Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5CoP/21/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317209188 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317209188.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci starostlivosti súdu o mal. L. R., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina, za účasti matky N.. C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, E. nad F., právne zastúpenej JUDr. Valériou Brečkovou, advokátkou so sídlom Daľkovská 470/14, Snina a otca N.. K. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, E., právne zastúpeného JUDr. Romanom Heinrichom, Advokátska kancelária Advokáti Heinrich, s.r.o., Lombardíniho 22b, Bratislava, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č. k. 8P/395/2017-77 zo dňa 06.02.2018 a o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č. k. 8P/395/2017-10 zo dňa 30.10.2017 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie č. k. 8P/395/2017-10 zo dňa 30.10.2017. P o t v r d z u j e uznesenie č. k. 8P/395/2017-77 zo dňa 06.02.2018 v napadnutej časti, t. j. okrem výroku II. o zamietnutí návrhu otca v prevyšujúcej časti okrem časti výroku I „ak budú 3 alebo 4 dni voľna, tak, od prvého dňa voľna od 9.00 hod. do posledného dňa voľna do 20.00 hod. V tejto časti výroku I uznesenie zrušuje. D o p ĺ ň a výrok I tak, že otec maloletého L. na začiatku styku v určenom čase prevezme pred bydliskom matky a po ukončení styku v určenom čase odovzdá matke pred jej bydliskom. Matka je povinná mal. L. na styk riadne pripraviť a otcovi v čase určenom pred svojim bydliskom odovzdať. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením č. k. 8P/395/2017-77 zo dňa 06.02.2018 súd prvej inštancie určil, že otec je oprávnený sa s maloletým L. R., nar. XX.XX.XXXX stretávať každý párny týždeň od soboty od 9.00 hod. do nedele do 20.00 hod., ak budú 3 alebo 4 dní voľna, tak od prvého dňa voľna od 9.00 hod. do posledného dňa voľna do 20.00 hod.. 2. V prevyšujúcej často súd návrh otca zamietol. 3. Vyslovil, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatnosti konania o úpravu práv a povinností vedeného pod sp. zn. 8P/395/2017. 4. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), §§ 324 ods. 1, 3; 325 ods. 1, 2 písm. d); 329 ods. 1, 2; 330 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) a podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa a § 28 ods.2 druhá veta Zákona o rodine. 5. Konštatoval, že z listinných dôkazov predložených spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia vyplynulo, že otec sa domáha stretávania s maloletým. Otec osvedčil dôvodnosť podaného návrhu, preto súd predbežne poskytol ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, s prihliadnutím na preferencie maloletého dieťaťa zdôrazňujúc, že pri výkone rodičovských práv a povinností sú rodičia v prvom rade povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 druhá veta zákona o rodine), preto určil čas stretávania otca s maloletým podľa návrhu otca, avšak vzhľadom skutočnosť, že uplynula doba, kedy sa otec domáhal stretávania so synom v čase od 29.12.2017 do 07.01.2018, v tejto časti návrhu nevyhovel a návrh otca v tejto časti zamietol. 6. Proti I. výroku tohto uznesenia podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka. 7. V odvolaní namietala, že otec vo svojom návrhu účelovo neuvádza pravdu. O maloleté dieťa sa otec žiadnym spôsobom počas spoločného spolužitia výraznejšie nezaujímal. Maloleté dieťa trávilo všetok voľný čas buď s matkou, alebo starou mamou z matkinej strany. Matka venovala maloletému dieťaťu a aj venuje všetok svoj voľný čas, vychováva ho, učí sa s ním a zabezpečuje mu komplexnú starostlivosť. Otec nemá s deťmi absolútne žiadne skúsenosti a tie sa ani nesnažil nadobúdať starostlivosťou o maloletého a jeho výchovou. Otec sa vyjadroval, že sa o maloletého nebude starať on, ale jeho rodičia. Otec chodil z práce neskoro a cez víkendy často chodieval na výlety, tzv. tramping na Slovensku a aj v Českej republike, kde trávil mnoho voľného času sám, bez prítomnosti matky a maloletého dieťaťa. Prvý konflikt medzi rodičmi