Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 16Co/27/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317210336 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317210336.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu Q. M., A.. XX.XX.XXXX, W. S. X, XXX XX M., proti žalovanej O. M., A.. XX.XX.XXXX, W. S. XX, právne zastúpená JUDr. Martinou Čelkovou, advokátkou so sídlom Štefánikova 22, 066 03 Humenné, o zaplatenie 822,69 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k. 12C 100/2017-27 zo dňa 05. apríla 2018, takto jednohlasne r o z h o d o l : M e n í napadnutý výrok uznesenia o trovách konania tak, že žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov prvoinštančného konania v celom rozsahu. Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „Súd konanie z a s t a v u j e. Súd v r a c i a žalobcovi sumu 42,30 eur na súdnom poplatku, ktorý žalobcovi vráti po právoplatnosti tohto uznesenia Slovenská pošta, a.s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica. Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.“ 2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 144, § 145 odsek 1, § 146 odsek 1, § 256 odsek 1, § 257 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). 3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 08.12.2017 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 822,69 Eur. Dňa 05.04.2018 (pred prvým pojednávaním) zobral žalobca žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Súd prvej inštancie konštatoval, že z procesného hľadiska žalobca zavinil, že sa konanie zastavilo, keďže nesprávne žaloval žalovanú, avšak z dôvodu hodného osobitného zreteľa žalovanej nepriznal náhradu trov konania, pričom za dôvod hodný osobitného zreteľa považoval tú skutočnosť, že po nadobudnutí plnoletosti žalovanej žalobca naďalej zasielal finančné prostriedky - výživné na účet matky žalovanej, pričom žalovaná túto skutočnosť až do podania tejto žaloby nenamietala. 4. Proti výroku o trovách konania podala včas odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie v jeho napadnutej časti zmenil tak, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Poukázala na to, že po podaní žaloby zo strany žalobcu si žalovaná zvolila právneho zástupcu, ktorý zaslal súdu dňa 20.02.2018 vyjadrenie, v ktorom okrem iného poukázal na to, že zo žalobcom doložených dokladov vyplýva, že žalobca uhrádzal tam uvedené sumy nie na účet žalovanej, ale na účet jej matky. Súd poukázal na skutočnosť, že po nadobudnutí plnoletosti žalovanej žalobca naďalej zasielal finančné prostriedky - výživné na účet matky žalovanej, pričom žalovaná túto skutočnosť až do podania žaloby nenamietala. Súd pritom nemal vedomosť o tom, či poukazovanie platieb inej osobe žalobca žalovanej oznamoval. Žalobca si bol od začiatku vedomý toho, že peniaze nezasielal priamo žalovanej, čo vyplýva aj z ním doložených listinných dokladov. 5. K odvolaniu žalovanej podal vyjadrenie žalobca. Plne sa stotožnil s rozhodnutím okresného súdu. Uviedol, že žalovaná po celú dobu platenia výživného (7 rokov od plnoletosti) nenamietala, že predmetné výživné je platené na účet matky. 6. K vyjadreniu žalobcu podala vyjadrenie žalovaná. Má zato, že to, že žalovaná po celú dobu platenia výživného údajne nenamietala, že výživné je platené na účet matky, nie je dôvodom na uplatnenie dôvodov hodných osobitného zreteľa. K vyjadreniu žalobcu týkajúceho sa toho, že žalobkyňa sa osobnému kontaktu vyhýbala a namiesto seba posielala právnu zástupkyňu uviedla, že každý má právo zvoliť si právneho zástupcu, čo žalovaná využila aj z toho dôvodu, že žalobcovi súd zakázal styk so žalovanou a jej dvoma sestrami. 7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zmenu súdneho rozhodnutia. 