Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 21Co/77/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714212715 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8714212715.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne Ľ. J., F.. XX.XX.XXXX, T. H., H. XXX/XX, právne zastúpená Hudzík & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 47 251 654, Poprad, Mnoheľova 830/15, proti žalovanému D. J., F.. XX.XX.XXXX, T. A. Q. XXX, právne zastúpený JUDr. Martinom Bašistom, advokátom, IČO: 37 880 381, Poprad, Štefánikova 8, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 11C/286/2014-92 zo dňa 09.03.2017 takto r o z h o d o l : I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I.. II. Zrušuje rozsudok vo výroku III. a v zrušenej časti vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : Predmet konania 1. Predmetom konania je určenie vlastníctva bytu vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemkoch zapísaných na LV č. XXXX, P..Ú.. H.. 2. Žalovaný vo svojej procesnej obrane tvrdil, že nehnuteľnosti patria do BSM strán sporu, k ich nadobudnutiu došlo počas existencie BSM. Obsah napadnutého rozhodnutia 3. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou bytu č. XX, X.H., byt. dom súp. č. XXX F. K.. H. R. H. vrátane spoluvlastníckeho podielu XX/XXXX na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku parcela č. XXXX a parcela č. XXXX zapísané na LV č. XXXX, Z. I. P..Ú.. H. dňom právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Vyslovil, že žalobkyňa má právo na náhradu trov konania v rozsahu 50 %. 4. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 16, § 28 zákona č. 182/1993 Z.z., § 39, § 143, § 143a, § 144, § 145 ods. 1 a 2, § 871 ods. 1, § 132 Občianskeho zákonníka. 5. Svoje rozhodnutie odôvodnil aj tým, že skutkovo mal za preukázané, že žalobkyňa dňa X.X.XXXX uzatvorila Dohodu o prevode členských práv a povinnosti spojených s členstvom s OSBD medzi prevodcom R. Š.Á., T. H. XXX/XX, H. a nadobúdateľom Ľ. J., S.. Š.-žalobkyňa. Prevod členských práv sa týka bytu č. XX, F. K.. H. XXX/XX, H.. Dňa 20.5.1996 bola uzatvorená Dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu medzi OSBD H. a členom družstva Š. Ľ.K.-R. J., T. Č.. XX, K.. H. XXX/XX, kde okrem iného je uvedené, že dňom 1.8.1992 odovzdáva byt do osobného užívania. Tiež mal za preukázané, že dňa 8.10.1998 bola uzatvorená Zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu medzi OSBD H. a Ľ. J. I. D. J., kde predmetom prevodu bol prevod vlastníctva bytu č. XX F. X.H. T. C. J.. Č.. XXX F. K.. H.F. R. H. do bezpodielového spoluvlastníctva, LV XXXX P..Ú.. H.. Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi E. H. a D. J. I. E. Ľ. J. zo dňa 19.7.1999, vklad ktorej bol povolený dňa 18.8.1999 pod č. R.-XXXX/XX mal súd preukázané, že predávajúci odpredali pozemok a na ňom postavenú garáž podľa zmluvy a kupujúci uhradili za túto nehnuteľnosť kúpnu cenu v sume 90.000,- Sk 6. Prijal na zistený skutkový stav právny záver, že žalobkyňa nadobudla členstvo a nájom bytu ešte pred uzavretím manželstva so žalovaným, uzavretím manželstva vzniklo obom manželom právo spoločného užívania bytu, ktoré sa v súlade s § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmenilo na spoločný nájom. Členom družstva bola len žalobkyňa, len žalobkyňa bola oprávnená vyzvať bytové družstvo k prevodu bytu do vlastníctva, preto bytové družstvo v súlade s § 16 zákona č. 182/1993 Z.z. bolo oprávnené previesť vlastníctvo bytu na žalobkyňu a len žalobkyňa sa stala jeho výlučnou vlastníčkou. Na základe vysloveného názoru mal za to, že nehnuteľnosti vymedzené v žalobnom návrhu nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného a to aj napriek tomu, že boli nadobudnuté počas trvania manželstva. V časti určenia vlastníckeho práva k bytu č. XX, X.H., T.. C. J.. Č.. XXX F. K.. H. R. H. vrátane spoluvlastníckeho podielu XX/XXXX na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku parcela č. XXXX a parcela č. XXXX zapísané na LV č. XXXX, Z. I. P..Ú.. H. žalobe vyhovel. 