Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3Co/152/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714201650 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8714201650.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v spore žalobkyne: Ľ. P., A.. XX.XX.XXXX, W. X. X, XXXX P., Š., právne zastúpená JUDR. JCLIC. Tomášom Majerčákom, PHD., advokátom so sídlom Južná trieda 28, 040 01 Košice, proti žalovaným: 1./ U.. U. U., A.. XX.XX.XXXX, W. F.A. XXXX/X, XXX XX F., 2./ U.. G. U., A.. XX.XX.XXXX, W. F. XXXX/X, XXX XX F., o zaplatenie 4.430 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaným proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 3C 224/2016-181 zo dňa 27. júna 2017, takto jednohlasne r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti. Žalobkyňa m á voči žalovaným n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu 4.430,- € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a . III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“ 2. Rozhodnutie právne posúdil ustanovením § 517 odsek 2, § 558, § 685 odsek 1, § 686 odsek 1, § 696, § 697 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“); § 43b odsek 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len „Stavebný zákon“). 3. Mal za preukázané, že žalobkyňa je výlučným vlastníkom nehnuteľností a to rodinného domu súp. č. XXXX a pozemku parcela č. XXXX, na ktorom je rodinný dom postavený v k.ú. X. X.. Medzi žalobkyňou ako prenajímateľkou a žalovanými ako nájomcami došlo dňa 30.05.2011 k uzavretiu nájomnej zmluvy na dobu určitú od 01.06.2011 do 31.05.2012. Spornými skutočnosťami medzi stranami bolo ďalšie trvanie a skončenie nájomného vzťahu žalovaných k predmetu nájmu, pričom žalobkyňa tvrdila, že predmetom nájmu je byt, pričom žalovaný v 1./ rade v emailovej komunikácii so žalobkyňou tvrdil, že sa nejedná o byt v právnom zmysle slova, keďže na liste vlastníctva je zapísaný rodinný dom a nie obytný dom. Pokiaľ ide o samotný predmet nájmu, prvoinštančný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že predmetom nájmu medzi stranami bol byt a to v tom zmysle ako ho definuje ustanovenie § 43b odsek 4 Stavebného zákona. Pokiaľ ide ďalšie trvanie a skončenie nájomného vzťahu medzi stranami k predmetnému bytu, tak konštatoval, že podmienkou platného uzavretia nájomnej zmluvy nie je dodržanie jej písomnej formy. Medzi stranami bolo nesporné, že na základe písomnej nájomnej zmluvy zo dňa 30.05.2011 bol dojednaný nájomný vzťah na dobu určitú od 01.06.2011 do 31.05.2012, pričom žalobkyňa tvrdila, že nájomný vzťah trval aj po 01.06.2012 a to až do 02.12.2013. V tejto súvislosti súd konštatuje, že samotný žalovaní v odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Poprad tvrdili, že po 01.06.2012 užívali byt bez nájomnej zmluvy, pričom podľa nich došlo na diaľku k uzatvoreniu ústnej zmluvy o nájme do 31.05.2013. Z uvedeného súd uzatvára, že nájom bytu žalovaných trval aj po 01.06.2012 a to na základe nimi tvrdenej ústnej dohody, ktorú uzatvorili na diaľku so žalobkyňou, keďže nájomná zmluva nemusí mať písomnú formu. Uvedené potvrdzuje aj dodatok podpísaný dňa 04.10.2012, ktorým bola dojednaná doba nájmu na dobu od 01.06.2012 do 31.05.2013 a teda len spätne potvrdzovala ústnu dohodu o nájme bytu za obdobie od 01.06.2012 do 04.10.2012. Pokiaľ ide o ďalšie obdobie od 01.06.2013 do 02.12.2013, tak