Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 9To/37/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715010237 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Farkaš ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8715010237.5 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr. Emila Dubňanského a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA na neverejnom zasadnutí konanom dňa 13.11.2018, v trestnej veci obžalovaného C. F. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. a obžalovanej mladistvej O. F. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., o odvolaniach obžalovaných proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/66/2015 zo dňa 24.05.2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. v r a c i a vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Poprad napadnutým rozsudkom sp. zn. 5T/66/2015 zo dňa 24.05.2017 uznal obžalovaného C. F. vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že -dňa 06.11.2014 v čase okolo 19.00 hod. v obci Batizovce na ulici Poľnej, okres Poprad, fyzicky napadol F. C., nar. XX.XX.XXXX takým spôsobom, že po tom, čo ml. O. F. hlasno povedala, že idú pozerať „pach krve“, čo je aj prezývka F. C., ktorý práve prechádzal okolo nich a upozornil ich, aby mu nenadávali, ale išli domov, pristúpil k F. C., ktorý v tom čase stál chrbtom k betónovému kanálu - priekope vedľa rodinného domu číslo XX, chytili sa rukami za oblečenie a vzájomne sa začali naťahovať, nato C. F. sotil do F. C., ktorý v dôsledku toho stratil stabilitu a padol dozadu na chrbát na betónový kanál - priekopu a vtedy ho najmenej jedenkrát udrel päsťou do tváre a najmenej jedenkrát kopol do chrbta, čím takto F. C. spôsobil zlomeninu 3. stavca hrudnej chrbtice s dobou liečenia 84 dní, závažné obmedzenia v obvyklom spôsobe života najmenej 60 dní, menej závažné obmedzenia v obvyklom spôsobe života do konca liečenia, pomliaždenie ušnice vľavo, pomliaždenie chrbta v oblasti ľavej lopatky i pomliaždenie driekovej chrbtice a driekových svalov s dobou liečenia najmenej 14 dní, a obžalovanú mladistvú O. F. uznal vinnou zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorý mala spáchať tak, že -dňa 06.11.2014 v čase okolo 19.00 hod. v obci Batizovce na ulici Poľnej, okres Poprad najmenej dvakrát kopla do brucha F. C. ležiaceho v tom čase v betónovom kanáli - priekope pri rodinnom dome číslo 9. Za to im súd uložil: Obžalovanému C. F. Podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 37 písm. h/ Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 4 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody z a r a d i l do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona mu zároveň z r u š i l výrok o treste uložený mu rozsudkom Okresného súdu Poprad, sp. zn. 5T/93/2015 zo dňa 14.09.2015, právoplatného dňom 14.09.2015, podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona v trvaní 24 mesiacov, podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku mu zároveň uložil povinnosť zaplatiť poškodeným Q. N. F., a.s., O. F. F., O. č. X, XXX XX Prešov, IČO: 35 937 874, náklady zdravotnej starostlivosti vo výške 1.241,48,-- eur a F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., ul. A. č. XXX/XXX, okres F. bolestné vo výške 2.356,64,--eur. Obžalovanej ml. O. F. Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 117 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j/ Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona jej výkon trestu podmienečne odložil. Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona jej určil skúšobnú dobu vo výmere 1 roka. Podľa § 73 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona jej zároveň uložil ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou. Po vyhlásení rozsudku, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku obžalovaný C. F. priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní podal odvolanie proti výroku o vine a výroku o treste. Obžalovaná mladistvá O. F. po vyhlásení rozsudku podala odvolanie proti výroku o vine a treste. Rovnako aj obhajca mladistvej podal odvolanie ako aj zákonný zástupca mladistvej. Odvolanie obžalovaného bolo odôvodnené podaním obhajcu, ktoré bolo doručené súdu dňa 11.07.2017. Obhajca poukazuje na tú skutočnosť, že v tejto trestnej veci už raz rozhodoval Krajský súd v Prešove. Krajský súd, okrem iného, Okresnému súdu Poprad uložil, aby sa zaoberal vznikom konfliktu. Mal sa sústrediť na odstránenie rozporov v samotnej výpovedi poškodeného na skúmanie príčiny pádu. Mal sa zaoberať, či skutočne nedošlo k pádu, ktorý bol vyvolaný samotným poškodením pri naťahovaní, ktoré priznal aj poškodený vo svojej výpovedi a potvrdil to aj svedok L.. Na základe tohto rozhodnutia krajského súdu pri pojednávaní na Okresnom súde Poprad dňa 24.05.2017 poškodený zopakoval iba svoju predošlú výpoveď a tak dôkazná situácia ostala v pôvodnom stave. V danom prípade v plnom rozsahu zotrváva obhajoba na dôvodoch odvolania voči pôvodnému rozsudku, ktoré bolo doručené súdu dňa 16.06.2016 s tým, že súd pri hodnotení jednotlivých dôkazov by sa mal dôslednejšie zaoberať opitosťou poškodeného ako aj skutočnosťou, že poškodený je najmenej o 30 cm vyšší, najmenej o 30 kg ťažší ako obžalovaný, a preto samotný pád poškodeného bol spôsobený skôr opitosťou poškodeného ako konaním obžalovaného. Vykonanými dôkazmi v rámci prípravného konania ani na jednotlivých hlavných pojednávaniach na Okresnom súde Poprad nebolo preukázané, aby sa stal skutok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 24.05.2017, preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Poprad zrušil v plnom rozsahu a nahradil ho vlastným oslobodzujúcim rozsudkom. Odvolanie mladistvej O. F. bolo odôvodnené prostredníctvom obhajcu podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 12.07.2017. Obhajca poukázal na tú skutočnosť, že základnou zásadou trestného konania je prezumpcia neviny. Prezumpcia neviny znamená, že nedokázaná vina má rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná nevina a obvinený nie je povinný svoju nevinu dokazovať. Z tejto zásady vyplýva, že ak zostanú dôvodné pochybnosti o skutkovej otázke, ktorú nemožno odstrániť ďalšími dostupnými dôkazmi, treba rozhodnúť v prospech obvineného a pravidlo, že obvinenému musí byť vina preukázaná a tento nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť a to ani skutočnosť svedčiacu v jeho prospech. Odsudzujúci rozsudok môže byť pritom vydaný len v prípade, ak nie sú žiadne dôvodné pochybnosti o vine obvineného a v prípade, ak vina obvineného nie je preukázaná, musí byť oslobodený spod obžaloby. Čo sa týka skutku výtržníctva, za ktorý ju prvostupňový súd odsúdil, má za to, že konajúci prvostupňový súd zhodnotil dôkazy jednostranne, v neprospech mladistvej. V prípravnom konaní vypovedal aj spoluobžalovaný C. F., ktorý jednoznačne poprel tú skutočnosť, že by akokoľvek napádal poškodeného C.. Prvostupňový súd však nesprávne vo svojom rozsudku na strane 4 uvádza, že C. F. ju sčasti usvedčuje zo spáchania žalovaného skutku. To isté potvrdil aj svedok A. L., ktorý takisto neuviedol, že by mladistvá akokoľvek fyzicky napádala poškodeného F. C.. Takisto samotný poškodený nevedel uviesť, či išlo o útok jednej alebo viacerých osôb a neoznačil ju ako útočníčku. Obhajca má za to, že vo vzťahu k dokazovanej skutočnosti sa dôkazy delia na priame a nepriame. Priame dôkazy potvrdzujú alebo vyvracajú dokazovanú skutočnosť. Poukazuje na to, že proti mladistvej neboli zo strany žalobcu produkované žiadne priame dôkazy o tom, že sa dopustila žalovaného skutku. Nepriamy dôkaz potvrdzuje alebo vyvracia skutočnosť pomocou inej skutočnosti, ktorá s dokazovanou súvisí len nepriamo. Dokazovanie nepriamymi dôkazmi