Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 25Co/1/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712216587 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8712216587.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobcov: X/ Ľ. N., Y.. XX.X.XXXX, E. G. L., Š. W.A. C., X/ N. V., B.. N., Y.. X.X.XXXX, E. I.Y. XXXX/XX, I., Š. W. C., X/ C. B., B.. N., Y.. XX.X.XXXX, E. Z. XXX, S., Š. W. C., X/ N. N., Y.. X.X.XXXX, E. J. XX/XX, C. V., Š.Á. W. C., právne zastúpení: Mgr. Lucia Lorenčíková, advokátka, Murgašova 86/1, 058 01 Poprad, IČO: 50 053 167, proti žalovanej: E. N., B.. L., Y.. X.X.XXXX, E. Y. C. XX, G. L., Š. W. C., právne zastúpená: JUDr. Jozef Olejár, advokát, Mnoheľova 839/10, 058 01 Poprad, IČO: 47 253 070, o určenie neplatnosti vydedenia a závetu s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 21C/408/2012-183 zo dňa 29.6.2017, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v bode II. a bode III.. Sporovým stranám n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) v konaní o návrhu žalobcov na určenie neplatnosti vydedenia a závetu s príslušenstvom rozhodol tak, že: „I. Súd u r č u j e , že listina o vydedení zo dňa XX. A. XXXX spísaná I. N., B.. P., Y.. XX.XX.XXXX formou notárskej zápisnice N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, Y. XXXX/XXXX, Y. XXXXX/XXX v kancelárii notárky Mgr. Oľgy Piskoríkovej so sídlom v Poprade, Štefánikova 96/63 j e n e p l a t n á . II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a . III. Žiadna zo strán sporu n e m á na náhradu trov konania právo.“ 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sú dedičmi zo zákona po nebohej I. N., B.. P., Y.. X.X.XXXX a zomrelej XX.X.XXXX, vdove, naposledy bytom Y. C. Č.. XX, G. L.. Žalobca 1/ je posledným žijúcim synom poručiteľky, žalobcovia 2/ až 4/ sú deti syna poručiteľa N. N., Y.. XX.X.XXXX, zomrelého XX.XX.XXXX, teda sú vnúčatami poručiteľky. Poručiteľka spísala dňa XX.XX.XXXX vo forme notárskej zápisnice Y., Y., Y. A. Y. XXXXX/XXXX v kancelárií notárky Mgr. Oľgy Piskoríkovej so sídlom Štefánikova 96/63, Poprad listinu o vydedení a závet, ktorého obsah súd prvej inštancie podrobne opísal, pričom z obsahu tohto závetu vyplýva, že v listine okrem iného uviedla, že vydeďuje podľa § 469a ods. 1 písm. a), b), d) Občianskeho zákonníka svojich synov Ľ. N. A. N. N. a zároveň určuje, že dôsledky tohto vydedenia sa vzťahujú aj na osoby uvedené v ustanovení § 473 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j. potomkov jej synov. V závete pod bodom 3 uviedla okrem iného, že po dobrej a zrelej úvahe a pri zjavnom duševnom zdraví rozhodla sa zanechať po svojej smrti všetok svoj hnuteľný i nehnuteľný majetok žalovanej v celosti z vďaky za jej opateru a pomoc, dobré správanie, spolunažívanie a starostlivosť, ktorú jej poskytuje v jej starobe a opustenosti, pričom uviedla, že je to jej posledná vôľa. 3. Uznesením súdu prvej inštancie č . k. XD/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX v dedičskej veci po nebohej I.Y. N., B.. P., Y.. X.X.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX bolo žalobcom uložené, aby v lehote 20 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podali na tunajšom súde proti žalovanej žalobu ohľadne určenia, že žalobcovia sú dedičmi po poručiteľke a že dôvody uvedené v listine o vydedení zo dňa XX.X.XXXX, ktorá bola pojatá do notárskej zápisnice č. Y. XXXXX/XXXX v čase zriadenia listiny neexistovali. 4. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že zo spisu č. k. XXD/XXX/XXXX v dedičskej veci po nebohom B. N. Y.. XX.X.