opätovne z vyjadrení žalovaných v odvolaní proti rozsudku, ako aj emailovej komunikácie žalovaného v 1./ rade so žalobkyňou dňa 28.08.2013 bolo preukázané, že strany aj po 01.06.2013 rokovali o ďalšom predlžení nájmu bytu, pričom samotný žalovaný v 1./ rade v emailovej komunikácii tvrdil, že postupom podľa § 676 Občianskeho zákonníka došlo k obnoveniu nájomnej zmluvy za rovnakých podmienok o ďalší rok. Z vykonaného dokazovania mal teda za preukázané, že nájom bytu trval aj po 01.06.2013, pričom k uzavretiu ústnej nájomnej zmluvy za rovnakých podmienok ako v predošlom období došlo konkludentne, keď strany rokovali o podmienkach nájmu a zároveň žalovaní byt naďalej užívali a žalobkyňa nepodnikla kroky k ich vyprataniu, požadovala len platenie nájomného za byt. Pokiaľ ide o skončenie nájmu bytu, tak žalovaní v odvolaní síce tvrdili, že byt od 12.08.2013 už neobývali, avšak z emailovej komunikácie žalovaného v 1./ rade vyplýva, že dňa 28.08.2013 ako aj dňa 20.09.2013 ešte byt užívali. V ďalšom svojom vyjadrení v odvolaní žalovaní tvrdili, že byt bol už k 30.09.2013 vyprataný, avšak naproti tomu zasa tvrdili, že v byte ešte vykonávali drobné opravy spôsobené užívaním. Zároveň žalovaní ani presne nekonkretizovali deň, kedy z ich strany mohol byť byt odovzdaný žalobkyni, resp. splnomocnenej osobe. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že k ukončeniu nájmu bytu došlo v zmysle protokolu o odovzdaní a prevzatí bytu až dňa 02.12.2013. Vzhľadom na vyššie uvedené, že nájom bytu trval až do 02.12.2013, boli žalovaní ako nájomcovia povinní platiť žalobkyni dohodnuté nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu až do skončenia nájmu. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha zaplatenia dlžného nájomného a plnení poskytovaných s užívaním bytu za obdobie od 01.06.2013 do 02.12.2013 vo výške 3.600 Eur, t.j. 6 mesiacov x 600 Eur a ďalej nedoplatku za elektrickú energiu vo výške 780 Eur a poplatku za znovuzapojenie odberného miesta vo výške 50 Eur; spolu 4.430 Eur. Vyhlásením zo dňa 30.05.2011 žalovaný v 1./ rade uznal dlžný nájom za štyri mesiace vo výške 2.400 Eur a taktiež nedoplatok vo výške 780 Eur a poplatok vo výške 50 Eur a ďalším vyhlásením už obaja žalovaní sa zaviazali zaplatiť dlžný nájom za obdobie piatich mesiacov vo výške 3.000 Eur a nedoplatok vo výške 780 Eur a poplatok vo výške 50 Eur. Súd má za to, že uvedenými vyhláseniami došlo k uznaniu dlhu z ich strany voči žalobkyni v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o obranu žalovaných uvedenú v odvolaní, že si voči pohľadávke žalobkyne započítavajú sumu 1000 Eur, z čoho predstavuje 600 Eur bezdôvodného obohatenie a 400 Eur náhradu škody, uviedol, že žalovaní žiadnym spôsobom nepreukázali a nezdokladovali vznik bezdôvodného obohatenia, resp. náhrady škody a ani ich výšku. Pokiaľ ide o obranu žalovaných, že byt neobývali až do 02.12.2013, uviedol, že z vyjadrení žalovaných v odvolaní ani nie je zrejmé, do ktorého dňa byt užívali osobne a dokedy v ňom ešte skladovali už iba svoje veci a vykonávali drobné opravy. K tvrdeniu žalovaných, že v byte ponechali nimi na mieru zhotovenú novú vstavanú skriňu, satelitný rozvod, či v byte opravili lampu v obývačke a vymenili všetky halogénové svetlá uviedol, že keďže však nežiadali uvedené výdavky započítať na dlžné nájomné, bližšie sa týmito skutočnosťami z dôvodu rýchlosti a hospodárnosti konania nezapodieval. 