Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 19Co/77/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515204792 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8515204792.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: 1. CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o., so sídlom Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, IČO: 35 886 013, proti žalovaným: 1. S. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX/XXXX, XXX XX T. B., 2. R. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX/XXXX, XXX XX T. B., v konaní o zaplatenie 1.079,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní AK Herceg, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Košická 56, Bratislava proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 3C/265/2015-123 zo dňa 23.01.2017 takto r o z h o d o l : Zastavuje odvolacie konanie. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a vyslovil, že žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaviazať žalovaných v 1. a 2. rade povinnosťou zaplatiť mu 1.079,90 eur s príslušenstvom. Nárok odvodzoval od zmluvy o bežnom účte a vydania debetnej platobnej karty, uzatvorenej s právnym predchodcom žalobcu T. dňa 14.06.2006 a zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby uzavretej dňa 21.11.2009. Žalobca tvrdil, že nárok vznikol prečerpaním finančných prostriedkov žalovanými. T. dňa 27.03.2014 postúpila predmetnú pohľadávku voči žalovaným žalobcovi. Prvoinštančný súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal, aby písomná výzva jeho právneho predchodcu bola žalovaným v 1. a 2. rade čo i len odoslaná. Neboli teda zo strany právneho predchodcu žalobcu splnené podmienky vyžadované pre postúpenie pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, a preto k platnému postúpeniu pohľadávky nedošlo. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 23.07.2014 je neplatná pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ). Súd preto z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobu zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP. 2. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie za žalobcu AK Herceg, s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 35 890 240, so sídlom Košická 56, Bratislava a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, žalobe vyhovieť a priznať žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odvolaní uviedol, že dňa 21.12.2016 došlo k uzatvoreniu Zmluvy o prevode časti podniku medzi spoločnosti Havel, Holásek & Partners s.r.o. a advokátska kancelária AK Herceg, s.r.o., na základe ktorej s účinnosťou od 01.01.2017 prešli všetky práva a povinnosti zo zmluvy o poskytovaní právnych služieb uzatvorenej dňa 23.03.2015 so žalobcom vrátane práv a povinností z plnomocenstva udeleného spoločnosti Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária na AK Herceg, s.r.o. Z uvedeného dôvodu je AK Herceg, s.r.o. subjektom oprávneným podať odvolanie za žalobcu. 3. Odvolací súd skôr, než sa mohol zaoberať podaným odvolaním, zaoberal sa otázkou, či odvolanie bolo podané osobou, na to splnomocnenou žalobcom. 4. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). 5. Strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí (§ 89 ods. 1 prvá veta CSP). 6. Strana sporu je teda oprávnená dať sa v konaní pred súdom zastupovať. Ide o subjektívne právo, ktoré je prejavom realizácie základného práva na právnu pomoc v konaní pred súdmi ( článok 47 ods. 2 Ústavy SR) a výrazom jedného zo základných princípov sporového konania ( článok 13 ods. 1 CSP). Efektívny výkon práva na zastúpenie umožňuje sporovej strane uskutočňovať procesné úkony prostredníctvom tretej osoby ako zástupcu, ktorý koná v jej mene. Ide o tzv. priame zastúpenie, z ktorého vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Sporová strana si môže za zástupcu zvoliť advokáta. Pritom inštitút procesného zastúpenia je eseciálnou súčasťou civilného sporového konania. Vzťah zastúpenia vzniká na základe osobitnej dohody o splnomocnení, resp. dohody o zastúpení ako dvojstranného právneho úkonu. Splnomocnenie na zastupovanie v civilnom sporovom konaní musí byť udelené písomne, čo vyplýva z ust. § 92 CSP, podľa ktorého zástupcovi, ktorého si strana zvolí, udelí písomné splnomocnenie buď na celé konanie alebo len na určité úkony, teda zákon expressis verbis vyžaduje, aby bolo splnomocnenie udelené písomne. Táto požiadavka je opodstatnená vzhľadom na význam a procesné účinky zastúpenia. Je možné skonštatovať, že vznik splnomocnenia na účely sporového konania je podmienený výlučne relevantným prejavom vôle splnomocniteľa, a to v písomnej forme. Splnomocnením preukazuje zástupca v spore svoje oprávnenie konať v mene zastúpenej strany. 7. Ak odvolanie podáva advokát v mene strany sporu ako jej zástupca bez toho, aby bolo preukázané jeho oprávnenie zastupovať strany sporu spôsobom uvedeným v § 28 ods. 1 OSP, teraz § 92 ods. 1 CSP, nejde o odvolanie podané neoprávnenou osobou, lebo v takomto prípade ten, kto v odvolaní vystupuje ako zástupca strany, neuplatňuje v konaní procesné právo vo vlastnom mene, ale procesnoprávny úkon robí za zastúpeného. Nedostatok preukázania plnomocenstva potom treba považovať za nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť. Procesným dôsledkom neodstránenia tohto nedostatku je zastavenie konania (§ 161 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP). (Viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.10.2011, sp. zn. 1Cdo/152/2010). 8. Ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví (§ 161 ods. 1, 3 CSP). 9. Na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 378 ods. 1 CSP). 10. Vzhľadom na to, že v predmetnom konaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie za žalobcu bolo podané spoločnosťou Ak Herceg, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Košická 56, Bratislava bez toho, aby bolo súdu doručené aj plnomocesntvo uvedenej advokátskej kancelárie na zastupovanie žalobcu, Krajský súd v Prešove opakovane vyzval advokátsku kanceláriu AK Herceg, s.r.o. so sídlom v Bratislave, a to výzvou zo dňa 11.05.2016 a urgenciou zo dňa 02.08.2017 a rovnako vyzval žalobcu urgenciou zo dňa 02.08.2017 na predloženie dôkazu o oprávnenosti advokátskej kancelárie AK Herceg, s.r.o. so sídlom Košická 56, Bratislava na zastupovanie žalobcu v tomto konaní. Urgencie boli obom doručené 02.08.2017, čo vyplýva z obsahu spisu. Oprávnenie Ak Herceg, s.r.o. advokátskej kancelárie so sídlom v Bratislave nebolo odvolaciemu súdu predložené ani žalobcom, ani uvedenou advokátskou kanceláriou. Do spisu bolo predložené oznámenie pôvodného právneho zástupcu žalobcu, a to Havel, Holásek & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, že s účinnosťou od 23.11.2017 je odvolané v plnom rozsahu jeho plnomocenstvo udelené mu žalobcom dňa 23.03.2015. 11. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že v čase podania odvolania advokátskou kanceláriou AK Herceg, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie 24.03.2017 žalobcu zastupovala ešte spoločnosť Havel, Halásek & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, a to až do 23.11.2017. 12. Keďže v konaní sa nepodarilo odstrániť nedostatok konania, ktorým je predloženie plnomocenstva od žalobcu v prospech spoločnosti AK Herceg, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, a to ani po urgenciách plnomocenstvo nebolo predložené a ide o odstrániteľný nedostatok podmienky konania, ktorý sa nepodarilo odstrániť, odvolací súd preto zastavil odvolacie konania v zmysle § 161 ods. 3 CSP. 13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP tak, že žalobca zavinil zastavenie konania, preto by mali mať nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalovaní. Žalovaným v priebehu odvolacieho konania však žiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnili, preto im trovy neboli priznané. Žalobca, ktorý zavinil zastavenie konania nemôže mať nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Bolo preto vyslovené, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. 14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.