Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 10To/20/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714010506 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8714010506.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr. Evy Rešatkovej a Mgr. Iva Maruščáka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27.11.2018, v trestnej veci proti obžalovanému Ľ. A. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/137/2014 zo dňa 08.03.2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný Ľ. A. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že - dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 12.57 hod., počas vykonávania rekonštrukčných prác v areáli obchodnej spoločnosti C. na ul. Š. M. W., Y. W., v hale č. X, lodi č. X, obsluhoval mostový žeriav v rozpore s jeho technickým určením, používajúc ho ako pracovnú plošinu pri oprave infražiaričov a pritom, v rozpore s ustanovením § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov s poukazom na ustanovenie § 3 a prílohy č. 1 nariadenia vlády SR č. 387/2006 Z. z. o požiadavkách na zaistenie bezpečnostného a zdravotného označenia pri práci v platnom a účinnom znení, pri pohybe s mostovým žeriavom po dráhe žeriavu nevydal zvukové výstražné znamenie a nepresvedčil sa, či sa v dráhe žeriavu nenachádzajú iné osoby, v dôsledku čoho po priblížení sa k tretiemu nosníku od vchodu časťou mostového žeriava zachytil poškodeného V. K., ktorý v tom čase natieral kovové časti stĺpov a to tak, že žeriav začal poškodeného ťahať smerom dole za lýtko a stočil ho o stoosemdesiat stupňov tak, že poškodený mal nohy medzi stĺpom a žeriavom, následne sa chytil rukami konštrukcie žeriavu, čím ho vytiahlo spomedzi stĺpa a žeriava a pomocou rúk sa vytiahol na plošinu žeriava, čím tak poškodenému V. K.Š. spôsobil zranenia: otvorenú trieštivú zlomeninu ľavej stehennej kosti II. stupňa, spomalené hojenia zlomeniny ľavej stehennej kosti, natrhnutie skríženého väzu ľavého kolenného kĺbu a poranenie chrupavky vnútornej hlavy ľavej stehennej kosti, pôsobením veľkej intenzity priameho mechanizmu, z medicínskeho hľadiska poranenie ťažké s dobou liečenia a práceneschopnosti 540 dní a s obmedzením na obvyklom spôsobe života spočívajúcom v hospitalizácii od 04.10.2014 do 12.10.2014, kedy bol odlúčený od rodiny a musel dodržiavať nemocničný poriadok, všetky telesné a hygienické úkony po dobu 3-4 dní vykonával pomocou zdravotníckeho personálu, v podávaní antibiotík vnútrožilovo, v podávaní infúzií, liekov s protibolestivým účinkom, injekcií do kožnej riasy na bruchu na prevenciu zrážania krvi a embólie, opakovaných prevozoch, rehabilitácii dolných končatín, v chôdzi o pomoci nemeckej barly bez zaťažovania operovanej dolnej končatiny, v opakovaných prevozoch, v najintenzívnejších bolestiach prvých 5-7 dní, kedy boli pravidelne vnútrožilovo podávané lieky s protibolestivým účinkom, následne v bolestiach, ktoré boli po dobu 2-3 mesiacov tlmené liekmi, pričom zranenia zanechali trvalé následky u poškodeného, a to obmedzenie pohyblivosti ľavého bedrového kĺbu ľahkého stupňa, keloidné jazvy po operáciách na ľavom stehne a ľavom kolene o veľkosti 5 -30 cm2 povrchu tela. Za to podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 56 ods. 2 Tr. zákona, § 57 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona a § 36 písm. j) Tr. zákona mu bol uložený peňažný trest vo výmere 400,- eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona mu pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, bol uložený aj náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov. Podľa § 56 ods. 3 Tr. zákona bolo pritom určené, že