4. Proti rozsudku s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podal včas odvolanie žalovaný v 1./ rade. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu zrušiť a vrátiť mu vec na nové konanie a rozhodnutie. Uviedol, že všetky nároky žalobkyne z nájmu vyplývajúce ku dňu 01.06.2013 boli vysporiadané, pričom nájom akože bytu zanikol minimálne k tomuto dátumu, keďže bol dohodnutý na určitý čas. Nárok žalobkyne sa nemôže odvíjať od nájomnej zmluvy, ale iba z titulu bezdôvodného obohatenia. Ani za obdobie od 30.05.2012 do 30.05.2013 nijaká zmluva neexistovala, existoval len akýsi dodatok zmluvy podpísanej 04.10.2012 v čase, keď už žiadna zmluva medzi účastníkmi neexistovala, preto nemôže byť platný ani dodatok. Išlo vlastne len o akési tolerovanie pobytu žalovaných za peniaze od 01.06.2013 do istej lehoty. Namietal, že do obdobia 01.06.2013 by bol povinný platiť 600 Eur mesačne. Po tomto období mal obmedzené plnenie poskytované k priestoru - parkovanie, užívanie spoločných priestorov a pod., pričom od 12.08.2013 vzhľadom na to, že byt nemohol riadne užívať, bol spolu s manželkou a synom nútený opustiť byt úplne. Od 12.08.2013 im žalobkyňa vypla elektrinu a odmietla ju zapnúť. Od vtedy nemohla požadovať rovnakú sumu nájomného. Od tejto doby sa už v byte nezdržiavali, v byte ostala iba časť vecí, ktoré nájomcovia nemali kde vysťahovať. Do bytu dochádzali iba sporadicky pre potrebné osobné veci. Žalobkyňa odmietla do roku 2012 vykonať reálne a spravodlivé ročné vyúčtovanie za plyn, vodu i elektrinu. Vypnutím elektriny bez oznámenia žalovaným tiež vznikla škoda. Je síce pravda, že žalovaný v 1./ rade podpísal vyhlásenie zo dňa 20.09.2013 o vysťahovaní a uznaní dlhu, avšak toto vyhlásenie bolo vynútené, pod nátlakom, nešlo o jeho slobodnú vôľu. 5. Proti rozsudku s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podala odvolanie žalovaná v 2./ rade. Navrhla rozsudok v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Okrem odvolacích námietok uvádzaných žalovaným v 1./ rade tiež uviedla, že nešlo k legálny byt, nakoľko v zmysle ustanovenia § 85 zákona č. 50/1976 Zb. možno stavbu užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne stavebnom povolení. V období od 01.06.2013 do 12.08.2013 sa v priestoroch domu zdržiavali, ale v obmedzenom režime. Od 13.08.2013 do 30.09.2013 sa v priestore nikto nezdržiaval, išlo vlastne o skladovací priestor v jednej izbe bytu. Po 30.10.2013 bol priestor otvorený, prázdny a voľný. Poukázala na to, že vo veci rozhodoval nezákonný sudca. Súd tiež žalovaných nepoučil podľa ustanovenia § 160 C.s.p. o sudcovskej koncentrácii konania a preto nemohol rozhodnúť v neprítomnosti žalovaných. 6. K odvolaniu žalovaných podala vyjadrenie žalobkyňa. Má zato, že prvoinštančný súd zabezpečil v konaní rovnakú mieru možnosti uplatňovať prostriedky procesnej obrany a procesného útoku pre žalobkyňu ako aj pre žalovaných. Žalovaní svojou nečinnosťou nesplnili v zmysle čl. 8 C.s.p. svoju povinnosť označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a povinnosť podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi a to v súlade so zásadou hospodárnosti a podľa pokynov súdov. Napriek riadne a včas doručenému predvolaniu na pojednávanie dňa 27.06.2017 sa nedostavili, pričom svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnili a ani