Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 22Co/10/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713204804 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8713204804.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Petra Straku v spore žalobcu: CASH COLLECTORS SK s.r.o., IČO: 44 703 015, Bratislava, Mlynské Nivy 49, zastúpený Herceg s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 35 890 240, Bratislava, Košická 56, proti žalovanému B. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Š. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Jozef Furčák, advokát, IČO: 10 805 851, Poprad, Námestie sv. Egídia 44, o zaplatenie 5.000,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 11C/143/2013-196 zo dňa 06.04.2017, jednomyseľne takto r o z h o d o l : I. Potvrdzuje sa rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a vo výroku o trovách konania. II. Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám sporu nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Poprad (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vyslovil, cit.: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 5.000,- eur s úrokom z omeškania 9 % p.a. odo dňa 22.3.2011 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta. Žalovaný má právo na náhradu trov konania v rozsahu 78 %.“ 2. Spor právne posúdil podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. 3. V odôvodnení uviedol, že žalovaný dňa 27.02.2008 uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Istrobanka, a.s. zmluvu o úvere č. XXXXX-XXXXXX/XXXX (úver č. 1), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 33.193,92 eur (1.000.000,- Sk), ktorého účelom bolo vyplatenie iného úveru a rekonštrukcia rodinného domu. Na základe čl. 6 tejto zmluvy slúžila táto nehnuteľnosť aj na zabezpečenie úveru, pričom žalovaný na tento účel uzatvoril dňa 27.02.2008 zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 16/040/2008. Žalovaný sa zaviazal splácať úver č. 1 najneskôr do 15.01.2034 formou splátok vo výške 221,33 eur v deň splatnosti, ktorým je vždy 15. deň každého mesiaca. Následne žalovaný dňa 29.10.2008 uzavrel s právnym predchodcom žalobcu Istrobanka, a.s úverovú zmluvu č. XXXXX-XXXXXXX-XXXX (úver č. 2), na základe ktorého bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 21.9078,99 eur (660.000,- Sk), ktorý sa žalovaný zaviazal splácať najneskôr do 15.09.2028 od termínu jeho dočerpania, a to formou anuitných splátok vo výške 171,05 eur. Na zabezpečenie pohľadávky žalovaný s právnym predchodcom žalobcu Istrobanka, a.s. uzatvoril zmluvu o zriadení záložného práva na tam uvedené nehnuteľnosti - rodinný dom, záhrady, zastavané plochy a nádvoria, orná pôda, a to dňa 29.10.2008 zapísané na LV č. XXXX, k.ú. Z., ktorých žalovaný bol výlučným vlastníkom. Išlo o totožné nehnuteľnosti ako v zmluve o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť č. ZN 16/040/2008. Žalovaný podmienky pre splácanie úverov nedodržiaval, a preto právny predchodca žalobcu úver č. 1 ku dňu 15.09.2010 zosplatnil a úver č. 2 bol zosplatnený ku dňu 15.05.2010. Za účelom uspokojenia pohľadávky, predchodca žalobcu pristúpil k výkonu záložného práva realizáciou dobrovoľnej dražby. Výťažok z dražby vo výške 25.800,- eur bol po odpočítaní nákladov dražby zaúčtovaný na čiastočnú úhradu úveru č. 1, ktorá úhrada bola prednostne započítaná na istinu, aby sa čo najviac znížilo úrokové zaťaženie žalovaného. Istina úveru č. 1 po odpočítaní výťažku z dražby predstavovala ku dňu postúpenia pohľadávky sumu 10.220,62 eur a z úveru č. 2 predstavovala istina ku dňu postúpenia pohľadávky sumu 21.720,76 eur. Žalobca v žalobe požadoval iba časť z celkovej dlžnej istiny, a to čiastku vo výške 5.000,- eur (2.500,- eur zo zmluvy o úvere č. 1 a 2.500,- eur zo zmluvy o úvere č. 2). Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, a to v časti 5.000,- eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 22.03.2011 do zaplatenia a zároveň zamietol žalobu v prevyšujúcej časti týkajúcej sa vyúčtovania riadneho úroku zo zmluvy o úvere č. 1 vo výške 7.276,25 eur a zo zmluvy o úvere č. 2 vo výške 8.284,13 eur, vyúčtovaných bankových poplatkov, úrokov vo výške 6,49 % ročne zo sumy 10.220,62 eur, úrok vo výške 6,99 % ročne zo sumy 21.720,76 eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 38.480,38 eur, a to ako nedôvodnú žalobu v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko dňa 21.03.2011 bola realizovaná dobrovoľná dražba nehnuteľností, ktoré tvorili predmet zálohu, a to rodinný dom súp. č. XXX, na pozemku parc. č. XXX k.