nastal ešte pred narodením maloletého, kedy otec v domácnosti napadol matku v pokročilom stupni tehotenstva. Matka po tomto skutku odišla z E. ku svojím rodičom do E. nad F.. Vzhľadom na jej vek a zdravotné komplikácie počas tehotenstva bola hospitalizovaná a tehotenstvo bolo ukončené predčasne sekciou (cisárskym rezom). Po narodení dieťaťa ostala matka bývať u svojich rodičov v E. nad F., kde ju a maloleté dieťa navštívil otec počas troch rokov iba raz. Odvtedy má maloletý v C. a v J. aj všetkých lekárov. Otec od narodenia maloletého s nimi nikdy netrávil žiadne sviatky, a to ani počas Vianoc, spoločne neoslavovali žiadne jeho meniny a ani narodeniny. Počas všetkých prázdnin, sviatkov, osláv, ale aj v čase choroby, bol maloletý u starej mamy z matkinej strany v E. nad F. alebo v obci Y. Z. u jej brata. Vzhľadom na nevhodné otcovo správanie, jeho výbuchy hnevu a jeho nespôsobilosť samostatne sa postarať o maloletého matka a maloletý často počas pobytu v E. odchádzali do obce Y. Z., alebo matka vyhľadávala rôzne aktivity, aby nemuseli správanie otca v domácnosti trpieť. O materiálne a finančné zabezpečenie maloletého sa stále starala v prevažnej miere matka, pričom počas posledného roka otec neprispel na výživu maloletého žiadnymi finančnými prostriedkami, ani sa nezaujímal o to, či niečo maloletý na zabezpečenie jeho riadnej výživy a starostlivosti nepotrebuje. Po dovŕšení 3,5 roka maloletého matka s maloletým pravidelne cestovala do E., aby tam navštevoval škôlku a aby sa pokúsila obnoviť manželské spolužitie s otcom. Správanie otca sa postupne opätovne zhoršovalo, pravidelne na matku kričal, vyhrážal sa jej a vyháňal ju z bytu. Opätovne matku fyzicky napadol a nevhodným správaním aj v prítomnosti maloletého jej dával najavo, že nie je v domácnosti vítaná. Pod vplyvom týchto okolností sa matka opäť vrátila do rodičovského domu v E. nad F.. O ich odchode mal otec plnú vedomosť a svojím správaním sa žiadnym spôsobom nepričinil o to, aby matka aj s maloletým ostali v E.. Matka otcovi nikdy žiadnym spôsobom nezakazovala stretávať sa s maloletým, a to aj napriek jeho neadekvátnemu správaniu. Maloletý však nie je zvyknutý sám ostávať s otcom dlhší čas, dokonca s ním odmieta odísť aj krátkodobo a pri predstave, že by s otcom mal ísť aj na noc, sa správa nervózne, obhrýza si nechty, odmieta sa učiť, dokonca sa v noci budí zo sna a kričí, že nechce ísť k otcovi. Tieto skutočnosti matka maloletého nahlásila aj kolíznemu opatrovníkovi. Vzhľadom na to matka nesúhlasí s výrokom I. napádaného uznesenia, nakoľko v prípade jeho realizácie je ohrozený ďalší priaznivý psychický a citový vývoj maloletého. Čo sa týka avizovaných návštev v decembri a januári v roku 2017, otec sa začal dožadovať návštev maloletého až listom jeho právneho zástupcu zo dňa 20.11.2017, pričom tieto otec nezrealizoval ani v jednom prípade. Na Štedrý večer otec návštevu maloletého nakoniec odmietol a presunul ju o týždeň neskôr. 29.12.2017 však opäť nenavštívil maloletého. Matka od 02.01.do 08.01.2018 bola s maloletým a rodinou na spoločnej plánovanej dovolenke, preto v tomto období nebolo možné z objektívnych príčin zrealizovať styk s otca s maloletým. V ostatnom čase nie je možné, aby maloletý cestoval do E. cez týždeň a ani cez víkend, a to z dôvodu prebiehajúceho školského roka a jeho navštevovania 1. ročníka základnej školy v E. nad F. a víkendovej prípravy na vyučovací proces cez týždeň. Matka má odôvodnené obavy nechávať maloletého s otcom osamote, a to najmä s poukazom na jeho doterajšie správanie v spoločnej domácnosti i mimo nej. Okrem iného sa obáva toho, že by v prípade ponechania maloletého iba v prítomnosti otca bez matky mohlo dôjsť k únosu maloletého, čím sa otec matke aj viackrát vyhrážal. Matka má dokonca vedomosť o tom, že sa otec dožadoval zápisu maloletého do základnej školy na G. ulici v E. bez jej vedomia, kde mal uvádzať, že maloletý je v striedavej starostlivosti oboch rodičov, avšak riaditeľ školy odmietol vykonať zápis bez súhlasu matky a aj vzhľadom na neprítomnosť dieťaťa. Preto uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia bolo vydané v