sa peňažný trest zaplatí v dvoch mesačných splátkach po 200,- eur. Zároveň podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku boli poškodení Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Sociálna poisťovňa, a.s. a V. K. s ich nárokom na náhradu škody odkázaní na civilný proces. Proti uvedenému rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, podal obžalovaný odvolanie, ktoré neskôr prostredníctvom svojho obhajcu aj písomne odôvodnil. V prvom rade zdôraznil, že podľa neho okresný súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednostranne v jeho neprospech, neprihliadol na dôkazy, ktoré preukazujú jeho nevinu, z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym záverom a k zlému ustáleniu skutku. Na základe toho mu pričítal okresný súd nedbanlivosť, ktorá v skutočnosti absentovala a mal byť oslobodený spod obžaloby. Je presvedčený, že viaceré zo záverov okresného súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Závažné pochybenie okresného súdu vidí aj v tom, že do skutkovej vety odsudzujúceho rozsudku prevzal znenie z obžaloby ohľadom použitia mostového žeriavu v rozpore s jeho technickým určením, napriek tomu, že v znaleckom posudku sa znalec J.. W. vyjadril tak, že takýto spôsob použitia nie je zakázaný, je naopak vhodný a najbezpečnejší a iný spôsob ani na danom mieste na opravu infražiaričov neexistuje, resp. by bol omnoho nebezpečnejší. Ďalším šetrením po 15.04.2014 nebolo preukázané, že v čase keď začínal svoju prácu na predmetnom žeriave, sa v pracovnej zóne jeho žeriavu nachádzali nejaké osoby, čím mu nevznikla povinnosť odmietnuť vykonať prácu. Rovnako tak síce okresný súd pri použití zvukového signálu poukazuje na porušenie povinnosti a nevydanie zvukového výstražného znamenia, no žiadna právna norma, na ktorú súd odkazuje, takúto povinnosť jemu nedávala, nakoľko neprenášal bremeno, na žeriavovej dráhe ani v prejazdnom profile nevidel žiadne osoby ani predmety, nemal teda povinnosť dať zvukové výstražné znamenie. Súd vôbec nebral v úvahu upozornenie obhajcu na skutočnosť, že v prípade hlučného prostredia, čo dokazujú aj merania hluku a výpovede postihnutého i svedkov, hovorí nariadenie vlády č. 387/2006 Z. z. v prílohe č.1 bod 5, že vnímanie označenia nesmie byť nepriaznivo ovplyvnené prítomnosťou ďalšej značky alebo zdroja signálu rovnakého typu, ktorý nepriaznivo vplýva na viditeľnosť alebo zrozumiteľnosť, najmä sa nesmie používať akustický signál v hlučnom prostredí. Toto potvrdzuje aj výpoveď poškodeného K.Č. z 30.11.2015, ktorý k tomu, či počul, aby žeriav vydával zvukové signály, odpovedal, že si to ani nevšimol, či trúbil alebo netrúbil, bol tam hluk. Teda nielen hlučné prostredie zakazuje používať akustický signál, ale aj prítomnosť zdroja signálu rovnakého typu. Poškodený sám uvádza vo svojej výpovedi z 30.11.2015, že vo vedľajšej hale sa pracovalo a normálne chodili žeriavy, pričom niekoľkokrát počul, ako tieto žeriavy v hale č. 5 vydávali zvukové znamenia. Ďalej je presvedčený, že celé konanie voči nemu na Inšpektoráte práce Prešov bolo vedené v snahe nájsť vinníka za to, čo sa stalo poškodenému K.. Na závery inšpektorátu práce Prešov v znení dodatkov pritom poukazuje aj súd napriek tomu, že predložil súdu sťažnosť na spôsob vyšetrenia pracovného úrazu Inšpektorátom práce Prešov zo dňa 08.01.2013 a oznámenie o vybavení jeho sťažnosti vypracované nadriadeným orgánom IP v Prešove, a to Národným inšpektorátom práce so sídlom v Košiciach S/2013/00594 z 26.04.2013, kde sú diametrálne odlišné závery od záverov IP v Prešove. Okresný súd sa so stanoviskom NIP Košice nevysporiadal a vôbec nezohľadnil vplyv svojho