Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 11Co/17/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714202060 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8714202060.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: M. G., D.. XX.X.XXXX, N. A. XXXX/X, XXX XX A., právne zastúpený JUDr. Helena Knopová, advokátka, Štúrova 20, 040 01 Košice, o zaplatenie 4.361,58 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 20C/134/2014 - 126 zo dňa 26.9.2016, jednohlasne takto r o z h o d o l : M e n í rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.361,58 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 4.361,58 eur od 30.12.2012 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) žalobu zamietol a zároveň vyslovil, že žalovaný má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 24.2.2014, domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť čiastku 4.361,58 eur s príslušenstvom. 3. Dôvodom podania návrhu je skutočnosť, že dňa 30.12.2011 žalovaný ako vodič motorového vozidla zn. O.-N. I.: N. XXX F., zavinil dopravnú nehodu s výškou škody na druhom motorovom vozidle zn. O.-N. I.: A. XXX Y., ktorého držiteľom bola v tom čase poškodená spoločnosť I.-Y., Z..F..P... Vozidlo, ktorým bola dopravná nehoda spôsobená, bolo v čase dopravnej nehody vo vlastníctve žalovaného, žalovaný však nebol držiteľom vozidla. Vzhľadom na to, že k vozidlu žalovaného nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vznikla žalobcovi v zmysle ust. § 24 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z. z. povinnosť uhradiť poškodenému I.-Y., Z..F..P.. škodu z garančného fondu. 4. Žalobca poskytol dňa 7.11.2012 z garančného fondu poškodenej poistné plnenie vo výške 4.797,74 eur, z čoho suma 436,16 eur predstavuje poplatok podľa Interných pravidiel, na ktorý si žalobca nárok neuplatňuje. Tým, že žalovaný nesplnil zákonom stanovenú povinnosť v súlade ust. § 3 ods. 1 zák. č.381/2001 Z. z., vznikol žalobcovi voči žalovanému ako vlastníkovi vozidla, a súčasne ako vodičovi vozidla, ktorý dopravnú nehodu spôsobil, na základe ust. § 24 ods. 7 cit. zákona, nárok, a to práve proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 2 cit. zákona na náhradu toho, čo za neho plnil. Dôvod, prečo si žalobca neuplatnil nárok voči držiteľovi vozidla, žalobca neuviedol. 5. Súd v skrátenom konaní vydal dňa 2.6.2014 platobný rozkaz, ktorým návrhu vyhovel. Proti tomuto rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že nikdy nebol držiteľom motorového vozidla zn. O.- N. I.: N. XXX F. a navyše vo vozidle sa nachádzal doklad o zákonnom poistení s termínom platnosti od 23.8.2010 na dobu neurčitú. Skutočnosť, že zmluva bola pravdepodobne vypovedaná pre neplatenie poistného, podľa názoru žalovaného, nemôže byť dôvodom plnej zodpovednosti žalovaného ako vodiča. 6. Súd prvej inštancie aplikujúc ustanovenia § 789 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3, § 9 ods. 4, § 24 ods. 1, 2, 7, všetko zákona číslo 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení a zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „PZP“), v znení účinnom do 30.6.2012, ako aj § 517 Občianskeho zákonníka, s ohľadom na vykonané dokazovanie a citovanú zákonnú úpravu, žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. 7. Súd prvej inštancie mal za to, že pokiaľ si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok z titulu porušenia povinnosti uzavrieť zmluvu o povinnom zmluvnom poistení za škodu, v tomto smere je potrebné poznamenať, že žalovaný túto povinnosť nemal a nemá. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o PZP jasne definuje túto povinnosť pre toho, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla. Takouto osobou nie je vlastník vozidla ani vodič. Dôvod uplatnenia nároku voči vlastníkovi vozidla žalobca neozrejmil, navrhol síce doplnenie dokazovania vlastným písomným vyjadrením, avšak súd toto odmietol, nakoľko je povinnosťou žalobcu v konaní podať žalobu riadne odôvodnenú. Navyše žalobca nezdôvodnil ani prečo plnil z titulu PZP škodu, poškodenému hradenú z titulu havarijného poistenia. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu zamietol. 