rozpore so zákonom a z uvedených skutočnosti jasne vyplýva, že nariadenie neodkladného opatrenia je neopodstatnené a v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa. 8. Matka ďalej namietala, že výrazný nedostatok návrhu otca a rozhodnutia súdu prvej inštancie možno badať aj v jeho postupe pri definovaní právnej podstaty predmetnej veci a aplikovaní jednotlivých ustanovení na konkrétny prípad. V návrhu otec jasne uvádza, že žiada, aby bolo nariadené neodkladné opatrenie, okrem iného, najmä v súlade s ustanovením § 365 CMP ods. 1 a ustanovením § 367 CMP ods. 1 a ods. 2. Bez odôvodnených pochybností možno skonštatovať, že nariadenia neodkladného opatrenia sa otec domáhal podlá týchto ustanovení, ktoré upravujú na jednej strane nariaďovanie neodkladných opatrení vo veciach ochrany maloletého a na strane druhej vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého, a ktoré sú špeciálnymi ustanoveniami vo vzťahu k všeobecnej úprave nariaďovania neodkladných opatrení ustanovených v ustanovení § 325 CSP. Návrh otca je zmätočný a postup súdu pri nariadení neodkladného opatrenia je nezákonný, lebo súd prvej inštancie sa návrhom otca neriadil a rozhodol na základe všeobecnej úpravy neodkladného opatrenia podľa ustanovení § 324 CSP a nasl. Dôvody nariadenia neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CMP, sa na predmetnú vec nevzťahujú. Otec právne zdôvodnil svoj návrh s poukazom na ustanovenia § 327 ods. 1 a ods. 2 CMP. O tomto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí súd rozhodnúť najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu. V tejto lehote súd prvej inštancie uznesenie musí takisto vyhotoviť. Súd prvej inštancie mal tak rozhodnúť podľa ustanovení § 367 CMP, ktoré sú vo vzťahu špeciality k všeobecnej úprave neodkladných opatrení ustanovenej v § 324 CSP a nasl. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie nedodržal svoju zákonnú povinnosť a nevydal v predmetnej veci neodkladné opatrenie podľa špeciálnej úpravy obsiahnutej v ustanoveniach § 367 CMP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a jedná sa o hrubé nedodržanie procesných podmienok na strane súdu - (ne)dodržanie zákonnej lehoty na rozhodnutie. 9. Na základe uvedeného matka žiadala, aby odvolací súd uznesenie v jeho napádaných výrokoch zmenil tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. 10. K odvolaniu matky sa vyjadril otec. Vo vyjadrení uviedol, že matka v odvolaní nepreukázala žiadne dôvody, pre ktoré by sa otec nemal mať možnosť stretávať sa s maloletým. Matka vykresľuje otca ako násilníka, pravdepodobne preto, aby otec nemal umožnený styk s maloletým. Rodina sa nasťahovala do bytu na G. XX.XX.XXXX. Matka sa už dlhodobo pred pôrodom rozhodla, že bude rodiť v C.. V roku 2012 žila matka striedavo v E. a v E. nad F., kam za ňou otec chodieval. Nie je pravdou, že by matka nebývala v E. a chodila len na návštevy do E.. Nie je tiež pravdou, že otec sa nezaujímal o maloletého. Otec s maloletým trávili množstvo času. Otec väčšinu voľného času trávil pri matke a maloletom a jeho voľnočasové aktivity boli len sporadické. Matka sa bez súhlasu otca odsťahovala na druhý koniec republiky bez možnosti stretávania sa otca s maloletým a zamedzuje jeho styk so synom. Pokiaľ ide o prípravu maloletého na vyučovanie cez víkend, toto je možné realizovať v prvom ročníku aj v piatok. Pokiaľ sa týka stretávania otca s maloletým, matka vytvorí pre to akékoľvek dôvody, len aby s tak nestalo. Matka vytvára prekážky v stretávaní otca s maloletým aj napriek vydanému neodkladnému opatreniu. Pokiaľ ide o návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, tento nemá žiadne nedostatky a nie je zmätočný. Tvrdenie matky, ža neodkladné opatrenie malo byť vydané v rámci zákonnej 7 dňovej lehoty podľa ust. § 367 CMP je účelové, ktorým sa matka snaží docieliť zrušenie neodkladného opatrenia. 11. Na základe uvedeného otec žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil, alternatívne, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny týždeň od soboty od 9.00 hod. do nedele do 20.00 hod; ak budú tri alebo štyri dni voľna, tak od prvého dňa voľna od soboty od 9.00 hod. do posledného dňa voľna do 20.00 hod. Otec si dieťa prevezme v určený čas v mieste trvalého pobytu matky a tam ho aj v určený čas matke maloletého odovzdá. 