7. Rozhodnutie o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti odôvodnil tým, že zo skutkových zistení vyplýva, že R. H. darovala finančné prostriedky v sume 90.000,- Sk za garáž, neznamená, že prevod vlastníckych práv medzi E. H. a žalobkyňou a žalovaným nezakladal vznik vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. R. H. si vedomá, že účastníkmi tohto vzťahu sú obidvaja v tomto období manželia. Nebol to zo strany svedkyne prejav vôle výlučne darovania finančných prostriedkov dcére. V prevyšujúcej časti preto žalobu zamietol. 8. O trovách konania rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku. Obsah odvolania žalovaného a vyjadrenia k odvolaniu 9. Proti rozsudku, s výnimkou zamietavého výroku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne rozsudok zrušiť a žalobu zamietnuť. Namietal nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu súdom prvej inštancie. Uviedol, že aj napriek tomu, že k prevodu členských práv a povinností spojených s členstvom v OSBD medzi žalobkyňou a jej matkou došlo ešte pred uzatvorením manželstva účastníkov konania, po uzatvorení manželstva sa účastníci konania stali spoločnými nájomcami bytu, pričom sa rozhodli predmetný byt od OSBD odkúpiť. Zo zmluvy o prevode vlastníctva jednoznačne vyplýva, že predmet zmluvy nadobúdajú účastníci konania do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zostatková cena bytu bola uhradená OSBD zo spoločných finančných prostriedkov manželov. Žalobkyňa nie je v zmluve označená ako jediný nadobúdateľ. Do výlučného vlastníctva by mohol byt nadobudnúť niektorý z manželov iba vtedy, ak by to pripúšťala zákonná výnimka zo zásady nadobúdania spoločného majetku manželov podľa ust. § 143 OZ, resp. ak by si manželia dohodou zúžili zákonom určený rozsah BSM. Zákon č. 182/1993 Z.z. sa nezaoberá problematikou rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, definuje iba osobu, ktorá má nárok na prevod vlastníctva bytu. Ani pri zachovaní výroku I. napadnutého rozsudku nebola žalobkyňa v konaní tak úspešná, aby jej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 50 %. 10. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Hodnotenie odvolacieho súdu 11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné. 12. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav použil správny právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne závery. Odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje na vecne správne právne závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k napadnutému určujúcemu výroku. 13. Odvolateľ namieta prijatý právny záver o výlučnom vlastníctve bytu žalobkyne tvrdiac, že tento byt nadobudli počas manželstva a trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie je zrejmé, že žalobkyni vzniklo členstvo v bytovom družstve na základe Dohody o prevode členských práv a povinností zo dňa XX.XX.XXXX, teda pred uzavretím manželstva so žalovaným, ku ktorému došlo 25.10.1997. Po uzavretí manželstva, dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa a žalovaný ako doterajší nájomníci bytu uzavreli s OSBD Zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu. 14. Záver prijatý súdom prvej inštancie je správny. Aj podľa názoru odvolacieho súdu ustanovenie § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. treba považovať za úpravu špeciálnu vo vzťahu k všeobecnej úprave nadobúdania majetku za trvania manželstva obsiahnutej v § 143 O.z. Uvedené ustanovenie jasne a jednoznačne zakotvuje prevod bytu do vlastníctva iba toho z manželov, ktorý je členom družstva. Prednosť tejto zvláštnej úpravy nemožno preklenúť žiadnym právnym výkladom, podľa ktorého by v tomto prípade nadobudli byt obaja manželia do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nedošlo preto k pochybeniu zo strany súdu prvej inštancie, keď vyslovil, že sporný byt do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatrí. Družstevný byt v dome vo vlastníctve bytového družstva nie je vo vlastníctve člena bytového družstva. Preukázateľne členom bytového družstva bola výlučne žalobkyňa, žalovaný členom družstva nebol, byt tak mohla nadobudnúť len žalobkyňa do svojho výlučného vlastníctva . 