nepožiadala zo závažného dôvodu o odročenie pojednávania. Žalovaní nedoručili súdu žiadne vyjadrenie vo veci samej, žiadne dôkazy, a to napriek tomu, že konanie trvá od roku 2014. Prostriedky procesnej obrany a procesného útoku v podobe tvrdení, ktoré žalovaní uviedli v podanom odvolané mali podľa ustanovenia § 154 C.s.p. uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. V odpojeniu od elektrickej energie uviedla, že k odpojeniu došlo zo strany VDS nakoľko mali žalovaní nedoplatky na pravidelných poplatkoch. K pripojeniu došlo po tom, čo žalobkyňa zaplatila za žalovaných nedoplatok vo výške 780 Eur plus poplatok za znovu pripojenie vo výške 50 Eur. Tieto poplatky sa zaviazali žalovaní zaplatiť. V čase podpisovania listín (september 2013) určite pripojenie na elektrickú energiu bolo. Je v rozpore s dobrými mravmi tvrdiť, že nemohli využívať nehnuteľnosť lebo nebola elektrická energia, keď jej odpojenie spôsobili sami a to neplatením za elektrinu a vznikom vysokého dlhu. 7. V priebehu odvolacieho konania vzniesol žalovaný v 1./ rade dňa 12.12.2017 námietku zaujatosti, o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 3 Nc 4/2017 zo dňa 03.01.2018 tak, že predsedníčka senátu Krajského súdu v Prešove JUDr. Anna Kovaľová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania v konaní vedenom na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 3Co/152/2017. 8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 9. Podľa ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. 10. Podľa ustanovenia § 676 odsek 1 Občianskeho zákonníka, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak. Podľa odseku 2, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu. 11. Podľa ustanovenia § 685 odsek 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone. 12. Podľa ustanovenia § 686 odsek 1 Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica. Podľa odseku 2, ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú. 13. Podľa ustanovenia § 160 odsek 1 C.s.p., súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Podľa odseku 3, poučovaciu povinnosť podľa odsekov 1 a 2 súd nemá, ak je a) stranou štát, štátny orgán alebo právnická osoba a osoba, ktorá za ňu koná, alebo jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) strana zastúpená advokátom, právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, odborovou organizáciou alebo fyzickou osobu, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. 14. Podstata nájomnej zmluvy a z nej vyplývajúceho nájomného pomeru spočíva v tom, že prenajímateľ prenecháva vec nájomcovi do dočasného užívania za odplatu. Nájomný pomer má vždy dočasný charakter, pričom dočasnosť trvania nájomného pomeru môže byť výslovne dohodnutá (napr. na dobu niekoľkých mesiacov alebo rokov) alebo vec môže byť odovzdaná aj bez konkrétneho časového určenia. Občiansky zákonník nevyžaduje pre nájomnú zmluvu určitú formu, možno ju teda uzavrieť v akejkoľvek forme. Nájomná zmluva o nájme bytu je uzavretá, ak sa zmluvné strany dohodli na jej obsahu. Obsah nájomnej zmluvy o nájme bytu podrobnejšie upravuje ustanovenie § 686 Občianskeho zákonníka. V ustanovení § 685 odsek 1 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a stavu bytu. Ide o opakovanie toho, čo je uvedené aj v ustanovení § 686 Občianskeho zákonníka, kde sa hovorí "mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu". V oboch prípadoch je opis príslušenstva a stavu bytu formulovaný iba ako prirodzená obsahová zložka zmluvy. To však neznamená, že ak táto zložka zmluvy chýba, je neplatná. Ani na platnosť nájomnej zmluvy o nájme bytu Občiansky zákonník nepredpisuje žiadnu formu. Možno ju teda uzavrieť v akejkoľvek forme. 15. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 30.05.2011 bola medzi žalobkyňou ako prenajímateľom a žalovanými ako nájomcami uzatvorená Zmluva o nájme (ďalej len „Zmluva o nájme“). V článku I. Zmluvy o nájme bolo uvedené, že prenajímateľ je vlastníkom rodinného domu s. č. XXXX na pozemku parc. č. XXXX. o výmere XXX m2 nachádzajúceho sa v X.., zapísaných na LV č. XXX. Rodinný dom pozostáva z troch samostatných bytových jednotiek, pričom predmetom nájmu bol v zmysle Zmluvy o nájme bol byt nachádzajúci sa na druhom poschodí rodinného domu. V článku II. Zmluvy o nájme bolo uvedené, že nájomcovia budú uhrádzať nájomné vo výške 500 Eur, pričom okrem tejto sumy budú preddavkovo uhrádzať aj všetky úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu (najmä elektrina, vodné, stočné, plyn, poplatky za miestny komunálny odpad) vo výške 150 Eur. Zmluva o nájme bola v zmysle článku III. uzatvorená na dobu určitú od 01.06.2011 do 31.05.2012. V bode 4. článku III. bolo dohodnuté, že v deň skončenia nájmu prenajímateľ alebo ním splnomocnená osoba a nájomca spíše protokol o prevzatí bytu. 16. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 04.10.2012 bol medzi žalobkyňou ako prenajímateľom a žalovanými ako nájomcami uzatvorený Dodatok k Zmluve o nájme (ďalej len „Dodatok“). V článku II. Dodatku sa zmluvné strany dohodli, že nájomcovia budú uhrádzať nájomné vo výške 500 Eur, pričom okrem tejto sumy budú nájomcovia preddavkovo uhrádzať aj všetky úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu (najmä elektrina - spoločné priestory, vodné, stočné, plyn, poplatky za miestny komunálny odpad) vo výške 100 Eur. Elektrinu spotrebovanú v byte nájomcov mali nájomcovia uhrádzať osobne priamo. V bode 3. článku II. Dodatku bolo uvedené, cit.: „Zmluvné strany sa dohodli, že prvú platbu za nájom za mesiac jún vo výške 500 Eur a preddavok za úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu toho času vo výške 100 Eur uhradia dňom podpísania zmluvy o nájme. Taktiež s dňom podpísania zmluvy bude uhradené nájomné za mesiac júl vo výške 500 Eur ako aj preddavok na úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu vo výške 100 Eur. Ďalšie platby budú uhrádzané v riadnych termínoch, teda za mesiac august 2012 úhrada do 15.07.2012, za mesiac september 2012 úhrada do 15.08.20142 a nasledovne. Hore uvedené platby neboli dodržané. Dňa 04.10.2012 bolo uhradené nájomné ako aj preplatok na vedľajšie náklady k 30.09.2012 vo výške 1882,37 Eur ako aj meškajúce nájomné za mesiac október 2012 vo výške 600 Eur.“ V článku III. Dodatku bolo uvedené, že nájomná zmluva sa uzatvára na dobu určitú od 01.06.2012 do 31.05.2013. V zmysle článku VI. Dodatku sa zmluvné strany dohodli, že sa budú riadiť podľa Zmluvy o nájme. 