Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 7Cob/28/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715208480 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8715208480.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Mareka Košča v sporovej veci žalobcu: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom Špitálska 4, 6, 8, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 00681156, zastúpeného Martin Pavle s.r.o., so sídlom Pribinova 4, Bratislava, IČO: 36 860 450, proti žalovanému: Občianske združenie Čisté Tatry, so sídlom Nový Smokovec 58, Vysoké Tatry, IČO: 37884395, zastúpenému HKP Legal, s.r.o., so sídlom Križkova 9, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 727 334, o zaplatenie 118.008,59 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 16Cb/2/2015-265 z 2.3.2017, takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 118.008,59 eur s prísl., a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zaviazal žalovaného zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 7.080,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca v zastúpení Fondom sociálneho rozvoja (FSR) ako sprostredkovateľským orgánom, zmluvu so žalovaným o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (NFP) pod č. XXX/XXXX-S.-X.X/V, ktorá bola doplnená dodatkom pod č. E.-S.-X.X/V O. XX.X.XXXX. Predmetom zmluvy bola úprava zmluvných podmienok, práv a povinností medzi zmluvnými stranami v súvislosti s poskytnutím NFP zo strany žalobcu na realizáciu aktivít žalovaného v rámci projektu s názvom „Tatry v záplave kvetov“. Celkove oprávnené výdavky na realizáciu projektu predstavovali 336.428,- eur. Z tejto sumy žalobca mal poskytnúť žalovanému sumu 319.606,60 eur a žalovaný mal zabezpečiť 5 % z celkových oprávnených výdavkov na realizáciu projektu. V súlade so žiadosťou o platbu z 8.3.2010 bola poskytnutá žalovanému suma vo výške 118.008,59 eur, a to z prostriedkov EÚ suma 100.307,30 eur a z prostriedkov štátneho rozpočtu 17.701,29 eur. U žalovaného bola vykonaná dňa 22.3.2011 kontrola na mieste, za účelom zistenia dodržiavania podmienok zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. V správe z tejto kontroly sa uvádza, že došlo k podstatnému porušeniu zmluvy, kedy na základe položených otázok osôb vykonávajúcich kontrolu bolo konštatované, že sa nepodarilo zistiť, čo je vlastne cieľom projektu a aký výstup z projektu prinesú prostriedky poskytnuté z Fondov Európskeho spoločenstva (ESF) a zo štátneho rozpočtu na spolufinancovanie. Žalovaný pri kontrole nevedel preukázať a predložiť doklad potvrdzujúci príjem finančnej čiastky vo výške 17.000,- eur na základe darovacej zmluvy z 20.1.2010. Priestory, v ktorých sídli žalovaný, neboli označené v zmysle manuálu pre informovanie a publicitu a priestory v penzióne L., kde sa mali realizovať aktivity boli prispôsobené ako ubytovacie priestory, čo bolo odôvodnené prerušením aktivít na projekte. Dňa 30.6.2011 je datované Odstúpenie od zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, ktoré malo byť realizované v súlade s čl. 9 bod 2 ods. 2.4 písm. d), j) a h) VZP. Odstúpenie od zmluvy bolo doručené žalovanému 15.7.2011, a tým došlo aj k účinnosti odstúpenia od zmluvy. V lehote 15 dní od doručenia odstúpenia od zmluvy žalovaný nevrátil pohľadávku poskytovateľovi a dňa 8.7.2011 žalobca zaslal žalovanému žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov, ktorú prevzal 14.7.2011. Žalobca predložil odpoveď na žiadosť o predchádzajúci súhlas na odstúpenie od zmluvy o poskytnutí NFP z 15.6.2011, v ktorej je okrem iného uvedené, že v zmysle splnomocnenia o delegovaní právomocí riadiaceho orgánu