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, bola I. N. doručená do kancelárie notárky JUDr. Evy Čabrovej, Hviezdoslavova 33, Svit listina s názvom závet, spísaná dňa XX.X.XXXX v C. C., pričom v závete je uvedené, že dolu podpísaný B. N. zriadil tento závet, ktorým všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorý bude vlastniť v čase smrti, v celosti odkázal svojej manželke I. N., pričom svojim synom a ich potomkom neodkázal nič, a to z dôvodu, že sa o neho a o jeho manželku nestarajú a neprejavujú záujem, neposkytujú im v starobe opateru, ktorú by si vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav zaslúžili. Z osvedčenia o dedičstve zo dňa XX.X.XXXX potom vyplýva, že dedič N. N. si uplatnil svoje právo na polovicu zákonného dedičského podielu z titulu relatívnej neplatnosti závetu, ktorý zanechal poručiteľ a ktorým odkázal svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok svojej manželke I. N.. Následne dedičia uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva, kde osvedčený citovaný majetok prebrala I.Y. N. v podiele 5/6 a N. N. v podiele 1/6, obaja bez povinnosti vyplatiť ustupujúceho dediča a pasíva ohľadne trov prebrala I. N. v celosti. 5. Súd prvej inštancie s poukázaním na skutočnosť, že poručiteľka odmietala svojich potomkov a ich deti, ktorá bola preukázaná svedeckými výpoveďami, kde svedkovia buď nemali vedomosť o vzťahoch v rodine, alebo túto skutočnosť potvrdili, a tvrdila to okrem žalobcov aj žalovaná, ako aj s poukazom na citované ustanovenia a judikatúru v odôvodnení rozsudku konštatoval, že v konaní, nebolo preukázané naplnenie žiadneho za zákonných dôvodov vydedenia obsiahnutých v listine vydedení a súd preto listinu o vydedení vyhlásil za neplatnú. Poukázal, že vydedenie prichádza do úvahy len tam, kde poručiteľ o uvedený blízky príbuzenský vzťah stál, kde sa ho nezáujem potomka osobne citovo dotýkal, kde mu tento stav vadil, nie v prípade, ak ide o situáciu, keď mu bol tento stav ľahostajný, prípadne, keď k nemu sám aj podstatne prispel. Poukázal na ustanovenia § 469a ods. 1, 2 a § 473 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Taktiež poukázal na ustanovenie § 479 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí dedičský podiel zo zákona a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí 1/2 ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov. Podľa § 40a prvá veta Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 471b ods. 2 považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Podľa § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonával v dobe v tomto zákone ustanovenej. Ďalej poukázal že na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené konštatoval, že dôvody, pre ktoré bola vyhlásená za neplatnú listina o vydedení, nemožno automaticky vzťahovať na závet. Pokiaľ ide o dôvod neplatnosti závetu preto, lebo nespĺňa podmienky ustanovenia § 479 Občianskeho zákonníka, ide podľa § 40a Občianskeho zákonníka o tzv. relatívnu neplatnosť právneho úkonu. V takomto prípade sa závet považuje za platný, kým sa dedič dotknutý týmto závetom neplatnosti nedovolá. Žalobcovia sa svojom žalobou doručenou súdu dňa 16.11.2012 domáhali iba určenia neplatnosti vydedenia. Určenia neplatnosti závetu sa žalobcovia domáhali až návrhom na zmenu petitu žaloby, a to na pojednávaní dňa 29.11.2016, na ktorom bola aj táto zmena pripustená. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu podlieha premlčaniu v citovanej lehote 3 rokov a námietka premlčania zo strany žalovanej bola dôvodná, preto súd v tejto časti žalobu zamietol. 