8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 08.12.2017 domáhal toho, aby súd zaviazal žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 822,69 Eur. Žaloba s prílohami bola žalovanej doručená dňa 26.01.2018 spolu s uznesením sp. zn. 12C/100/2017-14 zo dňa 23.01.2018, ktorým súd prvej inštancie vyzval žalovanú, aby sa písomne vyjadrila k žalobe. Dňa 23.02.2018 bolo žalovanej doručené predvolanie na pojednávanie, ktoré sa malo konať 05.04.2018. Dňa 20.02.2018 bolo súdu prvej inštancie doručené vyjadrenie žalovanej (spolu so splnomocnením pre advokáta), v ktorom namietala pasívnu legitimáciu. Na pojednávaní konanom dňa 05.04.2018 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť. 9. Podľa ustanovenia § 144 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť. 10. Podľa ustanovenia § 256 odsek 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 11. Podľa ustanovenia § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 12. K zastaveniu konania môže dôjsť v dôsledku procesného zavinenia niektorej zo strán konania. Zo zákona účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (ustanovenie § 256 odsek 1 C.s.p.) možno odvodiť len jeden prípad, kedy žalobcovi napriek späťvzatiu žaloby vznikne právo na náhradu trov zastaveného konania a to prípad späťvzatia žaloby (aj čiastočné späťvzatie) pre správanie sa žalovaného, pričom žaloba bola podaná dôvodne. Dôvodnosť podania žaloby sa pritom posudzuje procesne. Nerozhoduje, aký by bol výsledok konania, keby nedošlo k späťvzatiu / čiastočnému späťvzatiu žaloby, ale to, že žalovaný splní to, čoho sa žalobca domáha, a len preto žalobca vezme žalobu späť. 13. V konaní nebolo preukázané zavinenie žalovanej za zastavenie konania a preto podľa názoru odvolacieho súdu zastavenie konania zavinil výlučne žalobca, čo v konečnom dôsledku zodpovedá aj názoru súdu prvej inštancie vyjadreného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. 14. Záver súdu o tom, že je tu splnený predpoklad na priznanie práva na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 256 odsek 1 C.s.p. nevylučuje, aby súd súčasne nedošiel k záveru, že sú splnené aj predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p. (dôvody hodné osobitného zreteľa). A tak napriek procesnému zavineniu súd môže konštatovať, že strane zastaveného konania vzniklo právo na náhradu trov konania, lenže sa jej nepriznalo, pretože bolo potrebné použiť ustanovenie § 257 C.s.p.. 15. Účelom ustanovenia § 257 C.s.p. je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Z dôvodu, že uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne, má sa to vykladať prísne reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 C.s.p. sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. 16. Ustanovenie § 257 C.s.p. neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje náklady, sa preto bude javiť spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a pod. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2011) 17. Podľa názoru odvolacieho súdu dospel súd prvej inštancie k nesprávnemu záveru keď konštatoval, že v uvedom prípade by z dôvodu hodného osobitného zreteľa žalovaná nemala mať nárok na náhradu trov konania. Tento dôvod hodný osobitného zreteľa videl prvoinštančný súd v skutočnosti, že „po nadobudnutí plnoletosti žalovanej žalobca naďalej zasielal výživné na účet matky žalovanej, pričom žalovaná túto skutočnosť až do podania tejto žaloby nenamietala.“ Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel k vyššie uvedenému záveru. V konaní nebolo preukázané, žeby žalovaná spôsobila podanie žaloby zo strany žalobcu. Záver súdu o tom, že žalovaná nenamietala zasielanie výživného jej matke (a tým pádom vznik bezdôvodného obohatenia) pred podaním žaloby je podľa názoru odvolacieho súdu predčasný, v tomto konaní nepodložený a žalobcom nepreukázaný. 18. Podľa názoru odvolacieho súdu to bol výlučne žalobca, kto procesne zavinil zastavenie konanie, pričom v konaní nebola preukázaná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie účelne vynaložených trov konania žalovanej. 19. Nakoľko žalovanej v priebehu prvoinštančného konania trovy konania preukázateľne vznikli a keďže zastavenie konania procesne zavinil žalobca, odvolací súd postupom podľa ustanovenia § 388 C.s.p. napadnuté uznesenie vo výroku o nepriznaní náhrady trov stranám zmenil tak, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. 20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p. v spojení s stanovením § 262 odsek 2 C.s.p.. 21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).