8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 CSP. 9. Proti vyššie uvedenému rozsudku podal žalobca včas odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 10. Poukazujúc na všeobecné ustanovenia občianskoprávnej zodpovednosti za škodu (§ 420 a nasl. Občianskeho zákonníka) a ustanovenia § 24 ods. 2, 7 a § 3 ods. 1, všetko Zákona o PZP, nemožno podľa odvolateľa súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, nakoľko žalobca mal za to, že jeho nárok voči držiteľovi motorového vozidla, ako aj vodičovi, vychádza z rovnakého právneho základu; ide o nárok na náhradu plnenia, ktoré žalobca za nich plnil poškodenému. Žalobca poskytol z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti podľa § 24 ods. 2 písm. b) Zákona o PZP, na základe čoho mal žalobca právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 2 písm. d) cit. zákona na náhradu toho, kto za neho plnil (§ 24 ods. 7 cit. zákona). Citované ustanovenie zákona, je podľa žalobcu, pritom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku špeciálnym predpisom upravujúcim práva a povinnosti kancelárie pre prípad plnenia z poistného garančného fondu a nároky kancelárie plynúce z takéhoto plnenia. 11. Zákon číslo 381/2001 Z. z. dovoľuje prevádzkovať vozidlo iba tomu, ktorého zodpovednosť je poistená, to znamená, že k jazde je možné použiť len vozidlo, ku ktorému bola uzavretá poistná zmluva. Na druhej strane prevádzkovať poistené vozidlo nie je vôbec obmedzené, napr. len na osobu, ktorej zákon číslo 381/2001 Z. z. ukladá v § 3 povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. Pokiaľ je vozidlo uvedené v poistnej zmluve, a pokiaľ je k určitému vozidlu dojednaná poistná zmluva, sú pre prípad spôsobenia škody týmto vozidlom poistenými všetci, ktorí pripadajú do úvahy ako osoby zodpovedné za škodu. Poistenie sa vzťahuje ako na prevádzkovateľa, tak i na vodiča vozidla, ktorým bola škoda spôsobená. 12. V ďalšom žalobca poukázal na obdobnú úpravu povinného zmluvného poistenia v Českej republike, a to zákonom číslo 168/1999 Sb., predovšetkým na osobitnú časť dôvodovej správy týkajúcej sa § 6 tohto zákonného ustanovenia. 13. Žalobca zastáva názor, že ustanovenie § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka o osobitnej zodpovednosti, nie je vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka, ustanovením špeciálnym, ale obe skutkové podstaty stoja vedľa seba. Poškodený sa tak môže podľa odvolateľa domáhať náhrady škody voči prevádzkovateľovi motorového vozidla podľa § 427 Občianskeho zákonníka na základe objektívneho princípu a proti vodičovi dopravného prostriedku podľa § 420 Občianskeho zákonníka, na základe zodpovednosti založenej na prezumpcii zavinenia. 14. Uvedené závery potvrdzuje judikatúra súdov s tým, že žalobca príkladmo uviedol rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.9.1977, publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk súdov ČSSR pod č. R 29/1979, z ktorého je zrejmý vzájomný pomer medzi zodpovednými osobami, keď „i keď za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá prevádzkovateľ tohto dopravného prostriedku (§ 327 OZ), nie je tým vylúčená zároveň zodpovednosť, napr. vodiča motorového vozidla za škodu, ktorú spôsobil pri tej istej škodovej udalosti poškodenému porušením právnej povinnosti (§ 420 OZ), pokiaľ nešlo o prípad, keď tieto osoby samé za škodu nezodpovedajú. 15. Vodič je v spore pasívne legitimovaný, pretože zavinene porušil pravidlá cestnej premávky a v príčinnej súvislosti s uvedeným protiprávnym konaním spôsobil škodu na majetku poškodením. Celkom nepochybne zodpovednosť za škodu podľa ustanovenia § 420 OZ, a pretože škodu spôsobil vozidlom, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva, je súčasne osobou bez poistnej zodpovednosti, a to bez ohľadu na to, komu prislúcha povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. I za neho žalobca plnil poškodenému z poistného garančného fondu a mal proti nemu z tohto dôvodu právo na náhradu podľa § 24 ods. 7 zák. č. 381/82001 Z. z., tzv. postih. 16. Žalovaný - vodič motorového vozidla, podľa žalobcu zodpovedá podľa § 420 OZ za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. V prípade vodiča ide pritom o porušenie povinností, ktoré sú mu uložené zákonom číslo 315/1996 Zb. o premávke na pozemných komunikáciách. Prevádzkovanie motorového vozidla bez poistnej zodpovednosti, je príslušným právnym orgánom sankcionované podľa § 16 ods. 1 tohto zákona nezávisle na tom, či je takým vozidlom spôsobená škoda, ale nie. 17. V ďalšom žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR zo dňa 17.1.2008 vo veci č. k. 32Cdo/2837/2007 a na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.8.2010 sp. zn. 4Cdo/134/2009. 18. Na tomto mieste je podľa odvolateľa, potrebné zdôrazniť, že skutočnosť, že žalovaný bol v čase dopravnej nehody vodičom predmetného vozidla, nie je medzi stranami sporná, uvedené vyplýva aj z vykonaného dokazovania, ako aj z odporu podaného žalovaným, kde výslovne uvádza, že bol vodičom predmetného motorového vozidla. 