šetrenia na tvrdenia IP Prešov. V protokole IP Prešov i v obvinení okresným súdom sa poukazuje na porušenie ustanovenia § 3 a prílohy č.1 nariadenia vlády SR č. 387/2006 Z. z. o požiadavkách na zaistenie bezpečného a zdravotného označenia v časti využitia akustického signálu, ale druhú časť, slovnú komunikáciu, vôbec nespomínajú. Vôbec nezobrali do úvahy skutočnosť, že použil slovnú komunikáciu, keď si to situácia vyžadovala, na usmernenie osôb vykonávajúcich činnosť, ktorá môže ohroziť bezpečnosť alebo zdravie tým, že asi hodinu pred začatím prác na predmetnom žeriave slovne upovedomil pána K.Č. o výkone svojej práce. To potvrdzuje výpoveď poškodeného K. zo dňa 01.03.2013, ktorý uviedol, že v čase okolo 09.00 hod. k nim prišiel, keď tam bol aj kolega M. V., pán, ktorého predtým ešte nepoznal a upozornil ich, že on ide opravovať infražiariče, ktoré sú umiestnené v hale na strope. Týmto naplnil ustanovenie § 3 prílohy č. 1 nariadenia vlády SR č. 387/2006 Z. z. o požiadavkách na zaistenie bezpečného a zdravotného označenia v časti využitia slovnej komunikácie. Naopak, poškodený mal možnosť informovať ho o svojom zámere vykonávania prác v pracovnej zóne využívaného žeriavu, čo neurobil. Napriek tomu, že absolvovali školenie, boli upozornení a videli ho, tak tam pán K. išiel maľovať. Súd pri ustálení skutku dospel k názoru, že musel vedieť o prítomnosti poškodeného K., ako aj svedka V., nakoľko títo šli po pochôdznej lávke v lodi č. 4. Súd nevzal v úvahu, že táto sa nachádza na strane výstupného rebríka zo schodov, opačne, ako bola žeriavová dráha miesta úrazu a že ju využívali na prechod k odstaveným žeriavom v zadnej časti lode č. 4, čo dokazujú výpovede svedka V.. K tvrdeniu IP Prešov, že úraz sa stal na priechodzej lávke NIP Košice správne uviedol, že táto sa tam aj podľa dokumentácie nenachádza (situačný výkres haly č. 4, potvrdený pri vypočúvaní a obhajcom doložená fotka č. 1, č. 3). Nachádza sa v lodi č. 5 (obhajcom doložená fotka č. 4), ktorá bola oddelená od lode č. 4, kde došlo k úrazu závesom (obhajcom doložená fotka č. 3, č. 4), a tak nemohol vidieť ich presun. Navyše vo svojich výpovediach svedok V. na súde dňa 28.11.20016 upresnil, že on sa presúval na svoje miesto cez pochôdznu lávku lode č. 5, ktorá je o min. jeden meter nižšia ako koľajová dráha žeriavu lode č. 4, takže jeho aj v prípade neexistencie závesov nemohol zaregistrovať ako osobu pohybujúcu sa v jazdnom profile používaného žeriavu. Taktiež poškodený pán K. vo svojej výpovedi z 30.11.2015 uviedol, že musel uskakovať na pochôdznu lávku, aby ho nezachytil prechádzajúci žeriav. Ním ovládaný žeriav v ten deň neprechádzal miestami, kde poškodený maľoval (postupoval od zadnej časti haly smerom k vstupnej bráne), potom sa musel poškodený pohybovať po pochôdznej lávke lode č. 5. Na základe uvedeného tvrdí, že nebolo súdom dokázané, že vedel o činnosti poškodeného a bol informovaný, aké práce bude vykonávať. Súd tým, že ho odsúdil za to, že obsluhoval mostový žeriav v rozpore s jeho technickým určením, nezohľadnil vyjadrenia súdneho znalca J.. W., ktorý vo svojom znaleckom posudku č. 3/2014 zo dňa 15.04.2014 vo vzťahu k umiestneniu infražiaričov pozdĺž žeriavovej dráhy uviedol, že to bol najbezpečnejší spôsob práce pre neho samotného. K tomuto názoru dospeli pri voľbe oživenia systému kúrenia aj J.. W. za Elterm a W. S. za Tatravagónku. Za zvoleným postupom malo nasledovať posúdenie rizík a následne vykonať opatrenia v zmysle zákona č. 124/2006 Z. z. a nariadenia vlády SR č. 396/2006 Z. z., čo bolo povinnosťou koordinátora bezpečnosti na stavenisku haly č. 4 v Tatravagónke. NIP Košice vo svojom