17. Zo zásady, že nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, Občiansky zákonník pripúšťa výnimku pre prípad, že sa prenajímateľ dohodne s nájomcom inak. Zmluvné strany majú možnosť priamo do nájomnej zmluvy zahrnúť ustanovenie o podmienkach ďalšieho obnovenia nájmu po skončení dojednanej doby nájmu. K takejto dohode môže dôjsť medzi zmluvnými stranami aj dodatočne. V ustanovení § 676 odsek 2 Občianskeho zákonníka sa ráta s obnovením nájomnej zmluvy po uplynutí doby, na ktorú bol nájom dojednaný. Nejde o obnovenie nájomnej zmluvy vzájomnou dohodou zmluvných strán, ktorá je možná podľa odseku 1, ale o obnovu na základe konkludentných činov uvedených v zákone. Ide o dva konkludentné činy, z ktorých jeden je pozitívny, spočíva teda v určitom správaní nájomcu, a druhý je negatívny, ktorý spočíva v nečinnosti, resp. v opomenutí úkonu zo strany prenajímateľa. Prvou podmienkou obnovenia nájomnej zmluvy je, že nájomca užíva vec aj po skončení nájmu. To znamená, že nájomca nevrátil prenajímateľovi prenajatú vec, hoci tak mal podľa zmluvy urobiť. Nezáleží pritom na tom, či prenajímateľ nájomcu vyzval na vrátenie prenajatej veci, alebo nie. Druhou podmienkou je, že prenajímateľ nepodá proti tomu návrh na vydanie veci alebo návrh na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní. Nestačí teda, že prenajímateľ mimosúdne vyzval nájomcu na vydanie alebo vypratanie veci, ale je potrebné, aby návrh podal na súde v zákonom ustanovenej lehote. Ak sú splnené obe tieto podmienky, nájomná zmluva sa obnovuje za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Týka sa to všetkých obsahových náležitostí pôvodnej nájomnej zmluvy, okrem ustanovenia o dobe trvania nájmu podľa obnovenej nájomnej zmluvy. Občiansky zákonník v tomto smere presne vymedzuje dobu trvania nájmu pre obnovenú nájomnú zmluvu. Nájom, ktorý bol pôvodne dojednaný na dobu dlhšiu ako na rok, sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu, sa obnovuje na túto dobu. Aj keď obnova nájomnej zmluvy závisí od skutočnosti, či prenajímateľ v tridsaťdňovej lehote podá na súde návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti, nájomná zmluva sa obnovuje vždy od začiatku, t.j. od nasledujúceho dňa po uplynutí pôvodnej doby nájmu, ak prenajímateľ takýto návrh v zákonom ustanovenej lehote nepodá. 18. Z vyhlásenia žalovaného v 1./ rade zo dňa 20.09.2013 (ktoré podpísali obaja žalovaní) vyplýva, že ešte aj v tento deň žalovaní obývali predmet Zmluvy o nájme. Z uvedeného vyhlásenia tiež vyplýva, že žalovaní mienili predmet nájmu obývať do 01.10.2013. 19. Z emailovej komunikácie strán konania vyplýva, že žalovaní dňa 30.09.2013 ešte obývali predmet Zmluvy o nájme, pričom ho mienili obývať ešte ďalších 21 dní. Z emailovej komunikácie tiež vyplýva, že žalovaní predmet nájmu obývali aj dňa 30.10.2013, pričom ho plánovali obývať ešte ďalších 14 dní. 20. Vzhľadom na vyššie uvedené má odvolací súd zato, že žalovaní osobne užívali predmet nájmu aj po 31.05.2013. Tvrdenie odvolateľov, že byt od 01.06.2013 užívali len v obmedzenom režime, resp., že v byte sa od 12.08.2013 nezdržiavali sa prieči listinným dôkazom - vyhlásenie žalovaných, či emailová komunikácia strán konania. Preto má odvolací súd zato, že k ukončeniu nájmu bytu došlo až dňa 02.12.2013 a to vydaním Protokolu o odovzdaní a prevzatí bytu v zmysle článku III. bod 4. Zmluvy o nájme. 