19. Čo sa týka uplatnenia nároku titulom havarijného poistenia, ktorému sa súd okrajovo venoval v odôvodnení svojho rozhodnutia, žalobca uvádza, že poškodený má právo rozhodnúť sa, akou formou si bude žiadať náhradu vzniknutej škody. Pokiaľ mal uzavreté havarijné poistenie, môže si náhradu škody uplatniť u svojho havarijného poisťovateľa, k čomu poškodený pristúpil aj v danom prípade a uplatnil si vzniknutú škodu voči svojmu havarijnému poisťovateľovi. V zmysle § 813 OZ, vstúpil poisťovateľ do pozície poškodeného. Tento prechod práva nastáva priamo zo zákona (legálna cézia) po splnení žalobcom už uvádzaných podmienok. 20. Poskytnutím poistného plnenia poškodenému vzniklo poisťovateľovi právo regresu voči škodcovi - žalovanému, nakoľko škoda nebola spôsobená svojím poistením (poškodeným), ale inou osobou (žalovaným). Následne má teda havarijný poisťovateľ, ale už v postavení poškodeného, právo sa rozhodnúť, voči komu uplatní náhradu škody, to znamená, priamo voči škodcovi (žalovanému), resp. v prípade zákonného poistenia voči poisťovateľovi, alebo voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov (žalobcovi). V predmetnom prípade si náhradu škody poisťovňa uplatnila voči žalobcovi, nakoľko žalovaný nemal uzavreté povinné zmluvné poistenie k motorovému vozidlu. V prípade, že by žalovaný mal k motorovému vozidlu uzavreté povinné zmluvné poistenie v zmysle zákona číslo 381/2001 Z. z., havarijný poisťovateľ by postupoval voči poisťovni žalovaného, ktoré by mal uzavreté havarijné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu. Preto žalobca uhradil havarijnému poisťovateľovi plnenie, ktoré poisťovňa poskytla žalovanému (kasko regres). Na podporu vyššie uvádzaných tvrdení žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.1.2012 vo veci 2Cdo/290/2011. 21. Na základe vyššie uvedeného žalobca v rámci svojho odvolacieho petitu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, že si uplatnil náhradu trov konania, vrátane odvolacieho konania. 22. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že okresný súd rozhodol správne, ak žalobu zamietol. Žalobca si náhradu škody žiadal od žalovaného ako od fyzickej osoby - držiteľa motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda, nakoľko ako držiteľ predmetného vozidla, nemal v čase nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. 23. Žalobca právny dôvod nezmenil počas celého konania, pričom sa voči žalovanému nikdy nedomáhal nároku titulom zavinenia v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, a to ani ako vlastníkovi vozidla, ani ako vodičovi vozidla, hoci z listín predložených žalobcom je podľa žalovaného zrejmé, že žalovaný držiteľom vozidla nebol. Ako už žalovaný uviedol, vo vozidle sa nachádza doklad o povinnom zmluvnom poistení, preto si nemyslel, že by ako vlastník alebo vodič vozidla, sa dopustil porušenia hocijakej právnej povinnosti. 24. Žalobca mal podľa žalovaného pravdu v tom, že v zmysle § 813 ods. 1 Obč. zák., došlo k zákonnej cesii, kedy poisťovateľ vstúpil do práv poškodeného a žalobcovi tak teoreticky vzniklo právo postihu voči žalovanému dňom, kedy poisťovateľovi preukázal ním poskytnuté plnenie poškodenému. V tomto prípade sa tak stalo dňa 7.11.2012, kedy žalobca poskytol z poistného garančného fondu poistné plnenie poškodenému. Týmto dňom teda vzniklo právo postihu žalobcu voči žalovanému, avšak podľa žalovaného z iného právneho titulu, než si žalobca svoj nárok žalobou zo dňa 24.2.2014 uplatnil. Žalovaný si preto uplatnil námietku premlčania nároku žalobcu voči nemu, nakoľko nárok žalobcu zo správneho právneho dôvodu doposiaľ nebol uplatnený. 25. Poukazujúc na uvedené preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal mu náhradu trov konania v celom rozsahu. 26. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, podľa § 34 CSP preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP len v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 381 ods. 1 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil. 27. V zmysle § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, i na jeho zrušenie. 28. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, keď sa stotožnil so skutkovými závermi prvoinštančného súdu, pretože tento vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil úplne a správne, len z takto správne zisteného skutkového stavu nevyvodil správny právny záver. 