oznámení o vybavení sťažnosti zo dňa 26.04.2013 konštatoval, že posúdením obsahu všetkých výpovedí bolo zistené, že organizácia práce na spoločnom pracovisku nebola zabezpečená vôbec, jednotliví zamestnanci neboli o činnostiach iných zamestnávateľov informovaní, nebolo preukázateľne dokázané, že Ľ. A. vedel o činnosti postihnutého a bol informovaný, aké práce bude postihnutý vykonávať a v ktorom priestore spoločného pracoviska. Napriek tomu, že na súde znalec J.. W. na hlavnom pojednávaní v zhode so svojím znaleckým posudkom určil ako primárnu príčinu absenciu koordinátora bezpečnosti v Tatravagónke Poprad, jeho záver sa do odôvodnenia rozsudku nedostal. Naviac, poškodený mal zakázané práce vo výške a v čase skutku tam vôbec nemal čo robiť. Vykonané dokazovanie (výsluch obžalovaného, svedkov PY., S. P. X.) podľa jeho názoru potvrdilo, že v čase skutku mal pracovať na danom mieste len on a nik iný. Poškodený K. išiel natierať stĺpy neoprávnene, bez pokynu, bez toho, aby ho upozornil na svoju činnosť v zóne ním používaného žeriavu, hoci ho hodinu pred začiatkom práce na predmetnom žeriave upovedomil o svojej činnosti. Šiel na vlastné rozhodnutie, mimo zadelenia práce a nerešpektoval pokyn nadriadeného, hoci absolvoval vstupné školenie BOZP Tatravagónky, kde v bode 5 sa hovorí, že je zakázané vychádzať na žeriavové dráhy, pokiaľ to nie je výslovne uvedené v zmluve. Vyjadrenia súdneho znalca J.. W., ako i NIP Košice jednoznačne hovoria, že hlavným nedostatkom v príčinnej súvislosti s úrazom bolo to, že na stavenisku haly č. 4 v Tatravogónke Poprad nebol určený koordinátor bezpečnosti, čo spôsobilo neexistenciu koordinácie bezpečnosti a tým vytvorilo predpoklad k ďalším porušeniam vyúsťujúcim do vzniku uvedeného pracovného úrazu. Na základe uvedeného mal okresný súd dostatok dôkazného materiálu na zmenu zistených nedostatkov v príčinnej súvislosti s udalosťou, čo nespravil a v rozsudku ani nespomenul. Súd v rozsudku určil za príčinu vzniku ťažkej ujmy na zdraví poškodeného V. K. nezistenie, či v prejazdnom profile žeriava na zemi alebo žeriavovej dráhe sa nenachádzajú osoby, materiál alebo iné predmety, ktoré by mohli byť pri jazde žeriavom zachytené alebo do nich narazené. Vykonaným dokazovaním však nebolo preukázané, či poškodeného vôbec mohol vidieť. Poukázal na to, že v lodi č. 4 bola pochôdzna lávka žeriavovej dráhy, lávky mostového žeriavu a žeriavová dráha. Situáciu pripodobnil k dopravnej nehode, keď šofér šoféruje a pri ceste je chodník a krajnica. Šofér dôvodne predpokladá, že prípadný chodec pôjde po chodníku, teda sa na chodník kladie vyššia miera opatrnosti ako pre krajnicu, kde nepredpokladá, že sa bude chodec zdržiavať, keď má k dispozícii chodník. Jemu bolo povedané, že v čase, keď došlo k úrazu tam bude pracovať len on, aj preto nedostal ovládač skôr, nakoľko tam pracovali iní a keď ho dostal, mal tam byť len on. Súd sa nesprávne vysporiadal s tvrdeniami, že mal vedieť o prítomnosti poškodeného. Toho však nestretol pri natieraní stĺpov v zóne ním používaného žeriavu, ale v zóne odstavených žeriavov, a to asi hodinu pred tým, ako tam začal pracovať na predmetnom žeriave. Navyše poškodenému povedal, čo bude robiť a preto predpokladal, že ho ani nenapadne ísť na miesto, kde bude pracovať, teda do zóny ním ovládaného žeriavu. Na tej stavbe stretol v ten deň x ľudí, to ale neznamená, že vedel, že budú pracovať tam, kde môže dôjsť ku kolízii s mostovým žeriavom, ktorý obsluhuje. Ad absurdum by museli odstaviť celú prevádzku kvôli nemu, čo nie je možné, ľudia v hale mohli pracovať, no nemali svojvoľne ísť tam, kde robil. Ďalej namieta, že súdom nebolo preukázané