podľa čl. 4.3.5 bodu 5 dáva MPSVaR SR súhlas s odstúpením od zmluvy. Priamo zo zmluvy o poskytnutí NFP vyplýva, že zmluvu uzatvoril žalobca v zastúpení FSR, ktorý ako sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom plní úlohy na základe § 7 a § 8 zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva. Žalobca odstúpil od zmluvy o poskytnutí NFP bez zbytočného odkladu, pretože po vykonaní kontroly na mieste samom bola spísaná správa o kontrole 29.3.2011 , túto správu prevzal žalovaný 11.4.2011 a od tohto dátumu mu plynula 7 dňová lehota na podanie písomných námietok k zisteným nedostatkom. V zmysle čl. 9 bod 2.7 VZP k zmluve o poskytnutí NFP v prípade podstatného porušenia zmluvy je zmluvná strana oprávnená od zmluvy odstúpiť okamžite, len čo sa o tomto porušení dozvedela. Pokiaľ ide o tzv. prerušenie aktivít na projekte zo strany žalovaného, o ktoré požiadal, tak v liste žalovaného bol termín prerušenia uvádzaný do času stretnutia zmluvných strán, t.j. do 7.12.2010 a tento termín nebol predĺžený. Avšak k pozastaveniu aktivít projektu v súlade s čl. 7 bod. 3 VZP nedošlo. Žalobca tvrdil, že žalovaný ani nepožiadal o ďalšiu zálohovú platbu, a preto ani nemohol očakávať zaplatenie ďalšej zálohy. Žalovaný mohol použiť vlastné prostriedky na realizáciu aktivít a tieto si neskôr uplatniť voči žalobcovi, čo žalovaný neurobil. 3. Žalovaný sa bránil tým, že nemal povinnosť preukázať príjem, alebo disponovanie sumou 5 %, ktorá mala predstavovať vlastné zdroje prijímateľa na realizáciu aktivít projektu vo výške 16.821,40 eur. Z darovacej zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi žalovaným a R. nebol darca povinný darovať celú sumu 17.000,- eur naraz, ale vo výškach v závislostí od jednotlivých zúčtovaní zálohových platieb. Žalovaný predložil výpis z účtu, z ktorého má byť zrejmé, že žalovaný vložil finančné prostriedky vo výške 5.480,- eur na účet, ktoré finančné prostriedky preukazujú vklad za účelom spolufinancovania projektu a pokiaľ bolo poukazované na konflikt záujmov, tu žalovaný uviedol, že stanovisko Úradu pre verejné obstarávanie č. 3/2015 v roku 2010 neexistovalo ako výkladové stanovisko, a taktiež európska legislatíva, na ktorú stanovisko odkazuje, a preto sa žalobca na uvedené odvolávať nemôže. Treba konštatovať, že darovacia zmluva z 20.1.2010 bola žalovaným predložená ako doklad o zabezpečení spolufinancovania, na základe ktorej finančná čiastka vo výške 17.000,- eur mala byť poskytnutá na účet obdarovaného, t.j. žalovaného. Pri vykonaní kontroly na mieste dňa 22.3.2011 však nevedel žalovaný predložiť doklad potvrdzujúci príjem tejto čiastky na účet, dokonca darca, za ktorého konal Y. Y., ktorý bol prítomný pri kontrole, uviedol, že nikdy neposkytol predmetný dar žalovanému. Žalovaný však v žiadosti o NFP z 3.6.2009 vyhlásil, že má alebo zabezpečí ku dňu podpisu zmluvy o poskytnutí NFP finančné prostriedky na spolufinancovanie projektu a 19.6.2009 vyhlásil v čestnom vyhlásení žiadateľa, že disponuje požadovanou výškou finančných prostriedkov na zabezpečenie spolufinancovania. Výška vlastných zdrojov financovania projektu žalovaným vyplýva z čl. 3 bod 3.1 písm. d) zmluvy o NFP vo výške 5 % z celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít projektu uvedených v čl. 3 bod 3.1 písm. b) zmluvy o NFP. Možno konštatovať, že žalovaný svojím konaním porušil ustanovenia zákona č. 528/2006 o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdený konflikt záujmov v projekte, je možné prisvedčiť žalobcovi, že samotná darovacia zmluva bola uzatvorená s darcom Mimovládne stredisko pre podporu projektov, n.o., za ktorého konala tá istá osoba, ktorá je