29. Podľa ust. § 3 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení spojeného so škodou spôsobenou prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „PZP“), v znení účinnom do 30.6.2012, má povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla, alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla, alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzavretá nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca. Podľa ust. § 24 ods. 2 písm. b) Zákona o PZP, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu, okrem iného, aj pôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. 30. Podľa ust. § 24 ods. 7 PZP, kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e) a podľa § 24a ods. 1 písm. a). 31. Podľa § 24a ods. 5 Zákona o PZP, výplatou náhradného poistného plnenia prechádzajú práva poškodeného proti osobe, ktorá zodpovedá za škodu, alebo proti jej poisťovateľovi na kanceláriu. 32. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 33. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. 34. Odvolací súd mal zhodne so súdom prvej inštancie vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalovaný zavinil dopravnú nehodu, ku ktorej došlo dňa 30.12.2011 a pri ktorej v dôsledku poškodenia motorového vozidla O. N., I.: A. XXX Y., vznikla obchodnej spoločnosti I.-Y., Z..F..P.. škoda vo výške 4.361,58 eur. Výška škody predstavovala náklady na opravu predmetného vozidla poškodeného dopravnou nehodou. Uvedené skutočnosti vyplývali z relácie dopravnej polície o priebehu dopravnej nehody, kde uvedený priestupok žalovaného bol na mieste vyriešený v blokovom konaní, t. j. žalovaný si uznal svoju zodpovednosť za spôsobenú dopravnú nehodu a bola mu právoplatne uložená bloková pokuta vo výške 200,- eur. Pokiaľ sa týka výšky škody, táto vyplýva z faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla, ako aj Oznámení o poistnom plnení poisťovateľa poškodeného. Zároveň tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné (žalovaný ich v konaní nenamietal). 35. Z dôvodu, že motorové vozidlo, ktorým bola škoda spôsobená, nebolo povinne zmluvne poistené, žalobca v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) Zákona o PZP, poskytol z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu v celkovej výške 4.797,74 eur, z čoho suma 436,16 eur predstavovala delegačný poplatok pre poisťovňu, na ktorý si žalobca svoj nárok v tomto konaní neuplatnil. Ani táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná a vyplývala z dôkazov predložených žalobcom, najmä z vyúčtovania a žiadosti o refundáciu, výpisu z účtu žalobcu, ako aj z e-mailovej komunikácie žalobcu s poisťovňami. 36. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného zamietol, keď mal za to, že pokiaľ si žalobca uplatnil od žalovaného nárok z titulu porušenia povinnosti uzavrieť zmluvu o povinnom zmluvnom poistení za škodu, v tomto smere žalovaný túto povinnosť nemal. Ustanovenie § 3 ods. 1 Zákona o PZP jasne definuje, pre ktoré osoby je daná táto povinnosť a takouto povinnou osobou nie je podľa okresného súdu vodič. 37. Podľa odvolacieho súdu s uvedenou argumentáciou nie je možné sa stotožniť, lebo vychádza z nesprávnej interpretácie vyššie citovaných zákonných ustanovení, keď účelom vytvorenia poistného garančného fondu je, aby aj v tých prípadoch, ktoré sú taxatívne vymenované v § 24 ods. 2 Zákona o PZP, bolo poškodenému zabezpečené poskytnutie plnenia za škodu, na ktorú má poškodený právo za rovnakých podmienok, za akých by si mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi. Jedným z nich je aj prípad, keď motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, nie je v čase škodovej udalosti poistené. Zo znenia § 24 ods. 2 písm. d) Zákona o PZP vyplýva, že kancelária tu poskytuje plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla namiesto osoby, ktorá za túto škodu zodpovedá. Osobou bez poistenia zodpovednosti je preto treba rozumieť toho, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou takého vozidla, u ktorého nebola uzavretá poistná zmluva v zmysle § 3 Zákona o PZP (touto osobou je spravidla aj ten, kto má povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu, napr. prevádzkovateľ). V zmysle ustanovení § 24 ods. 7 Zákona o PZP, je upravené právo kancelárie na náhradu vyplatených plnení z poistného garančného fondu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Okruh osôb, proti ktorým má kancelária tzv. postihové právo, je upravený rôzne, v závislosti od toho, aký je status vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená. V prípadoch podľa ods. 2 písm. a), b), f) a g), má kancelária proti tomu, kto za