Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 9Co/126/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317210191 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317210191.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr. Gabriely Klenkovej PhD. a JUDr. Jany Burešovej, v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovaným: 1. C. D., L.. X.X.XXXX a 2. R. D., L.. XX.XX.XXXX, obom bytom K. Y. XXXX/XX, XXX XX Y., o zaplatenie sumy 3.294,80 eura s príslušenstvom, takto o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 7Csp/224/2017-78 zo dňa 14.6.2018 r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania. Žalovaným nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: „Súd konanie v časti o zaplatenie úrokov v sume 60,- eur zastavuje. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2 455,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2 775,04 eur od 30.12.2014 do 25.05.2015, zo sumy 2 755,04 eur od 26.05.2015 do 01.07.2015, zo sumy 2 735,04 eur od 02.07.2015 do 23.08.2015, zo sumy 2 715,04 eur od 24.08.2015 do 22.11.2015, zo sumy 2 695,04 eur od 23.11.2015 do 18.01.2016, zo sumy 2 675,04 eur od 19.01.2016 do 09.02.2016, zo sumy 2 665,04 eur od 10.02.2016 do 17.02.2016, zo sumy 2 655,04 eur od 18.02.2016 do 22.03.2016, zo sumy 2 635,04 eur od 23.03.2016 do 02.05.2016, zo sumy 2 625,04 eur od 03.05.2016 do 20.06.2016, zo sumy 2 605,04 eur od 21.06.2016 do 08.08.2016, zo sumy 2 585,04 eur od 09.08.2016 do 01.09.2016, zo sumy 2 575,04 eur od 02.09.2016 do 19.01.2017, zo sumy 2 555,04 eur od 20.01.2017 do 19.03.2017, zo sumy 2 535,04 eur od 20.03.2017 do 19.04.2017, zo sumy 2 515,04 eur od 20.04.2017 do 27.01.2018, zo sumy 2 495,04 eur od 28.01.2018 do 21.02.2018, zo sumy 2 475,04 eur od 22.02.2018 do 18.03.2018, zo sumy 2 455,04 eur od 19.03.2018 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu vo zvyšnej časti zamieta. Žalobcovi vo vzťahu k žalovaným priznáva náhradu trov konania v rozsahu 14,80 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“ V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou súdu podanou 4.12.2017 domáhal toho, aby súd uložil žalovaným zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu istiny 3.294,80 eura, úrok vo výške 1.037,82 eura, úrok vo výške 51,99 eura, úrok zo zostatku nesplatenej istiny, t.j. zo sumy 3.294,80 eura vo výške 8,90 % p.a. od 8.6.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 3.294,80 eura o 8.6.2017 do zaplatenia, žiadajúc taktiež, aby súd uložil žalovaným zaplatiť mu náhradu trov s konaním mu vzniknutých. Podľa žaloby medzi veriteľom - Poštová banka, a.s. a žalovanými ako dlžníkmi bola 18.12.2012 uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 3.550 eur, ktorý sa žalovaní zaviazali vrátiť v lehote a spôsobom, ako bolo v zmluve dohodnuté. Svoju povinnosť však nedodržali, jej splnenie má im preto uložiť súd. Po začatí konania žalobca dňa 8.6.2018 zobral žalobu čiastočne späť, čo do sumy 60 eur z dôvodu, že táto suma bola mu žalovanými uhradená. Z vykonaných dôkazov mal súd za zistenú existenciu zmluvného vzťahu, ako bolo uvedené v žalobe. Výška úrokovej sadzby poskytnutého úveru bola 8,90 % ročne, žalovaní sa úver zaviazali splatiť v 120 mesačných splátkach vo výške po 45 eur spolu s poplatkom za správu a vedenie účtu 2,50 eura mesačne, výška splátky bola 47,50 eura, splatnosť prvej splátky bola dňa 15.1.2013 poslednej dňa 15.12.2022. Výška RPMN bola 11,21 %, priemerná RPMN 19,37 %. Celková výška nákladov bola uvedená v sume 2.170,72 eura. Pre porušenie povinnosti so splácaním úveru veriteľ zo zmluvy, Poštová banka, a.s., vyhlásila pohľadávku voči žalovaným za splatnú a 29.12.2014 vyzvala žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy 3.523,44 eura. Pohľadávka zo zmluvy bola postúpená na žalobcu zmluvou uzatvorenou 13.6.2017. Do podania žaloby žalovaní na úhradu záväzku z úverovej zmluvy uhradili sumu 1.034,96 eura a po podaní žaloby sumu 60 eur. Súd prvej inštancie, skúmajúc súlad náležitostí zmluvy so zákonnou úpravou, dospel k záveru o bezúročnosti úveru, nakoľko zmluva v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úroku a iných poplatkov. V zmluve je uvedená len výška splátky, bez jej bližšej špecifikácie. Podľa súdu prvej inštancie v zmluve nie je tiež uvedená celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, nie sú v nej uvedené ani všetky predpoklady použité pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru uložil súd prvej inštancie žalovaným zaplatiť nesplatenú časť poskytnutého úveru vo výške 2.455,04 eura (3.550 - 1.094,96) a pre meškanie uložil im zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške, ako bol žalobou uplatnený a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Pri právnom posúdení odkázal na ustanovenia Obchodného zákonníka - § 261 ods. 3 písm. d), § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 2, § 504, § 506, na ustanovenia Občianskeho zákonníka - § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 9, § 54 ods. 1, 2, § 511 ods. 1, § 565, § 517 ods. 1, 2, na ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch - § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, na ustanovenie § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a § 3 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, a to voči výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, neboli tiež splnené procesné podmienky, žalobca nemal možnosť v konaní sa procesne brániť, keďže súd prvej inštancie nerealizoval postup upravený § 129, § 157 a § 168 CSP. Podľa žalobcu závery súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nie sú správne, zmluva obsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, táto celková čiastka je tvorená súčtom výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom, pričom s touto skutočnosťou boli dlžníci oboznámení v samotnej zmluve, v časti 3. V zmluve sú taktiež uvedené všetky údaje, ktoré sú potrebné pre výpočet RPMN podľa platnej legislatívy. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že zmluva údaje neobsahuje, je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, nakoľko v rozsudku nie je uvedené, o aké údaje má sa jednať. Žalobca súdu zaslal aj listinu s výpočtom RPMN. RPMN je vypočítaná podľa vzorca uvedeného v prílohe Zákona o spotrebiteľských úveroch. Nesprávny je aj záver súdu prvej inštancie, pokiaľ dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru videl v tom, že jednotlivé splátky neboli rozčlenené na splátky istiny, úrokov a poplatkov. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie z 9.11.2016 vo veci C-42/15. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konania, alternatívne aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil a jeho žalobe vyhovel. 3. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili. 4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu, v akom bol napadnutý, vrátane konania mu predchádzajúceho, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli ako aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 16.11.2018 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru o tom, že odvolanie žalobcu je neopodstatnené. 5. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých je odvolací súd po stránke kvalitatívnej oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Odvolaním nebol napadnutý výrok o zastavení konania v časti, ani vyhovujúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie, nebolo preto oprávnením ani povinnosťou odvolacieho súdu podrobiť ho prieskumu. V týchto výrokoch rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť. 6. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov vo vzťahu k zamietavému výroku rozsudku a s ním súvisiaceho výroku o náhrade trov konania v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením skúmal to, či na zistený skutkový stav súd prvej inštancie správne a v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05). 7. Podstata odvolacích argumentov žalobcu bola koncentrovaná na tvrdenie o nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom zistení skutkového stavu veci súdom prvej inštancie. 8. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje na zistený skutkový stav konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 9. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke, a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo vyjadrení strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané, alebo vyšli najavo, opomenul. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. 10. Oboznámením sa s obsahom spisu, s odôvodnením napadnutého rozsudku, zisteným skutkovým stavom, právnym posúdením uplatneného nároku súdom prvej inštancie, odvolací súd konštatuje postačujúco z vykonaného dokazovania zistený skutkový stav potrebný pre rozhodnutie vo veci, ako aj správne právne posúdenie vo vzťahu k zamietavému výroku, ako aj k súvisiacemu výroku o nároku na náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami, úvahami pri hodnotení dôkazov a právnym záverom, ku ktorému súd dospel. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poukazujúc na to, že pre záver o bezúročnosti úveru postačuje absencia aj len jednej zo zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 11. Súd prvej inštancie uzavrel, že poskytnutý úver je bezúročný pre rozpor s ust. § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Z obsahu zmluvy vyplýva totiž len stanovenie výšky splátky, termín splatnosti prvej splátky, počet splátok a to, ku ktorému dňu v mesiaci mali žalovaní jednotlivé splátky splácať. Pokiaľ žalobca poukazoval na možnú aplikáciu rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej C-42/15, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pri konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu Európskej únie je povinnosťou vnútroštátneho súdu skúmať, či môže smernici priznať nepriamy účinok. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami nie je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, je povinnosťou súdu skúmať, či môže smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môže zákon vykladať eurokonformne. Takýto eurokonformný výklad zákona však nie je absolútny, pretože nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, lebo by sa jednalo o výklad contra legem. Otázka priameho účinku smernice vo všeobecnosti sa v podstate týka vymedzenia podmienok, za ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne na prípad, ktorý riešia. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami, v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku, spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také, sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci (napr. rozsudok z 5.10.2004 vo veci Pfeiffer C-397/01 až C-403/01, rozsudok zo dňa 17.7.1994 vo veci Faccini Dori C-91/92, rozsudok zo dňa 26.2.1986 vo veci Marshall C-152/84). 12. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie správne postupoval, ak o uplatnenom nároku žalobcu rozhodol v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a úver posúdil ako bezúročný a bezpoplatkový. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsiahlu prax odvolacích súdov vo vzťahu k posudzovaniu úveru za bezúročný a bezpoplatkový v prípade nerozčlenenia splátky úveru na istinu, úroky a poplatky. Pri jednoznačnom závere o bezúročnosti úveru z dôvodu nesúladu zmluvy s ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nebolo potrebné zaoberať sa tým, či bol alebo nebol správnym záver, resp. výklad súdu prvej inštancie k ním tvrdenej absencii uvedenia predpokladov pre výpočet RPMN, absencii uvedenia celkovej čiastky, ktorú by mali spotrebitelia zaplatiť a reagovať tým na odvolaciu argumentáciu žalobcu v tejto súvislosti. K tvrdeným procesným pochybeniam súdu prvej inštancie odvolací súd poznamenáva, že tieto nemali vplyv na rozhodnutie a jeho správnosť. Nemali tak ani súvis s porušením práva žalobcu na spravodlivý proces. 13. Z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v zamietavom výroku, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania zodpovedajúcom výsledku celého konania ako vecne správny v súlade s us. § 387 ods. 1 a 2 CSP. 14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní boli v odvolacom konaní plne úspešní, zo spisu však nevyplýva to, že by si trovy odvolacieho konania uplatnili. K odvolaniu sa nevyjadrili, nebol preto dôvod priznať im náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd vychádzal z článku 17 základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu konania pred súdom. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku úspešnej strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď procesne úspešnej strane žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale aj v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania. 15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 2:1; odlišné stanovisko predsedníčky senátu k rozhodnutiu senátu je v súlade s ust. § 394 ods. 1 CSP pripojené k rozhodnutiu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.