konateľom a spoločníkom spoločnosti R., T..I..N.., ktorá uzatvorila viacero zmlúv o poskytnutí služieb so žalovaným v rámci projektu „Tatry v záplave kvetov“ podľa zmluvy o NFP. Ide o subjekt, ktorý prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu má darovať prostriedky na spolufinancovanie projektu a následne o tretiu osobu, ktorá má totožný štatutárny orgán a dodáva služby žalovanému v mnohonásobne vyššej hodnote, ako mal byť poskytnutý dar. Možno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že samotné stanovisko Úradu pre verejné obstarávanie č. 3/2015 v roku 2010 neexistovalo a rovnako ani európska legislatíva, na ktorú stanovisko odkazuje. Toto konštatovanie však nijakým spôsobom nebráni vyvodiť záver, že došlo k porušeniu princípov rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie uchádzačov a transparentnosti, čo vyvoláva dojem, že služby, ktoré mali byť údajne poskytované spoločnosťou R., T..I..N.. pre žalovaného, neboli poskytované tak, ako boli deklarované. 4. Preto treba konštatovať, že zo strany žalobcu došlo k odstúpeniu od zmluvy o poskytnutí NFP, ktoré súd považuje za platné, bolo preukázané, že žalovaný porušil zmluvu o poskytnutí NFP, a preto v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy a VZP je povinný finančné plnenie, ktoré obdŕžal, vrátiť. Preto súd žalobe vyhovel. 5. Výrok o úrokoch z omeškania odôvodnil ustanovením § 365 veta prvá Obchodného zákonníka, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 1/2013 Z.z.. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Výrok o súdnom poplatku bližšie neodôvodnil. 6. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 7. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. 8. Poukázal na to, že podstatou vznesenej námietky žalovaného bolo tvrdenie, že z obsahu odstúpenia od zmluvy ako jednostranného právneho úkonu vyplýva, že daný prejav vôle vykonal subjekt, ktorý nebol oprávnený vykonať daný úkon. Na tom nemení nič ani okolnosť, že na odstúpenie dal súhlas riadiaci orgán. Je potrebné rozlišovať právne vzťahy medzi zástupcom a zastúpeným, teda medzi FSR a žalobcom. Argumentácia, že žalovaný si bol vedomý, že všetky úkony FSR sú úkonmi žalobcu a že všetky úkony voči žalobcovi vykonával žalovaný prostredníctvom FSR nie je dôvodná. Žalovaný mal vedomosť o existencii právneho vzťahu zastúpenia medzi žalobcom a FSR, ale žalovaný nemal žiadnu vedomosť o obsahu splnomocnenia medzi žalobcom a FSR. Všetky úkony, ktoré vykonával voči žalobcovi vykonával prostredníctvom FSR z dôvodu, že taká bola udelená inštrukcia žalobcu. Zo žiadnej časti odstúpenia od zmluvy nevyplýva, že by FSR konal v mene žalobcu, odstúpenie nie je na hlavičkovom papieri žalobcu, označenie žalobcu nie je ani pri podpise generálneho riaditeľa FSR. Z iných odstúpení od zmluvy vyplýva, že v iných prípadoch formuloval FSR text odstúpenia tak, že z neho jasne vyplýva, že Implementačná agentúra koná v mene žalobcu. Z obsahu odstúpenia od zmluvy tak žalovaný vyvodil záver, že úmyslom FSR bolo vo vlastnom mene odstúpiť od zmluvy o NFP. FSR nevynaložil dostatočnú odbornú starostlivosť pri príprave odstúpenia od zmluvy, avšak zodpovednosť za uvedenú nedbanlivosť má teraz znášať žalovaný. Súd si zamieňa pojem povinnosť a oprávnenie pokiaľ argumentuje, že zmluvné strany výslovne neurčili, že zmluvná strana je povinná odstúpiť bez zbytočného odkladu. V zmysle čl. 9 ods. 2.7. VZP, ako aj v zmysle § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka, vzniká zmluvnej strane (žalobcovi) oprávnenie na odstúpenie od zmluvy v prípade podstatného porušenia zmluvy vtedy, ak okamžite oznámila túto skutočnosť druhej zmluvnej strane. FSR zistil skutočnosti, na základe ktorých odstúpil od zmluvy dňa 29.3.2011, pričom k odstúpeniu od zmluvy došlo 30.6.2011, t.j. 92 dní od zistenia týchto skutočností. Nebola teda splnená podmienka pre vznik oprávnenia odstúpiť od zmluvy okamžite z dôvodu podstatného porušenia zmluvy. 