Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 18Co/135/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715210203 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8715210203.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Diany Vlčkovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: Y. W., L. R.Á., G. W., B.. XX.XX.XXXX, X. L., Y. XXXX/X, štátne občianstvo Slovenská republika, v konaní o zaplatenie 54 345,28 eur s prísl. o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu v Poprade, č.k. 12C/350/2017 - 117 zo dňa 30.03.2017 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 54 345,28 eur s úrokom z omeškania vo výške 16,60 % od 31.07.2015 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 1 763,98 eur, úroku vo výške 1 126,12 eur a istiny vo výške 328,08 eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 25 % ročne od 01.07.2015 do zaplatenia a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %. 2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že právny predchodca žalobcu žalobu odôvodnil tým, že dňa 03.03.2011 bola medzi ním a spoločnosťou R. - X., U..G..C.. v súlade s ustanovením § 497 a nasl. Obchodného zákonníka uzatvorená zmluva o úvere evidovaná pod č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej banka poskytla dlžníkovi kontokorentný úver vo výške 120 000 eur. Zmluva o úvere bola modifikovaná dodatkami č. 1 - 3. Dňa 03.03.2011 sa žalovaná na základe vyhlásenia ručiteľa v celom rozsahu zaručila na zaplatenie pohľadávky právneho predchodcu žalobcu zo zmluvy o úvere. Dlžník, obchodná spoločnosť R. - X., U..G..C.. sa rozhodnutím jediného spoločníka zo dňa 17.03.2015 o zrušení spoločnosti bez likvidácie zlúčila so spoločnosťou G., U..G..C.. X., ktorá sa stala právnym nástupcom dlžníka, pričom prevzala celé imanie, všetky jeho práva a povinnosti, záväzky a pohľadávky. 3. Podľa článku V. ods. 5.1.1, dlžník zmluvy o úvere sa zaviazal pohľadávku uhradiť do 10.03.2013. Pohľadávka žalobcu zo zmluvy o úvere bola uplatnená prihláškou v reštrukturalizácii dlžníka vedenej pred Okresným súdom v Trnave. Uvedená pohľadávka bola v celom rozsahu zistená a dlžník sa ju zaviazal splácať podľa splátkového kalendára uvedeného v reštrukturalizačnom pláne potvrdenom súdom. Pretože splátky neboli riadne poukazované, žalobca listom zo dňa 15.06.2015 vyzval právneho nástupcu dlžníka na úhradu pohľadávky v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote, ktorý však doposiaľ neposkytol žiadne plnenie. Podľa článku 2 ods. 2 vyhlásenia ručiteľa sa veriteľ môže domáhať splnenia peňažnej pohľadávky od žalovanej bez predchádzajúcej výzvy adresovanej úverovému dlžníkovi v zmysle článku 306 ods. 1 Obchodného zákonníka. Listom zo dňa 03.08.2015 bola žalovaná ako ručiteľka vyzvaná na vyporiadanie všetkých peňažných nárokov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Ku dňu 30.07.2015 pohľadávka žalobcu predstavuje neuhradenú istinu vo výške 54 345,28 eur, úrok 1 126,12 eur a úrok z omeškania 1 763,98 eur. Na úverovom účte je ďalej evidovaný nepovolený debetný zostatok, ktorý vznikol naakumulovaním poplatkov spojených s vedením úverového účtu, ktorý ku dňu 30.06.2015 predstavuje sumu 328,08 eur a tento je úročený úrokom vo výške 25 % ročne. 4. Žalovaná sa k veci ústne ani písomne nevyjadrila. Opakovane žiadala súdne pojednávanie odročiť z dôvodu svojho nepriaznivého zdravotného stavu. Nespolupôsobila pri možnosti vypočutia v mieste bydliska a súdu na výzvu nezaslala ani vyjadrenie strany, preto konal v jej neprítomnosti. 5. Žalovaná pohľadávku uplatnenú právnym predchodcom žalobcu čo do základu a výšky nespochybnila. Podľa článku 7 bodu 7.3 ako ručiteľka vyhlásila, že zaplatí záväzky dlžníka vyplývajúce zo zmluvy, ak ich neuhradí dlžník riadne a včas. Predmetný vzťah je vzťahom obchodno-právnym, a preto tak na dlžníka, ako aj na ručiteľa je potrebné aplikovať výlučne ustanovenia Obchodného zákonníka. K istine žalobcovi prislúcha dohodnutý úrok z omeškania z nehradenej istiny vo výške 16,60 % ročne do zaplatenia istiny, vyčíslený úrok a úrok z omeškania do 30.07.2015. Úrok z omeškania bol priznaný v súlade s ustanovením §§ 365 a 369 Obchodného zákonníka. Odôvodnený je aj debetný zostatok na úverovom účte so sankciou