kde stál postihnutý v čase úrazu a tým aj možnosť, či ho vôbec mohol vidieť a tiež ako sa dostal na miesto nehody. Možnosť, že poranenia pána K. mohli byť spôsobené pádom na pochôdznu lávku lode č. 5, ktorá je o min. 1 meter nižšie ako koľaj, na ktorej stál, súd vôbec nezobral do úvahy. Súd sa nevysporiadal s rozpormi vo výpovedi poškodeného K., kde stál a ako stál v čase nehody. V prípravnom konaní poškodený K. vo svojej výpovedi 01.03.2013 hovoril, že okolo poludnia pocítil náraz do zadnej časti tela a že videl ako mu žeriav zachytil ľavú nohu, čiže stál chrbtom k nemu. Rovnako to tvrdil aj vo svojej výpovedi počas rekonštrukcie zo dňa 30.11.2013, teda že stál chrbtom k žeriavu, z ľavej strany stĺpa č. 3, keď ho zachytil žeriav a začalo mu tlačiť pravú pätu. Prvý rozpor vidí v tom, že poškodený najprv uviedol ľavú nohu, potom pravú pätu. Pri rekonštrukcii a na súde už na otázku kde stál v čase, keď ho zachytil žeriav, uviedol, že na tej koľajnici, čo žeriav sa presúva, jednu nohu na nej a druhú vedľa, čiže stál bokom k žeriavu, na koľajovom telese. Druhý rozpor vidí v tom, že poškodený najprv uviedol chrbtom, potom bokom. Preukázať, kde stál a ako sa vôbec poškodený dostal na miesto nehody sa ale nedalo ani počas rekonštrukcie v prípravnom konaní, kde vyšetrovateľ uviedol, že to nie je možné, nakoľko by to mohlo ohroziť život a zdravie osoby, ktorá by tam mala stáť. Až za asistencie znalca sa mu podarilo sa tam dostať a vidieť, že objektívne nie je možné stáť na koľajisku, držať štetec a natierať stĺp vo výške 8 metrov bez istenia a bez akejkoľvek opory. Koľaj a nosník žeriavovej dráhy je široký 20 cm, z toho je koľaj 5 cm a vzdialené to je len 5 cm od stĺpu, pri takomto postoji je nemožné skrčiť koleno, aby nenarazilo do stĺpa. Preto nie je zrejmé, ako si mohol naberať poškodený farbu z vedra. Tretí rozpor tak vidí v tom, že je problém sa tam postaviť, a nie ešte naberať farbu. Ďalej poškodený K. dňa 01.03.2013 vypovedal tak, že v čase okolo 09.00 hod. prišiel k nim, keď tam bol aj jeho kolega M. V., pán, ktorého predtým ešte nepoznal a upozornil ich, že on ide opravovať infražiariče, ktoré sú umiestnené v hale na strope. No pán V. tak pri rekonštrukcii úrazu dňa 30.11.2013, tak aj vo svojej výpovedi poprel, že by s ním komunikoval pred úrazom. Štvrtý rozpor teda spočíva v tom, kým že pán K. tvrdil, že komunikoval nielen s ním, ale aj s pánom V., tak pán V. to poprel a potvrdil aj jeho tvrdenie, že komunikácia prebehla len medzi ním a pánom K.. Uvedené rozpory vo vyjadreniach pána K. a veľký počet ďalších jeho vyjadrení, ktoré sú v rozpore s ostatnými svedeckými výpoveďami, ktoré pre rozsah tohto odvolania nechce uvádzať, podľa neho jasne dokumentujú mieru vierohodnosti vyjadrení postihnutého pána K.. Jeho posledné tvrdenie z pojednávania je, že na miesto úrazu sa dostal prechodom po predmetnom žeriave a ďalej pokračoval po koľaji žeriavovej dráhy lode č. 4 až k stĺpu č. 1. Toto tvrdenie ponechal bez komentára. Opakovane ale tvrdí, že poškodený sa musel dostať na miesto úrazu mimo jeho zorného poľa. Mal na to viacero možností: Po 1./ cez inú loď, cez loď č. 5, kde aj vedie výstupový rebrík hore na pochôdznu lávku zo zábradlím, po odstavenom žeriave v lodi č. 5 na pochôdznu lávku susediacu s loďou č. 4 a poza závesy vystúpiť na žeriavovú dráhu lode č. 4. Po 2./ cez schody, výstupový rebrík vystúpiť na pochôdznu lávku lode č. 4. Po odstavených žeriavoch prejsť na pochôdznu lávku lode č. 5, poza závesy prejsť do prednej časti lode č. 5 a odtiaľ vystúpiť na žeriavovú dráhu lode č. 4. Túto cestu potvrdzuje aj svedok pán V. vo svojich odpovediach. Po 3./ cez