9. Súd prvej inštancie dospel aj k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože z listu z 29.11.2010 (list žalovaného) vyplýva, že konzultácia bola dohodnutá na 7.12.2010. V priebehu tejto konzultácie mal byť predmetom konzultácie termín ukončenia prerušenia, t.j. termín ukončenia prerušenia ešte nebol vopred dohodnutý a stanovený, ale mal ešte len byť predmetom rokovania medzi žalobcom a žalovaným. Je teda nesprávna interpretácia súdu, ktorá spočíva v tvrdení, že prerušenie realizácie aktivít projektu malo byť ukončené 7.12.2010. 10. V rámci schvaľovacieho procesu žalovaný preukázal splnenie čestného prehlásenia z 19.6.2009 tým, že predložil žalobcovi darovaciu zmluvu z 20.1.2010. Z tejto je zrejmé, že darca nemal poskytnúť celú sumu 17.000,- eur vopred, ale až na základe vyúčtovania jednotlivých zálohových platieb. Pokiaľ žalobcovi uvedená zmluva postačovala na to, aby so žalovaným uzatvoril zmluvu o NFP, je potom otázne, z akých dôvodov očakával neskôr od žalovaného, aby preukázal úhradu celej sumy 17.000,- eur na jeho účet, hoci žiadne ustanovenie výzvy takúto povinnosť nestanovovalo a ani žiadne ustanovenie zmluvy o NFP. Pokiaľ ide o poukazovanie na údajný konflikt záujmov, má žalovaný za to, že uvedené tvrdenia žalobcu sú mimo merita tohto konania, pretože konflikt záujmov nebol dôvodom pre odstúpenie od zmluvy. 11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 12. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 13. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania a nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie. 14. Podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. 15. Podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených. 16. V prejednávanej veci bolo nepochybne zistené, že žalobca v zastúpení Fondom sociálneho rozvoja ako sprostredkovateľským orgánom pre operačný program „Zamestnanosť a sociálna inklúzia“ uzavrel so žalovaným 8.3.2010 Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného prostriedku pod č. XXX/XXXX- S.-X.X/V, predmetom ktorej bola úprava zmluvných podmienok, práv a povinností medzi žalobcom a žalovaným pri poskytnutí nenávratného finančného príspevku v súvislosti s realizáciou aktivít na projekte s názvom „Tatry v záplave kvetov“. Zmluvné strany v zmysle čl. 5 ods. 5.1. zmluvy sa dohodli na systéme financovania prostredníctvom kombinácie zálohových platieb a refundácie. Žalovanému bola na základe žiadosti o platbu poskytnutá suma finančných prostriedkov vo výške 118.008,59 eur, čiastočne z prostriedkov EÚ a čiastočne zo štátneho rozpočtu tak, ako to zistil súd prvej inštancie. Dňa 22.3.2011 žalobca vykonal u žalovaného kontrolu na mieste, predmetom ktorej bola kontrola dodržiavania podmienok zmluvy, pričom zistil podstatné porušenie zmluvy zo strany žalovaného, ktoré špecifikoval v tomto odstúpení od zmluvy. Porušenia povinnosti zo strany žalovaného sa týkali nepredloženia dokladu preukazujúceho príjem finančnej čiastky vo výške 15.500,- eur, ktorý bol jednou z podmienok poskytnutia pomoci z fondov Európskeho spoločenstva, porušenie finančnej disciplíny výberom v hotovosti vo výške 5.000,- eur, nepredloženie originálov účtovnej dokumentácie k nahliadnutiu za účelom vykonania kontroly a kontrolnou skupinou zistený nesúlad deklarovaný v monitorovacích správach s aktuálnym stavom daného projektu, neboli predložené