné služby bezodplatne, teda ich výška nie je dohodnutá v úverovej zmluve, nemôže následne tieto platby pretransformovať do výšky úroku. Na základe uvedeného je zrejmé, že v prípade úroku a hodnoty RPMN sa jedná o odlišné právne inštitúty, ktoré je nevyhnutné posudzovať samostatne. 20. Zmluvná podmienka v zmluve o úvere zo dňa 22.1.2014- dojednanie úrokov vo výške 36,02% nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, oprávňuje dodávateľa na neprimerane vysoké plnenie, a preto je v zmysle generálnej klauzuly uvedenej v § 53 ods. 1 v súvislosti s porušením princípu dobrých mravov neprijateľná. Keďže v zmluve dohodnutá výška úrokov odporuje dobrým mravom. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi len sumu, ktorú reálne čerpala titulom poskytnutého úveru, t. j. sumu 558,05 Eur, lebo žalovaná sa úspešne domohla na súde bezúročnosti úverovej zmluvy (668,60 Eur - 110,55 Eur). 21. Súd prvej inštancie vysvetlil, z akých dôvodov žalobu nad sumu 558,05 Eur s príslušenstvom zamietol, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 CSP. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil prihliadajúc aj na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky sp.zn. II.ÚS 78/05). 22. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách konania, potvrdil. 23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaná bola úspešná, no v priebehu odvolacieho konania jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania. 24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).