12. Napadnutým uznesením č. k. 8P/395/2017-10 zo dňa 30.10.2017 ustanovil súd prvej inštancie maloletému Tobiasovi za kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina. 13. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. 14. V odvolaní namietal, že maloletý mal od svojho narodenia obvyklý pobyt na adrese G. XX, E., kde od svojho narodenia žil so svojimi rodičmi, a to až do 01.07.2017, kedy sa matka jednostranne a bez vedomia a súhlasu otca odsťahovala zo spoločného bydliska do E. nad F.. Maloletý od 01.09.2014 do 30.06.2017 navštevoval materskú školu v E.. matka uviedla, že maloletý má trvalý pobyt v E. nad F.. Pre určenie obvyklého pobytu a určenie miestne príslušného súdu ako aj miestne príslušného ÚPSVaR-u nie je relevantné, kde má maloletý nahlásený administratívne trvalý pobyt. Obvyklý pobyt je určený na základe súhrnu osobitných skutkových okolností. Posledné spoločne určené bydlisko je v E. a bydlisko v E. nad F. nie je určené dohodou rodičov a ani iným zákonným spôsobom. Maloletý bol plne začlenený v prostredí v E., kde žije so svojimi rodičmi od narodenia, má tam rodinu z otcovej strany a kamarátov. V E. je plne socializovaný. Tam absolvoval aj mimoškolské aktivity. 15. Na základe uvedeného otec žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že kolíznym opatrovníkom bude určený Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava I., resp. aby bolo napadnuté uznesenie zrušené a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 16. K odvolaniu otca sa vyjadrili matka a kolízny opatrovník 17. Matka vo vyjadrení uviedla, že otec sa snaží prispôsobovať legálne nedefinovaný pojem „obvyklý pobyt“. Obvyklý pobyt dieťaťa nie je možné určiť podľa ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov a tento pojem je využívaný najmä v cezhraničných konaniach v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností. Z analýzy pojmu obvyklý pobyt možno vyvodiť najmä to, že vzhľadom na skutočnosť, že maloletý L. sa už od júna začleňuje do života v obci E. nad F., od septembra 2017 nastúpil do školy, v obci má svoju rodinu a kamarátov a tiež vzhľadom na jeho nízky vek a jeho rodinný pôvod možno konštatovať, že obvyklým pobytom ku ňu podania návrhu na začatie konania je miesto, kde sa momentálne maloletý zdržuje a kde má aj trvalý pobyt. Navrhovateľka preukázateľne vytvorením vhodných rodinných, sociálnych a bytových pomerov za súčasného vytvorenia pracovného zázemia dokázala vytvoriť v mieste trvalého bydliska stále a obvyklé centrum svojich záujmov s úmyslom dať mu stabilnú povahu. Uvedené platí aj s poukazom na čl. 5 Zákona o rodine. 18. Na základe uvedeného matka žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil. 19. Kolízny opatrovník vo vyjadrení uviedol, že maloletý má trvalý pobyt v územnom obvode Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina, preto nie je dôvod, prečo by Okresný súd Humenné nemohol určiť za kolízneho opatrovníka ÚPSVaR Humenné, ktorý v tomto konaní bude zastupovať maloletého. 20. Vo veci sa následne vyjadril otec maloletého. Popísal stav, ako prebiehal styk so synom od 24.02.2018 do 11.08.2018 na základe predbežne vykonateľného uznesenia súdu 1. inštancie. Zároveň uviedol, že podal návrh na výkon rozhodnutia dňa 12.06.2018 a 12.07.2018. Poukázal na skutočnosť, že matka maloletého nepripravuje na stretávanie sa s otcom, neoblečie ho, nepripraví mu veci na víkend, čím nerešpektuje vykonateľné rozhodnutie súdu. 21. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaných odvolaní, po zistení, že odvolania boli podané včas ( § 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektmi (§ 359 CSP), proti rozhodnutiam, proti ktorým je odvolanie prípustné (§ 357 písm. d/ CSP), preskúmal napadnuté uznesenia v zmysle zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, § 62 a § 65 CMP, bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario dospel k záveru, že odvolania otca ani matky nie sú dôvodné. 