ú. Z.. V prevyšujúcej časti týkajúcej sa riadnych úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov súd prvej inštancie návrh zamietol ako nedôvodný, nakoľko všetky tieto nároky mohol žalobca realizovať z výťažku z dražby a o tom, že výťažok z dražby nebol pokrytý dlžnými sumami vyplývajúcimi zo zmlúv o úvere č. 1 a č. 2, tak za tieto si zodpovedá právny predchodca žalobcu, nakoľko v jeho réžii bolo uzatváranie zmlúv o zabezpečení záväzku-záložných zmlúv a podľa právneho predchodcu žalobcu bolo dostačujúce krytie obidvoch úverov záložnými zmluvami, kde okrem iného uviedli, že záložná zmluva je postačujúca aj na krytie úrokov, ďalších poplatkov súvisiacich s úverom, tzn. že právny predchodca žalobcu-žalobca musí znášať následky vyplývajúce z konania dobrovoľnej dražby, tzn. že už pri uzatvorení záložnej zmluvy boli si vedomí toho, že uvedená nehnuteľnosť nemusí byť za takúto sumu vydražená a žalovaný nemal možnosť ovplyvniť výšku dražby. V tejto časti súd prvej inštancie návrh zamietol z dôvodu uplatňovania pohľadávky titulom úrokov z omeškania, riadnych úrokov, bankových poplatkov v rozpore s dobrými mravmi a v náväznosti na vyššie uvedené dôvody súd zamietol aj návrh týkajúci sa riadneho úroku a úroku z omeškania odo dňa 15.06.2012 do zaplatenia. Výrok o trovách súd prvej inštancie odôvodnil podľa § 255 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). 4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, a to vo výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a vo výroku o trovách konania. Uviedol, že pohľadávky právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému neboli riadne splácané, preto právny predchodca žalobcu pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že by právny predchodca žalobcu konal v rozpore s dobrými mravmi. Tento priam naopak konal v prospech žalovaného, nakoľko čiastočná úhrada z výťažku z dobrovoľnej dražby bola započítaná prednostne na istinu, aby sa čo najviac znížilo úrokové zaťaženie žalovaného a nenavyšoval sa tak jeho záväzok. Poukázal na skutočnosť, že žiadny právny predpis veriteľovi nebráni, aby si nemohol uplatňovať svoje nároky súdnou cestou aj po skončení dobrovoľnej dražby a ponížení pohľadávky výťažkom z nej. Navrhol rozsudok v jeho napadnutej časti zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu. 5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutom rozsahu ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 7. Uznesením č. k. 22Co/10/2017-207 zo dňa 07.02.2018 Krajský súd v Prešove v súlade s ust. § 382 CSP vyzval žalobcu a žalovaného na prípadné vyjadrenie k odlišnému právnemu posúdeniu veci. K odlišnému právnemu posúdeniu veci, t. j. aplikácie ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách sa strany sporu mali možnosť vyjadriť do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia. 8. Žalobca sa v zmysle citovaného ustanovenia písomne vyjadril. Poukázal na skutočnosť, že v predmetnej veci boli naplnené podmienky pre platné postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách a žalobca je aktívne legitimovaným subjektom konania. Zároveň poukázal na skutočnosť, že pohľadávky boli postúpené až po zosplatnení, a to na základe Zmluvy o postúpení portfólia pohľadávok zo dňa 11.06.2012. 9. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu (Istrobanka a. s.) a žalovanými bola dňa 27.02.2008 uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXX-XXXXXX/XXXX a úverová zmluva č. XXXXX-XXXXXXX/XXXX, na základe ktorých bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 33.193,92 eur a 21.907,99 eur. 10. Spoločnosť Istrobanka, a.s. zanikla zlúčením so spoločnosťou Československá obchodná banka, a.s. so sídlom Michalská 18, Bratislava. Dňa 11.06.2012 bola podpísaná Zmluva o postúpení pohľadávok medzi Československou bankou a.s. a spoločnosťou CASH COLLECTORS SK s. r. o. (žalobca v tomto konaní). 11. Odvolací súd zdôrazňuje, že odvolací súd uznesením písomne vyzval strany sporu, aby sa prípadne vyjadrili odlišnému právnemu posúdeniu veci, teda k prípadnej aplikácii ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Žalobca doručil súdu vyjadrenie ako aj nasledujúce listiny: Posledná výzva na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 26.04.2010, Oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 17.05.2010, Posledná výzva na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 18.05.2010, Oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 16.09.2010, no nijakým spôsobom nepreukázal, že by uvedené listiny boli žalovanému aj reálne doručené 12. V kontexte uvedeného je tak zrejmé, že žalobca si nesplnil dôkaznú povinnosť, ktorej cieľom je unesenie dôkazného bremena na skutočnosti, ktoré tvrdí. 13. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná 14. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia § 132 CSP je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. 15. V ustanovení § 185 CSP je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. 16. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých a vykonaných dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. 17. Zo spisu vyplýva, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania vznikol z bankového úveru, regulovaného špeciálnou právnou úpravou Zákona o bankách (ďalej len „ZoB“). 18. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle ustanovenia § 2 ods. 3 ZoB podlieha bankovému povoleniu na činnosť bánk, zároveň podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto vykonávať bankovú činnosť. 