Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 13Co/118/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715207265 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8715207265.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: S. X., V.. X.X.XXXX, P. X. - Y. XXX, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Hudzík & Partners s.r.o., so sídlom Mnoheľova 830/15, Poprad, IČO: 47 251 654, proti žalovanému B. K., V.. X.X.XXXX, P. Y., B. XX, právne zastúpenému JUDr. Valériou Janíkovou, advokátkou so sídlom Námestie Sv. Egídia 95, Poprad, o zaplatenie 2.948,03 eur s príslušenstvom o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 12C/272/2015-93 z 25. augusta 2016 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.500,- eur s príslušenstvom a vo výroku o trovách konania. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.500,- eur s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 2.6.2014 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 70 %. Svoje rozhodnutie založil na tom skutkovom základe, že medzi žalobcom, jeho manželkou, žalovaným a dcérou žalobcu došlo k ústnej dohode o náhrade nákladov vynaložených na svadbu a svadobnú hostinu naplánovanú na X. J. XXXX, ako aj k dohode o vrátení takto vynaložených finančných prostriedkov do jedného roka. Predmetom dohody nebolo stanovenie rozsahu plnenia jednotlivými dlžníkmi, preto súd prvej inštancie v súlade s ust. § 511 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka určil podiely dlžníkov na dlhu vo vzájomnom pomere rovnako. Napriek skutočnosti, že v čase uzavretia dohody neboli náklady na svadbu presne vyčíslené a nebol stanovený ani ich maximálny limit, súd prvej inštancie uzavrel, že táto okolnosť nerobí dohodu neplatnou. Naviac, žiadna zo strán výšku a rozsah vyúčtovaných nákladov žalobcom nespochybnila. Ustálenú výšku celkových nákladov na svadbu a svadobnú hostinu v sume 5.000,- eur považoval za súladnú aj s dobrými mravmi, opierajúc sa o predložené objednávky, faktúry a účtovné doklady. Nezohľadnil obranu žalovaného, predstavujúcu delenie nákladov na počet hostí z dôvodu, že takáto dohoda medzi stranami nebola uzavretá. Časť vyúčtovaných nákladov sa naviac neviazala na svadobných hostí, ale na samotný obrad a na výzdobu vozidla, miestnosti, výrobu fotografií, videa, cirkevný sobáš, hudbu, oblečenie a podobne. V priznanej sume súd prvej inštancie nezohľadnil ani sumu 1.800,- eur poukázanú žalovaným na účet zriadený v Č., D..T.. E. Ž. (V.). Opieral sa o jej výpoveď v predmetnom konaní ako svedkyne, v zmysle ktorej uvedené finančné prostriedky boli použité na financovanie bežných nákladov, dovolenky, ako aj dlhov žalovaného. Výpoveď svedkyne mal potvrdenú súd prvej inštancie aj výpisom z jej účtu pred a po svadbe, svedčiacom o realizovaní platieb v prospech žalovaného. 2. Za nedôvodnú považoval súd prvej inštancie aj procesnú obranu žalovaného, predstavujúcu vznesenú námietku premlčania. Nárok žalobcu totiž neposúdil ako bezdôvodné obohatenie v zmysle argumentácie žalovaného, ale ako majetkové právo vyplývajúce z nepomenovanej zmluvy, vo vzťahu ku ktorému plynie všeobecná trojročná premlčacia doba odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz, čo v danom prípade bolo dňa 2. júna 2014. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným nekvalifikoval ani ako zmluvu o pôžičke pre nenaplnenie jej pojmových znakov, a to prenechanie druhovo určenej veci, dočasnosť zmluvného vzťahu a povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu. Bez odovzdania veci dlžníkovi nedôjde k vzniku právneho vzťahu pôžičky, k čomu môže dôjsť nielen fyzickým odovzdaním požičanej sumy, ale aj bezhotovostným prevodom na účet dlžníka. V danom prípade však nedošlo k reálnemu odovzdaniu peňazí a nebola vopred uvedená ani suma týchto finančných prostriedkov. 3. Súd prvej inštancie vzťah medzi stranami sporu posúdil podľa ust. § 51, § 511 a § 853 Občianskeho zákonníka. Úrok z omeškania priznal žalobcovi v súlade s ust. § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v platnom znení a tento priznal od uplynutia jedného roka odo dňa svadby, v dôsledku čoho dňom 2. júna 2014 sa žalovaný dostal do omeškania. 4. Vzhľadom na požiadavku žalobcu pred podaním žaloby na vrátenie sumy 2.500,- eur súd žalobu nad uvedenú sumu zamietol. 5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s odkazom na ust. § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) vychádzajúc z pomeru úspechu žalobcu. 6. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie, s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, odvolanie žalovaný. Žalobu považoval za nedôvodnú, keďže so žalobcom sa nedohodol na poskytnutí finančných prostriedkov na svadbu, pretože v tom čase pracoval v zahraničí a zarábal mesačne brutto cca 2.000,- eur až 2.176,- eur, čo svedčí o tom, že nebol odkázaný na finančnú pomoc iného. Taktiež pred svadbou poukázal na osobný účet snúbenice dňa 19. apríla 2013 sumu 800,- eur a dňa 16. mája 2013 sumu 1.000,- eur za účelom financovania svadby. Znamená to, že pomernú časť nákladov súvisiacich s počtom hostí z jeho strany takto zaplatil. Namietal nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie, ako aj jeho nesprávne právne posúdenie, čím sú naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f, h CSP. Namietal, že napriek citácii ust. § 51 a § 853 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie iba ustálil, že uplatnené bolo majetkové právo vyplývajúce z nepomenovanej zmluvy, pričom z odôvodnenia nie je jasné, o aký typ obsahom a účelom najbližším sa riadil. Trval na tom, že od žalobcu nežiadal poskytnutie finančných prostriedkov na svadbu, preto aj poslal svojej snúbenici na jej osobný účet sumu 1.800,- eur za účelom financovania nákladov svadby, teda nemohlo dôjsť k uzavretiu žiadnej nepomenovanej zmluvy. Vyslovil tiež názor, že žalobca pokiaľ financoval svadbu, tak išlo o jeho dobrovoľné plnenie, čo sám potvrdil tým, že peniaze žiadal od žalovaného až po rozvode. Vyslovil názor, že uplatnený nárok žalobcu bolo potrebné posúdiť ako bezdôvodné obohatenie, preto naďalej trval na vznesenej námietke premlčania. V súvislosti s týmto tvrdením poukázal na znenie žaloby, v ktorej sám žalobca uvádza, že „keďže som plnil za odporcu to, čo mal uhradiť sám“. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Navrhol rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť, resp. tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 11. októbra 2016. Vo vzťahu k poskytnutej sume 1.800,- eur údajne za účelom financovania svadby poukázal na tvrdenie samotného žalovaného na pojednávaní dňa 26. mája 2016, kde uviedol, že „sumu 1.800,- eur však partnerka použila na založenie jej salónu a platenie odvodov. O tom existuje elektronická komunikácia“. Dodal, že táto suma sa potom následne riešila v rámci dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za správne, preto ho navrhol potvrdiť a uplatnil si náhradu trov konania. 8. K vyjadreniu žalobcu odvolateľ svoje stanovisko nepredložil. 9. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1. júla 2016 (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ust. § 378 a nasl. CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 10. Súd prvej inštancie v predmetnej veci vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam, teda k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá nepomenovaná zmluva v zmysle ust. § 51 Občianskeho zákonníka, ktorá svojim obsahom a účelom v zmysle ust. § 853 Občianskeho zákonníka je najbližšia príkaznej zmluve upravenej v ust. § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka. 11. Podľa § 724 Občianskeho zákonníka príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť. 12. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia je možné uzavrieť, že žalobca vystupoval v uvedenom zmluvnom vzťahu ako príkazník, ktorý sa zaviazal, že pre príkazcu (žalovaného) obstará veci súvisiace so svadbou, teda predmet príkazu bol jasne dohodnutý, čím boli naplnené podstatné náležitosti zmluvy. Pojmovým znakom tohto druhu zmluvy je okolnosť, že smeruje k obstaraniu záležitostí pre príkazcu a že teda príkazník nekoná za seba (pre seba) alebo na svoj účel. V danom prípade odmena pre príkazníka nebola dohodnutá, preto príkazcovi nevznikla ani povinnosť uvedená v ust. § 730 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka. 13. Napriek absencii konkrétnej zmluvy svojím obsahom a účelom najbližšej k obsahu záväzku medzi žalobcom a žalovaným, nepovažoval odvolací súd túto námietku žalovaného za dôvodnú, keďže základom záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným bola zmluva nepomenovaná. V súvislosti s týmto nebola vyhodnotená odvolacím súdom za dôvodnú ani námietka potreby posúdiť predmetný vzťah ako bezdôvodné obohatenie, v dôsledku čoho nebolo možné prihliadnuť na vznesenú námietku premlčania. Zdôvodnenie žaloby znením „keďže som plnil za odporcu to, čo mal uhradiť sám“ nie je možné ponechať iba na jeho doslovný gramatický výklad, ale takéto odôvodnenie žaloby bolo správne súdom prvej inštancie posúdené v nadväznosti na vykonané dokazovanie v zmysle princípu iura novit curia. 14. Žalovaným tvrdená skutočnosť, že v zahraničí zarábal dostatok finančných prostriedkov a nebol odkázaný na finančnú pomoc žalobcu vo vzťahu k svadbe a že za účelom realizácie svadby poukázal snúbenici dňa 19.apríla 2013 sumu 800,- eur a dňa 16. mája 2013 sumu 1.000,- eur, bola vyhodnotená správne, ak táto suma nebola zohľadnená ako príspevok žalovaného na náklady svadby. Z výpisu z účtu žalobcu nepochybne vyplýva, že sumu 1.800,- eur poslal na účet K. X., v tom čase jeho snúbenice, avšak ďalší osud týchto finančných prostriedkov zo strany žalovaného nebol preukázaný. Pozornosti odvolacieho súdu neušlo tvrdenie žalovaného, učinené na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 26. mája 2016, že „sumu 1.800,- eur použila partnerka na založenie jej salónu a platenie jej odvodov“, čím jasne deklaruje, že tieto finančné prostriedky neboli postúpené žalobcovi a neboli z nich hradené náklady svadby. Naviac odvolací súd dodáva, že ak žalovaný uvedenú sumu zaslal K. X. ako príspevok na svadbu a táto poukázané finančné prostriedky použila na iný účel, bolo právom žalovaného túto sumu si vysporiadať s K. X., či už ako snúbenicou alebo ako manželkou, resp. bývalou manželkou. Uvedený záver nie je v rozpore so záverom súdu prvej inštancie. 15. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP vrátane výroku o trovách konania, ktorý je súladný s ust. § 255 ods. 1 CSP. 16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, teda žalobcovi plne úspešnému v odvolacom konaní bol priznaný nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%. 17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).