škodu zodpovedá nárok na náhradu toho, čo za neho plnila. (veta prvá citovaného zákonného ustanovenia). V prípade podľa ods. 2 písm. c), má kancelária právo proti poisťovateľovi (veta druhá citovaného zákonného ustanovenia), a napokon v prípade podľa ods. 2 písm. e) a podľa § 24a ods. 1 písm. a) zákona, má kancelária povinnosť požadovať náhradu toho, čo plnila poškodenému od príslušnej kancelárie poisťovateľov (veta tretia citovaného zákonného ustanovenia). To znamená, že kancelária má v prípade poskytnutia poistného plnenia za škodu v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) Zákona o PZP právo postihu proti tomu, u koho je daná zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu. Ustanovenie § 24 ods. 7 veta prvá, v spojení s § 24 ods. 2 písm. b) Zákona o PZP, je potrebné vykladať tak, že kancelária má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Kancelária má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t. j. aj proti, ako tomu bolo v prejednávanej veci, vodičovi (pri prevádzke tuzemského motorového vozidla je vodič povinný mať pri sebe potvrdenie o poistení zodpovednosti, a teda presvedčiť sa, či je vozidlo poistené) (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/134/2009 zo dňa 31.8.2010). 38. Ústavný súd vo svojom uznesení sp. zn. III.ÚS 514/2016-15 zo dňa 17.8.2016, v ktorom rozhodoval o sťažnosti proti rozhodnutiam všeobecných súdov v obdobnej veci (rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 25Co/742/2015-321 zo dňa 28.1.2016, uzneseniu Najvyššieho súdu SR č. k. 4Cdo/190/2014 z 24.6.2015), kde Najvyšší súd konštatujúc, že ustanovenie § 24 ods. 7, v spojení s § 24 ods. 2 písm. b) Zákona o povinnom zmluvnom poistení, je potrebné vykladať tak, že kancelária poisťovateľov má právo postihu voči každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila, teda aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t. j. aj proti vodičovi, ktorý je povinný mať pri prevádzke vozidla pri sebe potvrdenie o poistnej zodpovednosti, a teda presvedčiť sa, či je vozidlo poistené, odmietol sťažnosť proti týmto rozhodnutiam ako zjavne neopodstatnenú. Citujúc z vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu, podľa ktorého v zmysle § 24 ods. 7 zákona číslo 382/2001 Z. z. je upravené právo kancelárie na náhradu vyplatených plnení z poistného garančného fondu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Okruh osôb, proti ktorým má kancelária tzv. postihové právo, je upravený rôzne, v závislosti od toho, aký je status vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená. Kancelária má v zmysle poskytnutého poistného plnenia za škodu v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) Zákona o PZP, podľa tohto rozhodnutia právo postihu proti tomu, u koho je daná zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle príslušného ustanovenia Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu. 39. Vyššie uvedené podľa odvolacieho súdu znamená, že žalovaným uplatnená námietka premlčania nároku z dôvodu, že žalobcovi vzniklo právo postihu voči žalovanému z iného právneho dôvodu, než ako si to uplatnil žalobou, neobstojí, keď žalobca priamo v žalobnom návrhu v rámci svojej právnej kvalifikácie, svoj nárok odvodzoval práve od vyššie citovaného ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) Zákona o PZP, preto odvolací súd vyhovel žalobnému návrhu a zmenil rozsudok súdu prvej inštancie z rovnakého právneho titulu, než ako si to uplatnil žalobca v podanom návrhu. Všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu, sa v prejednávanej veci uplatnia len ako lex generalis vo vzťahu k citovanému ustanoveniu § 24 ods. 2 písm. b) Zákona o PZP, ktorý je vo vzťahu k prejednávanej veci lex specialis. 40. Ustanovenie § 24 ods. 7 veta prvá, v spojení s § 24 ods. 2 písm. b) zákona číslo 381/2001 Z. z., je preto potrebné vykladať tak, že kancelária má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Kancelária má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t. j. aj proti vodičovi (pri prevádzke tuzemského motorového vozidla je vodič povinný mať pri sebe potvrdenie o poistnej zodpovednosti, a teda presvedčiť sa, či je vozidlo poistené). 41. Preto odvolací súd dospel k opačnému právnemu názoru, keď žalovaný zodpovedá za vzniknutú škodu spôsobenú dopravnou nehodou ako subjekt zodpovedný za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, keď riadil osobné motorové vozidlo bez povinného zmluvného poistenia a dopravnú nehodu zapríčinil porušením právnych predpisov o premávke na pozemných komunikáciách na strane poškodeného (I.