19. Odvolací súd má za to, že žalobca v súdnom konaní nepreukázal, že by disponoval takýmto povolením, na základe ktorého by mohol vykonávať správu nezosplatnených úverov poskytovaním fyzickým osobám bankami, teda bankovou činnosťou. V uvedenom kontexte je preto potrebné vyhodnotiť aj Zmluvu o postúpení pohľadávky vyplývajúcej z bankovej činnosti právneho predchodcu žalobcu. 20. Z ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB je možné vyvodiť, že spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky môže byť len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatné. Teda banka má oprávnenie postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Teda pohľadávka zodpovedajúca takémuto peňažnému záväzku je nesplácaný určitú dobu dlh. 21. Z uvedeného vyplýva, že by bolo v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by k neúnosnému právnemu stavu, ak by banky postupovali „živý úver“ na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle zákona o bankách pod dohľad NBS. V takomto prípade by sa spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom. Uvedené by bolo v rozpore s požiadavkou náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade so smernicou o nekalých obchodných praktikách. 22. Podľa § 92 odsek 8 ZoB, (pôvodne išlo o § 92 ods. 7 ZoB), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. 23. Banka má nepochybne právo postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu. Pre takýto postup banky je nevyhnutné, aby pristúpila v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru, čo je jej výlučným oprávnením, ktoré môže banka realizovať pred postúpením pohľadávky. Žalobca však takéto oprávnenie podľa názoru odvolacieho súdu nemá. 24. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpeniu pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky, a to kumulatívne. 25. Odvolací súd má za preukázané, že v danom prípade neboli splnené zákonom stanovené náležitosti na platné postúpenie pohľadávky. Žalobca súdu hodnoverne nepreukázal, že by žalovanému skutočne zaslal nasledujúce listiny, ktorými, ako sám uviedol, mali preukázať, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, a to: Posledná výzva na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 26.04.2010, Oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 17.05.2010, Posledná výzva na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 18.05.2010, Oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 16.09.2010. Odvolací súd osobitne zdôrazňuje, že podmienky zakotvené v ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, t. j. splatná pohľadávka, resp. jej časť a zaslanie predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní musia byť splnené kumulatívne. 26. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd ustálil, že žalobca v danom spore nie je aktívne vecne legitimovaný. 27. Špecifické pôsobenie bánk, na ktoré dohliada centrálna banka, opodstatňuje záver, že s bankovým úverom, ktorý nie je splatný, nemôže nakladať nebankový subjekt. Nesplatný úver od banky je produktom banky, na ktorý dopadá dohľad centrálnej banky s prísne stanovenými pravidlami pre bankový sektor. Nebankový subjekt nie je oprávnený používať (akokoľvek) bankové oprávnenia a ani používať bankové úvery. Termín používať prirodzene zahŕňa aj zosplatnenie úveru alebo určité zavŕšenie vzťahu vyplývajúceho zo zmluvných podmienok banky. 28. Postúpenie pohľadávky je pomerne bežným právnym úkonom. Pokiaľ sa však cesia týka bankovej pohľadávky z bankového produktu, osobitný predpis dopĺňa zákonné pravidlá pre platné postúpenie. Postúpiť tak možno bankovú pohľadávku v tej časti, ktorá je po splatnosti, iba po výzve na splnenie, pričom výzva musí byť písomná a musí byť zo strany banky a omeškanie trvá viac ako 90 dní. 29. Odvolací súd má v kontexte uvedeného za preukázané, že právny predchodca žalobcu nesplnil zákonom vyžadované podmienky pre postúpenie pohľadávky v zmysle Zákona o bankách, v dôsledku čoho je potrebné postúpenie predmetnej pohľadávky posúdiť ako neplatné. Nakoľko pohľadávka právneho predchodcu žalobcu nebola na žalobcu platne postúpená, žalobca nie je v konaní, v ktorom si uplatňuje pohľadávku z neplatného postúpenia, aktívne vecne legitimovaný. 30. Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že žiadnym spôsobom nespochybňuje právo banky postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak pre takéto postúpenie je nevyhnutné pristúpiť v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie by mala banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky. 31. V zmysle uvedeného žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom daného konania, keď bez platného postúpenia záväzku niet na strane žalobcu dostatok aktívnej legitimácie uplatňovať bankovú pohľadávku. 32. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami žalovaného, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci. 33. Majúc na zreteli uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP. 34. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaný bol úspešný, no v priebehu odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádzal u čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania. 36. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).