21. Žalovaní v podanom odvolaní uviedli, že nárok žalobkyne sa nemôže odvíjať od nájomnej zmluvy ale iba z titulu bezdôvodného obohatenia. Z obsahu spisu však vyplýva, že žalovaní užívali predmet Zmluvy o nájme aj po 31.05.2013 a že žalobkyňa ako prenajímateľ nepodala voči žalovaným návrh na vypratanie nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu má odvolací súd zato, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru keď konštatoval, že medzi stranami sporu došlo v zmysle ustanovenia § 676 odsek 2 Občianskeho zákonníka k obnoveniu Zmluvy o nájme (v spojení s jej Dodatkom) za rovnakých podmienok. Žalobkyňa by mala nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia iba v prípade, pokiaľ by nájomcovia užívali predmet nájmu a prenajímateľ by zároveň v lehote ustanovenej zákonom podal na súd návrh na vypratanie nehnuteľnosti, čo sa však v prejednávanom prípade nestalo. Preto je aj uvedená odvolacia námietka podľa názoru odvolacieho súdu nedôvodná. 22. Z vyjadrenia odvolateľov vyplýva, že títo v období od 01.06.2013 do 30.09.2013 užívali predmet nájmu iba v obmedzenom režime, resp. ho využívali iba ako sklad vecí z dôvodu, že v uvedenej nehnuteľnosti došlo k prerušeniu dodávky elektrickej energie. Žalobkyňa k uvedenému tvrdeniu uviedla, že je síce pravda, že dodávka elektrickej energie bola prerušená, avšak v dôsledku zavinenia samotných žalovaných (nedoplatky za elektrinu) a iba na krátky čas. Odvolací súd sa v tomto smere stotožňuje s tvrdením žalobkyne. Uvedenú skutočnosť totiž preukazuje aj vyhlásenie žalovaného v 1./ rade (podpísané oboma žalovanými) zo dňa 20.09.2013, ktorý sa zaviazal (okrem iného) uhradiť žalovanej i nedoplatky za spotrebovanú elektrickú energiu a poplatok za znovu zapojenie odberného miesta. Okrem toho z obsahu spisu vyplýva, že k prerušeniu odberu elektrickej energie došlo dňa 22.08.2013, pričom z emailovej komunikácie strán konania vyplýva, že žalovaní osobne využívali predmet nájmu aj po tomto dátume, čo preukazuje skutočnosť, že po uhradení poplatku za znovu zapojenie odberného miesta zo strany žalobkyne (na úhradu ktorého sa následne zaviazal žalovaný v 1./ rade) mohli žalovaní naďalej využívať elektrickú energiu. Žalovaní nepreukázali, žeby za obdobie, kedy došlo k prerušeniu elektrickej energie neboli povinní platiť nájomné v zmysle ustanovenia § 673 Občianskeho zákonníka (došlo k vadám, ktoré nespôsobili). 23. Vzhľadom na to, že nájom bytu trval aj po 01.06.2013 až do 02.12.2013, žalovaní boli ako nájomcovia povinní platiť žalobkyni ako prenajímateľke dohodnuté nájomné spolu s úhradami za plnenia poskytované a užívaním bytu až do skončenia nájmu a to za podmienok dohodnutých v zmysle Zmluve o nájme, resp. jej Dodatku. Súd prvej inštancie preto rozhodol správne, pokiaľ žalovaných zaviazal na úhradu nájomného za mesiace jún 2013 až november 2013 (vrátane), t.j. 6 x 600 Eur. 24. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný v 1./ rade vyhlásením zo dňa 20.09.2013 (č.l. 13 súdneho spisu) uznal dlžný nájom za štyri mesiace (jún 2013 až september 2013) vo výške 2.400 Eur (4 x 600 Eur) a tiež nedoplatok za spotrebovanú elektrickú energiu vo výške 780 Eur a poplatok za znovu zapojenie odberného miesta vo výške 50 Eur. Ďalším vyhlásením (č.l. 14 súdneho spisu) uznali obaja žalovaní svoj dlh, ktorý mali voči žalobkyni pozostávajúci z nájomného za mesiace jún 2013 až október 2013 vo výške 3.000 Eur (5 x 600 Eur) ako aj nedoplatok za elektrickú energiu vo výške 780 Eur a poplatok za znovu zapojenie odberného miesta vo výške 50 Eur. Podľa názoru odvolacieho súdu došlo uvedenými vyhláseniami k uznaniu dlhu zo strany žalovaných. Preto rozhodol súd prvej inštancie právne, pokiaľ žalovaných zaviazal okrem úhrady dlžného nájomného aj na úhradu nedoplatku za elektrickú energiu a poplatok za znovu zapojenie odberného miesta (780 Eur a 50 Eur). 