-Y., Z..F..P..) a výlučne v dôsledku zavinenia žalovaného vznikla škoda. Základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a zavinenie. Existencia jednotlivých predpokladov musí byť pre priznanie zodpovednosti preukázaná. V konaní bolo jednoznačne preukázané kumulatívne splnenie predpokladov zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu, keď bolo preukázané porušenie právnej povinnosti žalovaného, po preukázaní vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, a bolo i preukázané zavinenie žalovaného. 42. Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd s obranou žalovaného ohľadom nedostatku jeho pasívnej legitimácie nestotožnil, nakoľko žalovaný ako vodič vozidla, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda, zodpovedá za škodu podľa všeobecnej zodpovednosti v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, a teda bol v spore pasívne legitimovaný. Sumarizáciou vyššie uvedeného dospel krajský súd k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy vo výške 4.361,58 eur titulom náhrady podľa § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z., a to vo výške žalobcom poskytnutého plnenia. 43. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 44. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis t. j. nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.. 45. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného od 1.1.2009, je výška úrokov z omeškania o 8 %-tuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 46. Odvolací súd uložil žalovanému i povinnosť zaplatiť žalobcovi uplatnené úroky z omeškania vo výške stanovenej Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to 8,75 % ročne zo sumy 4.361,58 eur od 30.12.2012 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po uplynutí termínu na úhradu stanoveného vo výzve žalobcu zo dňa 29.11.2012 (č. l. 49 súdneho spisu), ktorá bola žalovanému doručená dňa 22.12.2012 (č. l. 50 súdneho spisu). 47. Záverom odvolací súd poukazuje na obdobnú rozhodovaciu prax je aj v Českej republike, kde je prijatá obsahovo zhodná právna úprava povinného zmluvného poistenia, keď príkladmo v rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR vo veci sp. zn. 25Cdo/3578/2006 zo dňa 19.11.2008 Najvyšší súd uviedol, že už vo svojich rozhodnutiach vo veciach sp. zn. 32Cdo/2837/2007, sp. zn. 25Cdo/1778/2007 a sp. zn. 25Cdo/990/2008 uviedol právny názor, že osoba bez poistenia zodpovednosti (v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) zákona číslo 168/1990 Sb.), je nielen osoba, ktorá nesplní povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu v zmysle § 4 zákona, ale je aj osoba, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla, ohľadom ktorého nebola takáto poistná zmluva uzavretá. Najvyšší súd vychádzal pritom z toho, že zodpovednosť prevádzkovateľa vozidla za škodu spôsobenú jeho prevádzkou podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka, nevylučuje súbežnú (solidárnu) zodpovednosť vodiča tohto vozidla podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý spôsobil škodu pri tej istej škodovej udalosti zavinením porušením právnej povinnosti, ak nejde o prípad uvedený v ustanovení § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.9.1977, sp. zn. 1Cz 101/77, publikovaný pod č. 29 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1979, prípadne vyššie citované rozsudky Najvyššieho súdu ČR). Česká kancelária poisťovateľov (v Slovenskej republike je obdobnou verziou Slovenská kancelária poisťovateľov), má preto podľa § 24 ods. 7, v spojení s § 24 ods. 2 písm. b) zákona, právo postihu voči každému, kto zodpovedá za spôsobenú škodu a za koho plnila. Podľa Najvyššieho súdu by bolo proti zmyslu daného ustanovenia, keby postih nebol možný proti osobe, ktorá za škodu zodpovedá na základe zavinenia. Opačný výklad by možnosť postihu neprimerane zúžil. Ak má teda Česká kancelária poisťovateľov (žalobca) podľa § 24 ods. 7 a § 24 ods. 2 písm. b) zákona, právo postihu voči každému, kto zodpovedá za škodu a za koho plnila, svedčí jej toto právo voči vodičovi (nepoisteného) vozidla vtedy, ak vodič zodpovedá za škodu vzniknutú pri prevádzke tohto vozidla. 48. O trovách prvoinštančného a druhoinštančného konania odvolací súd rozhodol podľa § 378 ods. 1 CSP, v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania proti žalovanému, o výške ktorých v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP, rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 49. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).