podľa vyčíslenia žalobcu. Pretože istina je ako vykonateľný titul zároveň predmetom súdnej exekúcie voči dlžníkovi, toho času spoločnosti G., súd rozhodol vo vzťahu k žalovanej ako ručiteľovi, že plnením jedného z dlžníkov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných. 6. Ďalej uviedol, že neakceptoval návrhy žalovanej na prerušenie konania vychádzajúc z ustanovenia § 183 CSP. Dôvod prerušenia konania s poukazom na zdravotný stav strany bol upravený v ustanovení § 109 O.s.p. Nový sporový poriadok predmetný dôvod neúčasti strany upravuje novým spôsobom. Žalovaná bola poučená o svojich procesných právach a povinnostiach a vyzvaná na vyjadrenie k návrhu. Súd prvej inštancie mienil realizovať jej vypočutie v mieste bydliska a poskytol jej možnosť podať písomnú výpoveď s poukazom na ustanovenie § 195 CSP. V tomto smere poukázal na uznesenie NS SR pod sp. zn. 1Cdo/8/2016, v ktorom dovolací súd konštatoval, že nedochádza k porušeniu práva dovolateľky na spravodlivý proces a k odňatiu jej možnosti konať pred súdom, keď žalovaná bola viackrát riadne a včas predvolaná, aby sa pojednávania zúčastnila, najskôr žiadala o odročenie termínu, potom podľa informácií všeobecného lekára sa jej zdravotný stav naďalej len zhoršoval a tak by nebolo možné jej vypočutie pred súdom vykonať v rozumnom čase. Naviac bola poučená o tom, že môže požiadať o ustanovenie advokáta Centrom právnej pomoci, aby v prípade, keď sa nemôže dostaviť na súdne vypočutie, tento obhajoval jej právne záujmy. Rovnako nebolo lekársky odporúčané ju vypočuť v domácom prostredí a podľa vyjadrenia lekára vypočutie žalovanej nebolo možné zo zdravotných dôvodov ani v blízkej budúcnosti. Za daných okolností bolo plne na zvážení konajúcich súdov, či za daných okolností bolo vypočutie žalovanej nevyhnutné. Nakoľko žalovaná mala mnoho možností sa písomne vyjadrovať, dávať písomné stanoviská a vyjadrovať sa ak argumentom druhej strany, mala možnosť zvoliť si, alebo požiadať o ustanovenie právneho zastúpenia, bol dovolací súd toho názoru, že jej právo na spravodlivé konanie a možnosť konať pred súdom porušené nebolo. 7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP. 8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná, ktorá žiadala rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 9. V dôvodoch rozhodnutia uviedla, že podľa nej konanie súdu prvej inštancie nezodpovedá princípom kontradiktórnosti a rovnosti zbraní a napádaný rozsudok súdu prvej inštancie tak ako bol vydaný je zaťažený vadou, ktorá znamená porušenie jej práva na spravodlivý súdny proces. Súdu prvej inštancie v priebehu konania predložila niekoľko lekárskych správ , z ktorých vyplýva, že brala lieky takej povahy, ktoré ovplyvňovali jej psychiku. Je síce pravda, že súd prvej inštancie ju niekoľko krát vyzýval na vyjadrenie k podanej žalobe, avšak ako uviedla, pod vplyvom týchto liekov, ktoré okrem iného pôsobili na jej psychiku, sa nemohla relevantne vyjadriť. K samotnému dôkazu, vyhláseniu ručiteľa uviedla, že pri podpise bola uvedená do omylu, nakoľko mala za to, že tieto podpisuje ako konateľ spoločnosti a nie FO - ručiteľ, o čom bola ubezpečená zamestnankyňou banky N.. X.. Nesúhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie, že predmetný vzťah je výlučne obchodno-právny, nakoľko má za to, že ak vyhlásenie ručiteľa podpísala ako FO, tak ide o výlučne spotrebiteľský vzťah medzi podnikateľom - bankou a nepodnikateľom. 10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v §§ 379 - 381 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej dôvodné nie je. 11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. 12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje. 13. Zákonným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP je existencia vady konania, ktorá sa prejavila v takom nesprávnom procesnom postupe, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Odvolací súd však v procesnom postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady konania, ktorými by bolo znemožnené žalovanej uskutočňovať jej procesné práva a povinnosti. 