15. Uvedený záver podporuje aj judikatúra súdov SR, a to už súdom prvej inštancie akcentované rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo 291/2006 ako aj uznesenie Ústavného súdu SR II. ÚS 591/2014, v zmysle ktorého: „Zákonná úprava v týchto prípadoch chráni majetkové práva toho, kto získal právo na pridelenie družstevného bytu a uzavrel nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu pred uzavretím manželstva. Dôvodom tohto prístupu je i to, že so vznikom členstva v bytovom družstve sú spojené náklady, ktorých vynaloženie je predpokladom jeho vzniku. Preto v konečnom dôsledku v prípade nadobudnutia takéhoto bytu do vlastníctva člena bytového družstva ide o majetok nadobudnutý jedným z manželov patriaci do výlučného vlastníctva tohto manžela. Pokiaľ však v súvislosti s nadobudnutím vlastníckeho práva k bytu jedným z manželom boli vynaložené spoločné prostriedky manželov, nie je vylúčené, aby ich vynaloženie pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov bolo kompenzované podľa zásad vyporiadania takýchto pohľadávok vyplývajúcich z Občianskeho zákonníka.“ 16. Najvyšší súd Slovenskej republiky v citovanom rozsudku z 28. februára 2008 sp. zn. 3 Cdo 291/2006, v ktorom súd vychádzal z konštrukcie transformácie členského podielu. Podľa uvedeného rozsudku: „družstevný byt v dome vo vlastníctve bytového družstva nie je vo vlastníctve člena bytového družstva. Ak je členom bytového družstva iba jeden z manželov, v prípade zániku manželstva členský podiel pripadá zo zákona tomuto manželovi. Z uvedeného vyplýva, že zákon v týchto prípadoch chráni majetkové práva toho, kto získal právo na pridelenie družstevného bytu a uzavrel nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu pred uzavretím manželstva; členský podiel pokiaľ má majetkovú hodnotu, tak možno považovať za jeho majetok.“, ako i „pri prevode vlastníctva družstevného bytu do výlučného vlastníctva člena družstva, nedochádza k transformácii družstevných práv oboch manželov (aj keď sú spoločnými nájomcami bytu) ale iba k transformácii družstevných práv toho z manželov, ktorý je zároveň členom družstva (ide o majetok nadobudnutý jedným z manželov za majetok patriaci do výlučného vlastníctva tohto manžela). To znamená, že v takomto prípade nedochádza k nadobudnutiu nového majetku, ani rozmnoženie doterajšieho majetku za trvania manželstva, ale ide iba o zmenu, ktorá nemá vplyv na povahu veci ako predmetu osobného vlastníctva. Preto v tomto prípade nedochádza ani k vzniku bezpodielového spoluvlastníctva manželov.“ 17. Názor zaujatý v uvedenom rozsudku (pozri tiež rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 13. apríla 2004 sp. zn. 22 Cdo 1668/2003) je opodstatnený aj v prejednávanej veci a odvolací súd nemá dôvod odkloniť sa od tohto názoru. K obdobnému záveru dospela aj odborná právnická literatúra - viď napríklad publikáciu Imrich Fekete, Občiansky zákonník, Veľký komentár, Nakladateľstvo Eurokódex, 2011, str. 828 a 829. Nie je pritom rozhodujúce, z akých prostriedkov bola zaplatená kúpna cena bytu, pretože táto okolnosť nemá vplyv na transformáciu výlučného majetku jedného z manželov pred uzavretím manželstva majetku. Pri vyrovnaní BSM v prípade , že finančné prostriedky investované do kúpy sporného bytu boli zo spoločných prostriedkov oboch manželov je potom povinná žalobkyňa v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka uhradiť čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jej výlučný majetok . 18. Odvolacia námietka odvolateľa nespochybňuje závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k napadnutému výroku I. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 19. Po preskúmaní napadnutého výroku o trovách konania odvolací súd konštatuje, že z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, z akých skutočností súd vychádzal a akými právnymi úvahami sa riadil pri rozhodovaní o trovách konania. Z rozhodnutia nevyplýva z akých dôvodov súd dospel k záveru o existencii práva žalobkyne na náhradu trov konania v rozsahu 50 %. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil, čo je v rozpore so zásadami spravodlivého súdneho procesu (čl. 46 Ústavy SR, čl. 45 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv). Tým odňal stranám sporu právo konať pred súdom a zaťažil svoje rozhodnutie vadou, pre ktorú bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP. 20. Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie primárne ustáli rozsah ne/úspechu sporových strán v závislosti od hodnoty predmetu sporu a následne stanoví rozsah nároku na náhradu trov konania. 21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).