je zložitejšie a náročnejšie ako dokazovanie priamymi dôkazmi. Vyplývajú z neho niektoré významné závery, z ktorých jedným je ten, že jeden nepriamy dôkaz nestačí na preukazovanie dokazovanej skutočnosti a dôkaznú silu má len v spojení s inými dôkazmi. Nepriame dôkazy musia tvoriť sústavu - harmonický celok. Každý nepriamy dôkaz musí byť nepochybne preukázaný. Sústava nepriamych dôkazov musí byť uzavretá, t. z. že dôkazy musia vo svojom súhrne viesť k jedinému záveru a musia vylučovať iný záver. Tu poukazuje, že v jej prípade neexistuje ani sústava nepriamych dôkazov, ktoré by ju bez akýchkoľvek pochybností usvedčovali zo spáchania žalovaného skutku. Na základe týchto skutočností navrhol, aby odvolací súd po preskúmaní veci podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/ Tr. por. napadnutý rozsudok vo výroku o vine a v dôsledku toho aj vo výroku o treste, prípadne, aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol sám a spod obžaloby mladistvú oslobodil. Dňa 08.09.2017 prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad zaujal stanovisko k odvolaniam obžalovaných a konštatoval, že rozsudok považuje za zákonný a spravodlivý, plne sa s ním stotožňuje, aj s jeho odôvodnením a navrhuje zamietnuť odvolania obžalovaných. Na základe riadne a včas podaných odvolaní krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby , ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Na základe tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolania obžalovaných sú dôvodné. V tejto trestnej veci krajský súd už raz rozhodol a to uznesením sp. zn. 9To/28/2016 zo dňa 12.10.2016, kde poukázal na tú skutočnosť, že súd prvého stupňa nekriticky prevzal niektoré časti obsiahnuté v skutkovej vete tak uznesenia o vznesení obvinenia, ako aj následne v obžalobe. Krajský súd poukázal na jednotlivé časti. Zhodnotil výpovede tak obžalovaných ako aj poškodeného a zdôraznil, že v ďalšom konaní bude potrebné, aby sa súd prvého stupňa dôsledne zaoberal vznikom konfliktu. Musí sa sústrediť skôr na odstránenie rozporov v samotnej výpovedi poškodeného, na skúmanie príčin pádu. Bude sa musieť zaoberať, či skutočne nedošlo k pádu, ktorý bol vyvolaný samotným poškodeným pri naťahovaní, ktoré priznal poškodený vo svojej výpovedi a potvrdil to aj svedok L.. Až po doplnení dokazovania v naznačených smeroch, tak vo vzťahu k obžalovanému C. F., ako aj vo vzťahu ku O. F., vo vzťahu ku ktorej existuje iba jej zápisnica o výsluchu podozrivej, ktorá už ako súd vyššie naznačuje, je nepoužiteľná v ďalšom konaní, súd prvého stupňa by sa mal dôsledne zaoberať tak subjektívnou a predovšetkým objektívnou stránkou trestného činu, sústrediť sa na hodnotenie konania a krajský súd zdôraznil, že z výpovedí, či už obžalovaných alebo svedkov, nemožno vyberať jednotlivé časti tak, ako to už urobili orgány činné v trestnom konaní v štádiu prípravného konania a vytvoriť určitý kompilár, ktorý nezodpovedá reálnemu skutkového stavu. Následne súd prvého stupňa by sa mal zaoberať aj argumentáciou odvolateľov a ňou sa vysporiadať. Po tomto zrušení pôvodného rozsudku súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní doplnil dokazovanie, že opätovne vypočul poškodeného F. C., umožnil prečítanie výpovede poškodeného F. C. z prípravného konania a časti výpovede v rámci konfrontácie, upozornil na rozpory a požiadal poškodeného F. C., aby odstránil rozpory v týchto výpovediach. Tak, ako na to poukázal súd prvého stupňa, poškodený sa vyjadril, že mohlo to tak byť, ako to bolo uvedené v zápisnici zo dňa 08.12.2014. Na údery rukou si nepamätá. Tie kopance cítil, keď ležal na zemi. Vo vzťahu k výpovedi zo dňa 19.03.2015 konštatoval, že sa k nim nevyjadruje. Súd prvého stupňa postup krajského súdu smerujúci k tomu, že má sa zaoberať dôsledne vznikom konfliktu, zúžil iba na to, že odstraňoval rozpory v samotnej výpovedi poškodeného. Pri