25. Uznanie dlhu je samostatným zabezpečovaním inštitútom, ktorý plní zabezpečovaciu funkciu tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase uznania. Uznanie dlhu nie je novým právnym titulom záväzku. Zakladá sa ním právna domnienka, že dlh v čase jeho uznania existoval, ktorá je však vyvrátiteľná dôkazom opaku. Znamená to, že skutočnosť, pre ktorú je v zákone stanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak. Procesným dôsledkom uznania dlhu je presun dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka. Veriteľ má v prípade sporu uľahčenú situáciu tým, že nemusí dokazovať vznik dlhu a jeho výšku v čase jeho uznania. Na dlžníkovi naopak je, ak chce byť v spore úspešný, aby preukázal, že dlh nevznikol, že bol splnený alebo inak zanikol. Tieto skutočnosti sú totiž pravým opakom toho, čo uvádza domnienka, t.j. sú spôsobilé, ak vyjdú v konaní najavo, vyvrátiť obsah domnienky. (Pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/143/2008 zo dňa 29.01.2009) 26. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaní v konaní nepredložili dôkaz opaku, ktorý by preukazoval, že dlh, ktorý uznali vyhláseniami (na č.l. 13 a 14 súdneho spisu) v čase jeho uznania neexistoval. Žalovaní taktiež nijakým spôsobom nepreukázali, žeby daný právny úkon neurobili slobodne a vážne. 27. K odvolacej námietke týkajúcej sa škody, ktorá mala žalovaným vzniknúť odvolací súd uvádza, že túto žalovaní nijakým spôsobom nepreukázali. 28. K odvolacej námietke žalovanej v 2./ rade týkajúcej sa zmeny zákonného sudcu odvolací súd poukazuje na časť XXXVI. Dodatku č. 4 k rozvrhu práce na rok 2017 Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1SprR/3/2017, v zmysle ktorej, cit.: „ Z vecí už pridelených iným sudcom vybavujúcim veci registra C v súlade a ustanovením § 51 odsek 4 písm. b/ zákona č. 757/2004 Z.z. a v súlade s bodom 6., časť III., písmeno C. bod 6 Rozvrhu práce Okresného súdu Bardejov na rok 2017 náhodným výberom pomocou aplikácie sa odnímajú veci meritórne nerozhodnuté ku dňu 20.04.2017 vrátane (nepatria tu meritórne nerozhodnuté veci, v ktorých bolo vyhlásené ukončenie dokazovania a pojednávanie odročené za účelom vyhlásenia rozsudku), a to ... zo senátu JUDr. Marcela Kirnága 3C v počte 40 vecí, ... a prideľujú sa do súdneho oddelenia Mgr. Mareka Rebeja 5C.“ Uvedený dodatok k rozvrhu práce bol zverejnený na stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Z vyššie uvedeného dôvodu považuje odvolací súd uvedenú odvolaciu námietku za nedôvodnú. 29. K odvolacej námietke žalovanej v 2./ rade týkajúcej sa nesplnenia poučovacej povinnosti v zmysle ustanovenia § 160 C.s.p. zo strany súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že prvoinštančný súd túto povinnosť nemal, nakoľko v prípade žalovaných ide o fyzické osoby, ktoré majú vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. 30. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06) 31. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04) 32. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti potvrdzuje ako vecne správny (§ 387 C.s.p.). 33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek 1 C.s.p.. 34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).