prezenčné listiny, alebo fotodokumentácia z uskutočnených aktivít. Tým došlo k podstatnému porušeniu predmetnej zmluvy o poskytnutí NFP. 17. Nemožno súhlasiť s námietkou žalovaného, že toto odstúpenie od zmluvy nerealizoval kompetentný orgán, pretože v priebehu dokazovania na súde prvej inštancie bolo zistené, že zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku z 8.3.2010 uzatvoril žalobca v zastúpení Fondom sociálneho rozvoja, pričom poskytovateľom týchto finančných prostriedkov je nepochybne žalobca. Fond sociálneho rozvoja pri odstúpení konal teda v zastúpení za žalobcu. Okolnosť, že Fond sociálneho rozvoja koná na základe splnomocnenia o delegovaní právomoci riadiaceho orgánu je zrejmá aj zo zmluvy o poskytnutí NFP. Platnosť takéhoto zastúpenia nespochybňuje ani okolnosť, že žalovaný eventuálne nenahliadol do splnomocnenia, ktoré oprávňovalo FSR na konanie za žalobcu. Ani eventuálne iné formulovanie textu odstúpenia od zmluvy v iných prípadoch, na ktoré poukazuje žalovaný nemá vplyv na takéto zistenia, ktoré urobil aj súd prvej inštancie, týkajúce sa platnosti zastúpenia žalobcu prostredníctvom FSR, o čom v konečnom dôsledku mal žalovaný vedomosť. 18. Pokiaľ ide o včasnosť odstúpenia od zmluvy, nemožno konštatovať, že by bol zistený nejaký zbytočný odklad pri postupe žalobcu v súvislosti s odstúpením od zmluvy o NFP. Podstatné je však to, že čl. 9 ods. 2.7. VZP ustanovuje oprávnenie zmluvnej strany odstúpiť od zmluvy okamžite, len čo sa o tomto porušení dozvedela. Nemožno teda konštatovať, že ide o povinnosť žalobcu okamžite od zmluvy odstúpiť, a to bez vyhodnotenia podkladov, ktoré sú predpokladom odstúpenia od zmluvy, vrátane zistení kontrolnej skupiny a vyhodnotenia týchto zistení. 19. Pokiaľ ide o pozastavenie aktivít projektu, žalovaný nepreukázal predĺženie termínu pozastavenia aktivít projektu po 7.12.2010 a nepreukázal ani splnenie podmienok pozastavenia realizácie aktivít, pokiaľ sa odvolával na čl. 7 bod 2 VZP. Nedostatok finančných prostriedkov v danej situácii nemohol byť dôvodom na prerušenie aktivít projektu, pokiaľ žalobca si svoje povinnosti v rovine financovania splnil. 20. Pokiaľ ide o poskytnutie daru, pri kontrole na mieste bolo zistené, dňa 22.3.2011, že darca nemienil poskytnúť žalovanému akékoľvek finančné prostriedky. Za týchto okolností došlo zo strany žalovaného k nedodržaniu podmienok spolufinancovania projektu. 21. Pokiaľ ide o tvrdený konflikt záujmov vyplývajúci z bodu 11 rozsudku súdu prvej inštancie, možno súhlasiť s názorom žalovaného, že tento nebol dôvodom pre odstúpenie od zmluvy a takéto zistenia z tohto listu zo 17.6.2011 nevyplývajú. Táto okolnosť, ktorú súd prvej inštancie zistil, nemá však vplyv na posúdenie správnosti odstúpenia žalobcu od predmetnej zmluvy. 22. So zreteľom na to je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie správne postupoval, pokiaľ žalobe vyhovel z dôvodu akceptovania odstúpenia žalobcu od predmetnej zmluvy o poskytnutí NFP a v závislosti od toho, pokiaľ zaviazal žalovaného na zaplatenie - vrátenie uvedených finančných prostriedkov aj s príslušným úrokom z omeškania, ktorý súd prvej inštancie aj náležite odôvodnil. So zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania a o súdnom poplatku (§ 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov), odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP). 23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý ani v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP). Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b). Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP). Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).