skúmaní príčin pádu súd prvého stupňa mal odstraňovať rozpor, ktorý vznikol už v samotnej výpovedi poškodeného F. C... Z pohľadu krajského súdu táto okolnosť je veľmi dôležitá, pretože je potrebné ustáliť subjektívnu stránku trestného činu, zaoberať sa zavinením obžalovaného v tejto trestnej veci, aj vo vzťahu k následku, ktorý bol spôsobený. Tak, ako krajský súd už zdôraznil, najzávažnejšie poranenie u poškodeného bolo spôsobené pádom. Súd prvého stupňa na rozdiel od prvého rozsudku, ktorý bol v tejto veci vyhlásený, upravil čas skutku tak, že vypustil konštatovanie, že udrel päsťou poškodeného do tváre a tento úder mal byť dôvodom straty stability, dôsledkom ktorej bol pád. Toto konštatovanie súd nahradil zistením, že obžalovaný C. F. mal sotiť poškodeného, ten stratil stabilitu a po páde ho mal udrieť päsťou do tváre a najmenej jedenkrát kopnúť do chrbta. V tejto súvislosti súd prvého stupňa tak, ako to už naznačil krajský súd, mal sa zaoberať práve otázkou, čo bolo príčinou pádu, keďže samotný poškodený pripúšťa, že malo ísť o vzájomné sa naťahovanie za odev. Krajský súd je toho názoru, že je potrebné riešiť otázku, či najzávažnejšie poranenia u poškodeného mohli vzniknúť samotným pádom v uvedenom teréne (priekopa). Súd prvého stupňa pri tomto zisťovaní musí mať aj na zreteli, že pri sotení a následnom páde obžalovaný touto svojou aktivitou prenáša časť energie na telo poškodeného a tu je potrebné sa zaoberať otázkou, či poranenia v takomto rozsahu, ako boli ustálené, vznikli samotným pádom alebo pádom, ktorý bol vyvolaný aktívnou činnosťou obžalovaného, kedy telo poškodeného po sotení naberá väčšiu rýchlosť a tým sa znásobuje aj sila dopadu na podložku. V tejto súvislosti sa javí potrebným vypočuť aj znalca, ktorý spracoval znalecký posudok a zaoberal sa aj mechanizmom vzniku poranení u poškodeného. Okrem týchto otázok je potrebné mať na zreteli aj skutočnosť, že svedok A. L., ktorého výpoveď bola prečítaná na hlavnom pojednávaní, konštatoval, že mali padnúť obaja, t. j. obžalovaný a poškodený, teda či rozsah poranení u poškodeného mohol byť ovplyvnený aj tým, že na neho dopadol obžalovaný tak, ako to tvrdil obžalovaný vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, resp. či vzájomný pád, ale vedľa seba, ako to popisoval svedok L., mohol znásobiť rýchlosť dopadu a mohol ovplyvniť rozsah poranení na tele poškodeného. Tu sa otvára otázka, či samotná okolnosť, že malo dôjsť k pádu obžalovaného na poškodeného, mohla sa podieľať na spôsobení ťažšieho následku. Či toto poranenie stavca by bolo vzniklo iba samotným pádom. Tieto otázky z pohľadu krajského súdu sú logické, pretože samotný poškodený priznal, že došlo k určitému naťahovaniu medzi obžalovaným a poškodeným. Vo vzťahu k spoluobžalovanej mladistvej O. F. a právnej kvalifikácii konania mladistvej súd prvého stupňa konštatuje, že mala sa dopustiť prečinu výtržníctva tým, že fyzicky napadla poškodeného na mieste verejnosti prístupnom. Nie je zrejmé, na základe ktorých dôkazov mal súd prvého stupňa tieto skutočnosti preukázané. Zo samotného pojmu „napadne iného“ vyplýva, že malo by ísť o fyzické násilie zamerané proti osobe - poškodenému. Súd prvého stupňa neuviedol, z ktorého dôkazu táto skutočnosť vyplýva. Rovnako sa nezaoberal skutočnosťou, či vyslovenie prezývky na verejnosti napĺňa pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva. Vzhľadom na skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. V ďalšom konaní bude potrebné, aby súd prvého stupňa nielen paušálne, poukazovaním na obsah skutočností vyplývajúcich z jednotlivých dôkazných prostriedkov, dôsledne sa riadil tým, že v rozsudku uvedie, akými úvahami sa riadil, ktoré skutočnosti z ktorých dôkazných prostriedkov mal za dokázané tak, aby rozsudok spĺňal aj všetky obsahové náležitosti. jednohlasne Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.