22. Odvolací súd zo spisu zistil, že matka sa návrhom zo dňa 09.10.2017, doručeným súdu prvej inštancie dňa 11.10.2017 domáha úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému L. R., narodenému XX.XX.XXXX. Žiada zveriť maloletého do osobnej starostlivosti, zaviazať otca prispievať na výživu maloletého po 150,- eur mesačne a styk otca s maloletým neupravovať. 23. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 8P/395/2017-10 zo dňa 30.10.2017 ustanovil maloletému za kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina. 24. Otec vo vyjadrení k návrhu matky uviedol, že matka bez jeho súhlasu odišla s maloletým z E. a bez jeho súhlasu býva v E. nad F., kde maloletý navštevuje aj základnú školu. Matka bráni otcovi v styku s maloletým. Pokiaľ navrhla neupravovať styk otca so synom, reálne ho ani neumožňuje. Namietal tiež, že maloletý bol zapísaný do základnej školy bez jeho súhlasu. 25. Dňa 19.12.2017 bol súdu prvej inštancie doručený návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal určiť styk s maloletým v čase od 29.12.2017 od 15.00 hod. do 07.01.2018 do 18.00 hod., každý párny týždeň od soboty od 9.00 hod. do nedele do 20.00 hod.; ak budú tri alebo štyri dni voľna, tak od prvého dňa voľna od 9.00 hod. do posledného dňa voľna do 20.00 hod. s tým, že otec si maloletého prevezme v určený čas v mieste trvalého pobytu matky a tam ho aj v určenom čase matke odovzdá. Rodičia sú povinní maloleté dieťa riadne pripraviť na odovzdanie. 26. Na základe takto zisteného skutkového stavu odvolací súd konštatuje: 27. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 28. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 29. Podľa ustanovenia § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 30. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 31. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 32. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania. 33. Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 34. Podľa ustanovenia § 330 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. 35. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v Civilnom sporovom poriadku prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, táto dočasná úprava je potrebná, v právnych vzťahoch medzi účastníkmi sa nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi tak, aby účastník nebol neprimeraným spôsobom obmedzený vo svojich právach. Neodkladné opatrenie nemožno využiť na dočasnú úpravu iných, než právnych vzťahov medzi účastníkmi a vždy má iba dočasný charakter. 36. Neodkladné opatrenie je samostatným právnym prostriedkom ochrany ohrozených, alebo porušených práv účastníkov konania a súd ho má nariadiť v prípade, ak je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov konania, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. 37. Z účelu neodkladného opatrenia vyplýva, že požiadavka úplnosti skutkových zistení musí ustúpiť požiadavke rýchlosti, čo znamená, že súd v prípade podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zisťuje len to, či sú alebo nie sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. Nezisťuje skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. 38. Ďalšou významnou okolnosťou, spätou s neodkladným opatrením je to, že skutočnosti, z ktorých účastník konania vyvodzuje dôvodnosť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi a zo zákona ani nevyplýva, že by mal súd v rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vykonávať dokazovanie. Postačí, ak okolnosti, pre ktoré navrhovateľ žiada predbežne upraviť pomery účastníkov, navrhovateľ aspoň osvedčí. 39. V danom prípade je i podľa názoru odvolacieho súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný. 40. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu, že v danom prípade boli naplnené zákonné predpoklady na to, aby bolo možné vyhovieť návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, avšak okrem návrhu pokiaľ ide o úpravu styku v čase, keď budú 3 alebo 4 dni voľna. Otec splnil podmienku naliehavosti dočasnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému L.. 41. Otec v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že matka sa bez jeho súhlasu odsťahovala z ich bydliska z E. do E. nad F. a že matka mu odmieta umožniť styk s maloletým. Maloletého vída len sporadicky. Obvinenia manželky, ktoré produkovala pred súdom, sú lži a výmysly v snahe zabrániť mu stretávať sa so synom. 