schody, výstupový rebrík vystúpiť na pochôdznu lávku lode č. 4. Po predmetnom žeriave niektorou z dvoch lávok na moste žeriavu prejsť na pochôdznu lávku lode č. 5, poza závesy do prednej časti lode č. 5 a odtiaľ vystúpiť na žeriavovú dráhu lode č. 4. Po 4./ po lešení, ktoré bolo pri prístavku v prednej časti lode č. 4 prejsť na strechu prístavku a zo strechy alebo priamo z lešenia vystúpiť na žeriavovú dráhu lode č. 4. Túto možnosť umožňuje jeho výpoveď i výpoveď pána K. z 28.11.2016. Zdôraznil, že vyšetrovaním tak IP Prešov, ako aj ORPZ Poprad a Okresným súdom Poprad nebolo dokázané kadiaľ sa postihnutý K. dostal na miesto úrazu a kde stál v čase úrazu. S tým sa súd nevysporiadal, že objektívne nemal možnosť poškodeného vidieť, že sa tam nachádza. Bez vykonanej rekonštrukcie na mieste nehody sa nedá preukázať, či vzhľadom na jeho rozhľad, osobu poškodeného, jeho oblečenie, prítomné stĺpy, a závesy oddeľujúce lode, mohol alebo nemohol poškodeného vidieť. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozhodol sám vo veci tak, že ho spod obžaloby oslobodzuje. Na základe takto podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ust. § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzalo, zistil také chyby, že aj keď odvolaním obžalovaného vytýkané nie sú, tak krajskému súdu nezostávalo nič iné, než napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť. Ide totiž o chyby odôvodňujúce podania dovolania z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. g) Tr. poriadku, teda pre založenie rozhodnutia na dôkazoch, ktoré súdom neboli vykonané zákonným spôsobom. Za zákonným spôsobom vykonaný dôkaz je v zmysle § 119 ods. 2 Tr. poriadku potrebné považovať všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa Tr. poriadku alebo podľa osobitného zákona. Súčasťou získania dôkazu z dôkazného prostriedku podľa Tr. poriadku je aj jeho procesné zachytenie spôsobom upraveným v Tr. poriadku. Dôkaz, ktorý takto zachytený nie je, nemožno považovať za dôkaz vykonaný zákonným spôsobom. V predmetnej trestnej veci napadnutý rozsudok prvostupňový súd založil aj na dôkazoch, ktoré mali byť vykonané na hlavnom pojednávaní v dňoch 28.11.2016 a 30.01.2017, ale ktoré spôsobom upraveným v Trestnom poriadku zachytené neboli a tak nie je možné zistiť ich skutočný obsah. Zo zápisníc o hlavnom pojednávaní vykonanom v dňoch 28.11.2016 a 30.01.2017 vyplýva, že samosudkyňa podľa § 58 ods. 3 Tr. poriadku rozhodla, že sa zápisnica z hlavného pojednávania vyhotoví prostredníctvom záznamového zariadenia. Do zápisnice o hlavnom pojednávaní boli následne zaznamenané len meno a priezvisko vypočutých svedkov a znalca J.. W. a čas ich výsluchu, nie však obsah ich výpovedí. Rovnako samosudkyňa postupovala aj pri zaznamenávaní záverečných rečí a posledného slova na hlavnom pojednávaní dňa 08.03.2017, keď síce zaznamenala meno a priezvisko osôb prednášajúcich, reč a čas ich prednesu, nie však obsah tohto prednesu. Uvedená protokolácia o tom, že bol vypočutý určitý svedok a v akom čase bol vypočutý, bez zaznamenania konkrétneho obsahu jeho výpovede, nie je dostatočným dokladom o vykonaní dôkazu výsluchom svedka a o skutočnostiach, o ktorých svedok vypovedal (obdobne R 50/1969). Je síce pravdou, že samosudkyňa k zápisniciam o hlavnom pojednávaní pripojila aj zvukový záznam z týchto pojednávaní. Ten však nebol zhotovený zákonom predpísaným spôsobom. Išlo totiž len o zvukový záznam zhotovený podľa § 61a Tr. poriadku, ktorý sa vyhotovuje popri zápisnici o hlavnom pojednávaní a ktorý ani neumožňuje presnú identifikáciu vyslúchaných osôb. Nemôže preto nahradiť písomné zaznamenanie obsahu jednotlivých