6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom na čiastočný úspech sporovým strán vo veci s prihliadnutím na predmet a charakter sporu vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo. 7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobcovia v 1/, 2/, 3/ a 4/ rade, a to včas, a to proti výrokom uvedeným v bode II., III. rozsudku .V odvolaní žalobcovia uviedli, že majú za to, že právna úvaha súdu je z hľadiska právneho posúdenia nesprávna. Jej nesprávnosť spočíva v tom, že súd sa pri posudzovaní premlčania nároku žalobcov dostatočne nezaoberal tým, či vôbec nastal okamih, kedy lehota na dovolanie sa neplatnosti závetu zákonným dedičom už začala plynúť. Ak ich notár v dedičskom konaní odkázal na súd s poučením, že sa majú domáhať neplatnosti listiny o vydedení, pričom do doby rozhodnutia súdu je dedičské konanie prerušené, nemožno podľa názoru žalobcov konštatovať, že ak s poukazom na ustanovenie § 479 Občianskeho zákonníka formálne upravili výrok tak, aby zodpovedal obsahu notárskej zápisnice, a že toto právo uplatnili neskoro, totiž pokiaľ dedičské konanie ešte neskončilo a je prerušené z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania, právo uplatniť si tento nárok im ešte nezanikol. Ďalej uviedli, že majú za to, že sa v tomto jedná o špecifické sporové konanie začaté v čase účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktoré zároveň bolo priamo vyvolané a vynútené v konaní nesporovom. Právny názor, podľa ktorého súd nemá povinnosť účastníka poučovať o hmotnom práve nemôže byť s prihliadnutím na tieto uplatňované rigorózne, ale mali by byť zohľadnené konkrétne špecifiká. Pokiaľ v takomto konaní nebol účastník riadne poučený a vyzvaný na odstránenie vád návrhu, je nutné považovať za vadu konania. Ak táto vada konania nebola v ďalšom priebehu konania pred všeobecným súdom zhojená, respektíve bola zhojená neskoro a táto skutočnosť je dôvodom neúspechu účastníka konania, konanie je potom postihnuté vadou predstavujúcou významný zásah do procesného postavenia toho účastníka, respektíve porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie. Zvlášť by sa takýto postup sa mal uplatniť v prípadoch, ak účastníci konania podajú neúplnú žalobu spravujúc sa písomným poučením notára. Poukázali aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS/361/2010 zo 14.9.2011 a s poukazom na uvedené žiadali, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti zamietavého výroku, t.j. v bode II. a III. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie eventuálne, aby ho v napadnutej časti zmenil a vyhovel žalobe žalobcov v celom rozsahu. 8. K odvolaniu žalobcov sa vyjadrila žalovaná. Uviedla, že žalobcovia okrem iného uvádzajú, že podľa ich názoru, pokiaľ dedičské konanie ešte neskončilo a je prerušené z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania, právo uplatniť si tento nárok im ešte nezanikol. Uviedli, že právo dovolať sa neplatnosti podlieha premlčaniu, pretože v súvislosti s ustanovením § 40a Občianskeho zákonníka, ak nie je uvedené inak, premlčacia doba je trojročná. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka je všeobecná premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, kedy mohlo byť právo vykonané po prvý raz a toto začína plynúť objektívne. Týmto dňom je zásadne deň, kedy bolo možné právo vykonať (podaním žaloby na súde), teda kedy je žalovateľné. Je to časový okamih, kedy sa subjektívne právo transformuje do nároku oprávneného dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa dlžník premlčania dovolá nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa názoru žalovanej okresný súd (súd prvej inštancie) sa podrobne zaoberal stavom veci, úplne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov došiel k správnym skutkovým zisteniam a z výsledkov dokazovania vyvodil aj správny právny záver. Žiadala preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 9. Po doručení tohto vyjadrenia žalobcom sa títo k nemu nevyjadrili. 10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP (Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúce CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ustanovení § 387 ods. 1 CSP. 11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné: 13. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 14. Uvedené ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP, ktoré sú intertemporálnym ustanovením prijatým v súvislosti s nadobudnutím účinnosti CSP, treba aplikovať ako uvedenú normu aktuálne aj na konania, ktoré začali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Každopádne však treba procesné účinky k realizovaným úkonom predo dňom účinnosti tohto zákona posudzovať aj v súvislosti s právnou úpravou, ktorá platila v čase ich realizácie. Uvedené má význam aj z pohľadu aplikácie tých ustanovení O.s.p. (Občiansky súdny poriadok, zákon platný do 30.6.2016), ktoré aplikoval súd prvej inštancie v súvislosti s realizáciou dokazovania a prijatými skutkovými závermi. 15. Z obsahu spisu Okresného súdu Poprad č. k. XD/XXX/XXXX, a zápisnice Z. XX/XXXX nachádzajúcej sa na č. l. listu 25, napísanej dňa XX. C. XXXX na Notárskom úrade v Poprade okrem iného vyplýva, že po prečítaní obsahu listiny boli prítomní účastníci ako neopomenuteľní dedičia a poučení o možnosti sa domáhať svojho dedičského práva v občianskom súdnom konaní a určenia, že dôvody vydedenia uvádzané v listine o vydedení v čase spísanie tejto listiny neexistovali. 16. Z obsahu potom nepochybne vyplýva, že zákonní dedičia po nebohej I. N., a to Ľ.B. N., N. R., ktorá zastupovala svojho brata N. N. A. C. B. boli riadne poučení notárkou JUDr. Alžbetou Podhorskou dňa XX.X.XXXX na Notárskom úrade v Poprade o možnosti domáhať sa svojho dedičského práva v občianskom súdnom konaní a napriek tomu žalobu o právach vyplývajúcich z dedenia, a to žalobu o neplatnosť závetu nepodali. Návrh na zmenu petitu žaloby podali až dňa 20.11.2016, pričom pôvodná žaloba o neplatnosť vydedenia bola podaná dňa 16.11.2012. 17. Odvolací súd poukazuje , že v prejednávanej tak veci o dva samostatné inštitúty, a to o neplatnosť vydedenia a neplatnosť závetu, ktoré sú upravené v Občianskom zákonníku. Každý z nich je upravený samostatne a na každý z nich sa tak vzťahuje iný právny režim. 18. Prihliadnuc na argumentáciu súdu prvej inštancie, ktorý prihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovanou stranou a posúdil ju ako dôvodnú, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s takýmto právnym posúdením predmetnej veci s tým, že premlčacia doba v konaní o neplatnosť závetu začala plynúť dňom nasledujúcim po spísaní tejto notárskej zápisnice.(najneskôr však dňom po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia D/124/2012-31 Okresného súdu Poprad zo dňa 16.10.2012 ). 19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na podklade vykonaného dokazovania dospel aj k správnym skutkovým zisteniam a návrh žalobcov aj správne právne posúdil. 20. Odvolací súd konštatuje v zmysle ustanovení § 387 ods. 1, 2 CSP správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na nich odkazuje. 19. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky vyjadrené v odvolaní podanom žalobcami a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôžu privodiť zmenu zisteného skutkového i právneho stavu. 20. Vecne správnym sa javí aj rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti aj o trovách konania, pretože je zrejmé, že žalobcovia mali úspech len čiastočný. Čiastočný úspech mala aj žalovaná, a to v rovnakom pomere ako žalobcovia, a preto správne rozhodol súd prvej inštancie, ak vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo a vychádzal z ustanovení § 255 ods. 2 CSP. 21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní mala úspech žalovaná. Tá si však trovy konania neuplatnila, žalobcovia úspech v odvolacom konaní nemali, a preto odvolací súd rozhodol tak, že vyslovil, že sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).