Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 20CoP/8/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317209434 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317209434.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. Y. V., O.. XX.XX.XXXX, mal. M. V., O.. XX.XX.XXXX a mal. U. V., O.. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom, za účasti otca: L. V., O.. XX.XX.XXXX, V. Z. XXX, a matky: T. V., O.R.. XX.XX.XXXX, V. Z. XXX, na úpravu práv a povinností rodičov k mal. deťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 8P/417/2017 - 28 zo dňa 7.3.2018 takto r o z h o d o l : I. Potvrdzuje rozsudok v napadnutých výrokoch I. a II. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol, cit.: „I. Súd z v e r u j e mal. U. V., nar. XX.XX.XXXX, mal. M. V., nar. XX.XX.XXXX a mal. Y. V., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. II. Otca z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletých detí každému z nich v rozsahu 30 % zo sumy životného minima na každé neplnoleté, nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ktoré bude otec poukazovať matke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc právoplatnosťou rozhodnutia. III. Konanie o zaplatenie výživného od 27.10.2017 do 28.02.2018 z a s t a v u j e . IV. Styk otca s maloletými deťmi súd n e u p r a v u j e .“ V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že v danej veci bolo preukázané, že rodičia maloletých detí sú manželia, žijú v spoločnej domácnosti, avšak dochádza medzi nimi k rozporom ohľadom ich práv a povinností ako rodičov vo vzťahu k maloletým deťom. O deti sa fakticky stará ich matka, preto súd zveril mal. M. mal. Y. a mal. U. do jej osobnej starostlivosti. V konaní bolo ďalej zistené, že otec na výživu maloletých detí neprispieva, čo aj sám potvrdil, s tým, že nemá z čoho platiť výživné. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že otec v čase od 09.01.2018 do 28.02.2018 pracoval v spoločnosti BTK - bývanie, teplo, klimatizácia, s.r.o. v Bratislave, kde dosiahol vymeriavací základ za január 2018 - 473,04 eur. K tomu poberá invalidný dôchodok vo výške 132,60 eur mesačne. To znamená, že otec nie je bez príjmu, pričom vyživovacia povinnosť k mal. deťom má prednosť pred akýmikoľvek jeho inými výdavkami. Súd ho na základe uvedeného zaviazal prispievať na výživu každého dieťaťa v rozsahu 30 % zo sumy životného minima pre neplnoleté, nezaopatrené dieťa od právoplatnosti rozhodnutia tak, ako navrhla matka, pretože túto sumu minimálneho výživného je povinný plniť každý rodič svojmu dieťaťu, ktoré je odkázané na výživu a to bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. S napadnutým rozsudkom nesúhlasí, pretože s manželkou a deťmi žijú v spoločnej domácnosti a na chod domácnosti, ako aj na výživu maloletých riadne prispieva. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok vo výrokoch o zverení do osobnej starostlivosti a určení výživného zrušil. 3. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok v napadnutej časti potvrdiť. 4. Matka aj otec vo svojich ďalších vyjadreniach zotrvali na doterajších tvrdeniach. 5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny. 6. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP). Súd pri rozhodovaní vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu a vec správne právne posúdil. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa skutkových a právnych zisteniach súdu prvej inštancie nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité odôvodnenie súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, a len pre zdôraznenie správnosti dopĺňa. 7. Podľa § 36 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 ZoR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 4 ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že rodičia maloletých deti žijú v spoločnej domácnosti, ale otec na výživu maloletých neprispieva, čo v podstate sám potvrdil, keď opakovane uviedol, že nemá z čoho prispievať na výživu maloletým deťom (č.l. 17, 26). Túto skutočnosť potvrdili aj maloleté deti, ako aj ďalšie plnoleté deti účastníkov konania, ako to vyplýva zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 5.2.2018 (č.l. 13 a nasl.). Podľa vyjadrenia matky, ako aj ich spoločných detí, otec neprispieva ani na domácnosť. Matka maloletých poberá invalidný dôchodok vo výške 310 eur mesačne a prídavky na deti vo výške 117,60 eur. Otec maloletých poberá invalidný dôchodok vo výške 128,50 eur. Maloletí U. a M. navštevujú základnú školu, výdavky spojené so školou sú po 30 eur na obe deti a cestovné po 18 eur. Mal. M. podstúpila operáciu chrbtice. Mal. Y. je žiačkou strednej školy, výdavky na školu sú 50 eur mesačne a 18 eur mesačne cestovné. Matka uviedla ďalšie výdavky na stravu (60 eur denne), hygienu (100 eur mesačne), ošatenie a obuv (300 eur mesačne) a internet (10 eur mesačne). Náklady na bývanie predstavujú sumu 170 eur. Matke finančne vypomáhajú plnoleté deti. Aj maloletí chodia na brigády či pomáhajú susedom, za čo dostanú peniaze alebo stravu. Podľa výpovedí maloletých sa otec o nich nezaujíma, ráno niekam odíde a večer sa vráti, celú nedeľu presedí na gauči. O deti a domácnosť sa stará matka. 9. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynula potreba upraviť rodičovské práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom. Z obsahu spisu vyplýva, že vzťahy medzi manželmi sú narušené, čo by časom mohlo viesť aj k nezhodám pri rozhodovaní o dôležitých otázkach týkajúcich sa maloletých detí, aj keď momentálne sa otec o deti nezaujíma. V konaní bolo preukázané, že otec síce býva v jednom dome spolu s manželkou a maloletými deťmi, avšak ide len o „formálne“ spolužitie. Otec sa deťom nevenuje, nezaujíma sa o nich, a všetku starostlivosť vykonáva matka. Podľa názoru odvolacieho súdu „žiť spolu“ neznamená len prebývanie pod jednou strechou, ale rodinné a manželské, resp. partnerské spolužitie (spoločné hospodárenie, komunikácia, spoločné rozhodovanie, spoločné trávenie voľného času a pod.). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie č. R 15/1968, podľa ktorého samo spoločné bývanie v jednom byte ešte nemusí znamenať, že by nebola daná podmienka na úpravu výchovy a výživy, a R 16/1966, v zmysle ktorého spoločné bývanie rodičov nevylučuje úpravu podľa § 50 zákona o rodine (teraz § 36 ods. 1 - pozn. aut.), ak rodičia spolu nežijú, nemusí to vo všetkých prípadoch zakladať povinnosť súdu rozhodovať o úprave pomerov maloletého dieťaťa. 10. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (v ďalšom len „Dohovor“) záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Zákon o rodine vychádza z filozofie, že dieťa má zo zákona právo na výživu; ide o jeho zákonný nárok, explicitne je rodičom uložená povinnosť plniť si vyživovaciu povinnosť. Základ vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým je zakotvený v rámci demonštratívneho výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti v § 28 ods. 1 písm. a) ZoR. Každá povinná osoba musí vždy, aj keď na úkor vlastných minimálnych potrieb, zabezpečiť dieťaťu výživu. Dieťaťu je zákonom priznané právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do toho času, pokiaľ nie sú deti samé schopné sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti povinného. 11. Vzhľadom na to, že otec na výživu maloletých detí dobrovoľne neprispieva má odvolací súd za to, že je dôvodné určiť otcovi povinnosť platiť výživné súdnym rozhodnutím. Otec bol zaviazaný na plnenie výživného v minimálnej výške, ktorú je každý rodič povinný platiť bez ohľadu na svoje možnosti, schopnosti a majetkové pomery, preto odvolanie otca nie je dôvodné. 12. Za takéhoto stavu odvolací súd podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok v napadnutej časti vo výrokoch I. a II. potvrdil. 13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).