výpovedí, či iných úkonov v zápisnici o hlavnom pojednávaní. Podľa § 58 ods. 3 Tr. poriadku, predseda senátu rozhodne opatrením o tom, či sa o hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí vyhotoví zápisnica diktovaním predsedom senátu, rýchlopisným záznamom alebo sa na vyhotovenie zápisnice použije iné vhodné záznamové zariadenie. O vyhotovovaní rýchlopisného záznamu alebo o použití iného vhodného záznamového zariadenia sa prítomní upovedomia. Podľa § 61a Tr. poriadku, hlavné pojednávanie a verejné zasadnutie v rozsahu, v ktorom sa na verejnom zasadnutí vykonáva dokazovanie, sa zaznamenáva aj s využitím technického zariadenia určeného na zaznamenávanie zvuku. Takto vyhotovený záznam sa uchová na nosiči dát, ktorý je súčasťou spisu; záznam možno uchovávať aj iným vhodným spôsobom. Z citovaných ustanovení vyplýva, že zaznamenávanie hlavného pojednávania a verejného zasadnutia v rozsahu, v ktorom sa na ňom vykonáva dokazovanie (teda podľa § 61a Tr. poriadku), sa zaznamenáva aj popri spôsoboch uvedených v § 58 Tr. poriadku s využitím technického zariadenia určeného na zaznamenávanie zvuku. Nie je teda na rozhodnutí predsedu senátu, či takýto zvukový záznam podľa § 61a Tr. poriadku vyhotoví alebo nie. Pritom pokiaľ ide o iné vhodné záznamové zariadenie, jeho použitie je na rozhodnutí predsedu senátu, čo vyplýva z ustanovenia § 58 ods. 3 Tr. poriadku. Za technické zariadenie určené na zaznamenanie zvuku podľa § 61a Tr. poriadku sa považuje diktafón, ktorý však nespĺňa parametre iného vhodného záznamového zariadenia, ktoré je definované Metodickým pokynom č. 1/2006 generálneho riaditeľa sekcie trestného práva Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky k záznamu pojednávania pomocou technického zariadenia zo dňa 30.03.2006 vydaným na vykonanie záznamu pojednávania podľa § 58 ods. 3 Tr. poriadku v znení zákona č. 650/2005 Z. z. a ustanovení o súdnom pojednávaní podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné, krajské, špeciálny súd a vojenské súdy, pomocou technického zariadenia. Podľa § 2 ods. 1 Metodického pokynu, sa na účely tohto pokynu technickým zariadením rozumie technické zariadenie pozostávajúce z hardvérovej časti a softvérovej časti - aplikácie „Záznam súdnych pojednávaní“, v ministerstvom schválenej verzii nainštalovanej na všetkých okresných a krajských súdoch. Podľa § 2 ods. 8 Metodického pokynu sa pre účely tohto pokynu pod pojmom „poskytovateľ“ rozumie dodávateľ technického zariadenia spoločnosť AP Media s. r. o. a podľa ods. 10 už citovaného ustanovenia sa pre účely tohto pokynu pod pojmom „prijímateľ“ rozumie súd, ktorému bolo dodávateľom inštalované záznamové zariadenie. Okrem toho v § 3 Metodického pokynu sa ustanovujú odporúčania pre sudcov pri použití záznamového zariadenia ohľadne vedenia súdneho pojednávania a asistenta, ktorý obsluhuje záznamové zariadenie. Z uvedeného je teda zrejmé, že iným vhodným záznamovým zariadením podľa § 58 ods. 3 Tr. poriadku je len zariadenie dodané spoločnosťou AP Media s. r. o., pevne zabudované v pojednávacej miestnosti súdu, obsahujúce hardvérovú a softvérovú časť - aplikáciu „Záznam súdnych pojednávaní“, ktorým bezpochyby nie je diktafón určený na zvukový záznam hlavného pojednávania podľa § 61a Tr. poriadku. Spomínaný diktafón totiž neumožňuje presnú identifikáciu osoby, ktorej prednes zachytáva, keďže len priestorovo zaznamenáva zvuk v pojednávacej miestnosti, čím ale nespĺňa podmienky určené ministerstvom spravodlivosti pre iné vhodné záznamové zariadenie tak, ako to vyplýva z vyššie uvedeného metodického pokynu. Ak teda samosudkyňa nezabezpečila vyhotovenie zápisnice o