42. Odvolací súd konštatuje, že okolnosť, kedy medzi rodičmi maloletého je nezhoda, keď každý z nich obviňuje druhého rodiča a nie je zabezpečený styk otca s maloletým, je okolnosťou, ktorá je relevantnou pre dočasnú úpravu pomerov, keďže hrozí riziko, že v konečnom dôsledku bude následky rodičovskej nezhody znášať maloletý. Nariadené neodkladné opatrenie nemôže negatívne zasiahnuť do života maloletého, nesmeruje proti jeho záujmom a taktiež nie je namierené proti záujmu ani jedného z rodičov. Nariadené neodkladné opatrenie sleduje dočasnú úpravu pomerov medzi účastníkmi konania a prihliadnuc na dôvody, pre ktoré ho otec žiadal nariadiť, je dôvodné. 43. Z Dohovoru o právach dieťaťa vyplýva princíp, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, vykonávaných súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru sa zaväzujú, že zabezpečia dieťaťu ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre jeho blaho, pričom budú brať ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov práve za dieťa zodpovedných a urobia všetky potrebné zákonodarné administratívne opatrenia. Každé dieťa má od narodenia právo na meno, štátnu príslušnosť a podľa možností právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. Dieťa má právo žiť s rodičmi, okrem prípadov, keď je to nezlučiteľné s jeho záujmami. Dieťa má taktiež právo udržiavať kontakt s oboma rodičmi, ak je odlúčené od jedného alebo oboch. Štáty sú povinné zabezpečiť, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, okrem prípadov, keď príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že takéto oddelenie je potrebné v najlepšom záujme dieťaťa. Štáty musia rešpektovať právo dieťaťa, ktoré je oddelené od jedného alebo oboch rodičov. Udržiavať pravidelne osobný kontakt s oboma rodičmi, okrem prípadov, ak by bolo v rozpore o záujmami dieťaťa. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru musia vynaložiť maximálne úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom najlepší záujem dieťaťa. 44. Právo dieťaťa na styk rodiča s dieťaťom je jednou z esenciálnych zložiek výkonu rodičovských práv. Rodičovské práva a povinnosti patria zásadne obidvom rodičom. Ak rodičia žijú spoločne, predpokladá sa, že ich vykonávajú na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletého dieťaťa. Ak nastane situácia, že rodičia prestanú spoločne žiť alebo sa rozvedú, je potrebné, aby sa upravil aj výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. V prípade, že k dohode medzi rodičmi nedôjde, rozhodne súd, pričom vždy prihliada na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. 45. Aj Zákon o rodine ukladá súdu povinnosť dbať na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovania pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 46. Odvolací súd konštatuje, že dôvody, pre ktoré matka žiadala vyhovieť jej odvolaniu, nie sú spôsobilé privodiť záver, že v danom prípade by mali existovať také okolnosti, ktoré by vylučovali právo otca na styk s dieťaťom a právo dieťaťa na zachovanie jeho osobného styku s otcom. 47. Pokiaľ matka v odvolaní poukazovala na okolnosti, ktoré otcovi bránia starať sa o maloletého, odvolací súd konštatuje, že ide o tvrdenia v tomto štádiu konania nepreukázané. Neumožnenie styku otcovi s maloletým by podľa názoru odvolacieho súdu nebolo v záujme maloletého Tobiasa. Úplná absencia otca pri výchove dieťaťa by vzhľadom na vek dieťaťa mohla mať za následok odcudzenie a narušenie vzájomného vzťahu medzi otcom a synom. 48. Otec sa v súčasnosti s maloletým synom stretáva nepravidelne. Ide nepochybne o nežiaduci stav vzhľadom na práva otca ako aj práva maloletého syna. 49. Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam matky a k vyjadreniu otca odvolací súd len na doplnenie konštatuje, že z obsahu spisu je zrejmé, že vyjadrenia oboch rodičov maloletého obsahujú protichodné tvrdenia, resp. hodnotenia tých istých situácií. Vzťahy rodičov sú nepochybne narušené, ale dôsledné skúmanie týchto vzťahov si vyžaduje rozsiahle a časovo náročné dokazovanie presahujúce rámec konania o nariadenie neodkladného opatrenia. 50. Spoľahlivé zistenie skutočností relevantných pre konečné rozhodnutie o úprave styku, predovšetkým či otec je alebo nie je spôsobilý postarať sa o maloletého, či je prípadne maloletý ohrozený, v tomto štádiu konania neboli preukázané. 51. K odvolacej námietke matky, že súd prvej inštancie mal o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnúť do 7 dní, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne. V danom prípade nešlo o rozhodovanie o neodkladnom opatrení podľa ust. § 367 ods. 1, 2 CMP, keďže návrh sa netýkal odovzdania maloletého do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti, ale návrh sa týka úpravy styku s maloletým. K uvedenému odvolací súd len na doplnenie uvádza, že rozhodovanie súdu je činnosť, na základe ktorej súd právne posudzuje vec a na skutkový stav aplikuje príslušnú právnu normu. Preto ak na skutkový stav, uvedený v žalobe (návrhu), právny poriadok pripúšťa aplikáciu určitej právnej normy, súd je povinný v rámci právneho posudzovania veci príslušnú právnu normu aj aplikovať bez ohľadu na to, ako ju posudzuje žalobca (navrhovateľ). Pretože uznesenie súdu prvej inštancie nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, nie je odvolanie matky ani v tomto smere dôvodné. 52. Vo vzťahu k odvolaniu otca proti uzneseniu č. k. 8P/395/2017-10 zo dňa 30.10.2017 odvolací súd konštatuje, že napadnuté uznesenie je vecne správne a odvolacie námietky otca nie sú dôvodné. 53. Pokiaľ ide o námietku, že v danej veci mal súd prvej inštancie ustanoviť maloletému za kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny E., odvolací súd konštatuje, že je nepochybné a nepoprel to ani otec, že matka v súčasnosti býva s maloletými v E. Y. F., ktorá je v obvode Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina. V zmysle ustanovenia § 112 CMP potom platí, že na konanie v danom prípade je miestne príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina, a to aj z dôvodu, že ide o rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 54. Na základe uvedeného odvolací súd považuje napadnuté uznesenie v celom rozsahu za správne, a preto ho postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 55. Pokiaľ ide o napadnuté uznesenie, ktorým súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, odvolací súd konštatuje, že uznesenie je v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletým v čase, keď budú tri alebo štyri dni voľna, je nevykonateľným, keďže nie je zrejmé, kedy sa tak presne stane a či to bude v čase, kedy budú 3 alebo 4 dni voľna. Odvolací súd má za to, že styk otca s maloletým každý párny týždeň od soboty od 9.00 hod. do nedele do 20.00 hod. je postačujúci. 56. Odvolací súd zároveň konštatuje, že súd prvej inštancie neurčil, ako sa bude styk otca s maloletým realizovať, preto odvolací súd doplnil výrok I tak, že otec maloletého L. na začiatku styku v určenom čase prevezme pred bydliskom matky a po ukončení styku v určenom čase odovzdá matke pred jej bydliskom. Matka je povinná mal. L. na styk riadne pripraviť a otcovi v čase určenom pred svojim bydliskom odovzdať. 57. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že matka ani otec neuviedli vo svojich odvolaniach žiadnu takú relevantnú okolnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutých uznesení, preto uznesenie č. k. 8P/395/2017-77 zo dňa 06.02.2018 v napadnutej časti, t. j. okrem výroku II. o zamietnutí návrhu otca v prevyšujúcej časti potvrdil a časť výroku I „ak budú 3 alebo 4 dni voľna, tak, od prvého dňa voľna od 9.00 hod. do posledného dňa voľna do 20.00 hod. zrušil a uznesenie č. k. 8P/395/2017-10 zo dňa 30.10.2017 potvrdil. Zároveň doplnil výrok I tak, ako je uvedené vyššie (§ 387 ods.1,2 CSP v spojení s ust.§ 389 ods.1 písm.d/ CSP a § 225 ods.1 CSP). 58. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.