hlavnom pojednávaní diktovaním predsedom senátu alebo ani iným vhodným záznamovým zariadením podľa vyššie uvedeného metodického pokynu a zápisnica o hlavnom pojednávaní v časti výpovedí vypočúvaných osôb a ďalších ich prednesov obsahuje len poznačenie reálneho času, v ktorom výsluch, či prednes bol realizovaný s odkazom na vyhotovenie zvukového záznamu podľa § 61a Tr. poriadku, zaznamenanie vykonaných dôkazov z formálneho hľadiska nezodpovedá zákonu. Uvedené porušenie procesného predpisu pri zaznamenaní vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní viedlo k ich znehodnoteniu do takej miery, že nie sú použiteľné. Trestný poriadok totiž stanovuje pravidlá pre vykonávanie jednotlivých dôkazov, ktorých porušenie aj jednotlivo môže mať za následok procesnú nespôsobilosť ich použitia či už absolútnu alebo relatívnu. V súdnom konaní medzi takéto pravidlá nesporne patrí i zaznamenanie vykonania dôkazu na hlavnom pojednávaní. Preto aj porušenie tohto pravidla je nevyhnutné posudzovať a pokiaľ zaznamenanie vykonania dôkazu nedáva spoľahlivý podklad, napr. z dôvodu, že nie je zabezpečená identifikácia hovoriacich osôb a teda nie je záruka správnosti záznamu prejavu tej ktorej osoby bez možnosti overenia si správnosti jeho zachytenia, nemožno o takýto dôkaz opierať skutkové zistenia. Prepis výpovedí vypočutých osôb len zo záznamu zhotoveného podľa § 61a Tr. poriadku totiž nemôže nahradiť zákonné zaznamenanie vykonania dôkazu. Takýto prepis na rozdiel od zápisnice o hlavnom pojednávaní nie je verejnou listinou a nie je dôkazom o priebehu hlavného pojednávania a ani o obsahu výpovedí vypočutých osôb. V predmetnej veci to znamená, že prvostupňový súd pre nesprávny postup pri zaznamenávaní dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní nemal dostatočný podklad pre svoje rozhodnutie a tiež že odvolací súd nemá dostatočný podklad pre preverenie skutočného obsahu dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní a zákonnosti ich vykonania. Zistené pochybenie prvostupňového súdu je podstatnou chybou konania v zmysle § 321 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku, ktorá má za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu a vrátenie veci súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Vzhľadom k tomu, že vo veci je nevyhnutné za účelom objasnenia veci vykonať opätovne dôkazy, ktorých vykonanie nebolo procesne účinným spôsobom zaznamenané, odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok aj z dôvodu uvedeného § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. poriadku a postupom podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vec vrátil prvostupňovému súdu na opätovné prejednanie. Pre úplnosť je však potrebné dodať, že prvostupňový súd svoje závery oprel aj o znalecký posudok a jeho doplnok znalca V.. V. R.Š., ktorý na hlavnom pojednávaní vôbec vykonaný nebol. Aj táto skutočnosť, hoci by neboli odvolacím súdom zistené vyššie uvedené chyby, by bola aj sama dôvodom pre zrušenie napadnutého rozsudku a jeho vrátenie prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Uvedené podstatné chyby konania, spôsobujúce nepoužiteľnosť vykonaných dôkazov, bránili odvolaciemu súdu, aby vecne preskúmal napadnutý rozsudok aj z hľadiska námietok obsiahnutých v odvolaní obžalovaného. Preto, síce na podklade odvolania obžalovaného, ale bez preskúmavania vecnej správnosti napadnutého rozsudku, odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní bude musieť uvedené chyby okresný súd odstrániť, vykonať v potrebnom rozsahu dokazovanie a vo veci opäť rozhodnúť. jednohlasne Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.