14. Žalovaná od podania žaloby doručenej súdu ešte dňa 20.08.2015 do meritórneho rozhodnutia 30.03.2017 napriek opakovaným výzvam a poučeniu o jej procesných právach a povinnostiach, nepredložila žiadne písomné stanovisko k predmetu sporu a k argumentácii druhej strany. Súdu prvej inštancie svoju neschopnosť vyjadrenia k žalobe odôvodňovala nepriaznivým zdravotným stavom s predložením lekárskych správ. 15. Z ich obsahu síce vyplýva, že sa podrobila C. Z., G. L. a bola u nej diagnostikovaná J. L., avšak nepotvrdzujú také zhoršenie jej zdravotného stavu, ktorý by neumožňoval aspoň písomnou formou reagovať na výzvy súdu a podať písomnú výpoveď, na predloženie ktorej ju súd prvej inštancie vyzval v súlade s ustanovením § 195 ods. 3 CSP na ním položené otázky, podaním zo dňa 23.02.2017. 16. Naviac bola poučená o tom, že môže požiadať o ustanovenie advokáta Centrom právnej pomoci (č.l. 63) a s poukazom na opakované žiadosti o odročenie pojednávania z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu bola súdom prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 183 ods. 2 CSP poučená, že súd môže od nej spravodlivo žiadať, aby sa dala zastúpiť inou osobou, ak dôvodom odročenia pojednávania bol jej nepriaznivý stav (č.l. 50). Nakoľko žalovaná mala mnoho možností sa písomne vyjadriť, dávať písomné stanoviská a vyjadrovať sa k argumentom druhej strany, mala možnosť zvoliť si, alebo požiadať o ustanovenie právneho zastúpenia, je odvolací súd toho názoru, že jej právo na spravodlivé konanie a možnosť konať pred súdom porušené neboli (uznesenie NS SR pod sp. zn. 1Cdo/8/2016). 17. Taktiež je správny právny záver súdu prvej inštancie, že ručiteľský záväzok žalovanej k zmluve o úvere Č.. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a spoločnosťou R. - X., U..G..C.., je vzťahom obchodno-právnym. 18. V zmysle ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé, s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 19. Touto časťou podľa § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona, podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom. Zabezpečenie plnenia záväzku podľa ods. 4 sa uskutočňuje na základe záložného práva, zmluvnej pokuty, ručenia (§§ 303-312) a bankovej záruky. Vzťahy vznikajúce z tohto zabezpečenia sa spravujú týmto zákonom, ak sa nimi zabezpečuje splnenie záväzku z relatívneho obchodu, alebo obchodu absolútneho. 20. Pri použití tejto časti zákona v zmysle ustanovenia § 261 ods. 5 Obchodného zákonníka, je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu. 21. Podľa § 2 zákona č. 513/1991 Z.z. v znení účinnom k 03.03. 2011, podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Podnikateľom podľa tohto zákona je: a) osoba zapísaná v obchodnom registri, b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu. 22. Je nesporné, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, modifikovaná dodatkami č. 1-3, bola uzatvorená medzi podnikateľmi v zmysle definície uvedenej v § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, v predmete poskytnutia kontokorentného úveru bankou dlžníkovi na financovanie jeho prevádzkových nákladov. S prihliadnutím na vyššie uvedené okolnosti je potom možné konštatovať, že predmetný záväzkový vzťah sa týka podnikateľskej činnosti účastníkov zmluvy. 23. S poukazom na ustanovenie § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka sa jeho právnou úpravou spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli zabezpečením plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, teda aj ručiteľský záväzok žalovanej uzatvorený v zmysle ustanovenia §§ 303-312 Obchodného zákonníka. 24. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, neobstojí námietka žalovanej, že má postavenie spotrebiteľa, keďže ručiteľský záväzok prevzala ako FO- nepodnikateľ. 25. Keďže v čase uzatvorenia zmluvy o kontokorentnom úvere a ručiteľského vyhlásenia mala žalovaná postavenie spoločníka, ako aj konateľa spoločnosti dlžníka, nemožno ju považovať za spotrebiteľa. Na podporu svojej právnej argumentácie poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora zo dňa 14.03.2013 vo veci C-419/11 zo záverov ktorého vyplýva, že článok 15 ods. 1 nariadenia rady (ES) č. 44/2001 sa má vykladať v tom zmysle, že FO, ktorá má úzke podnikateľské väzby, alebo väzby spojené s povolaním vo vzťahu k spoločnosti, ako sú konateľstvo, alebo väčšinový obchodný podiel v tejto spoločnosti, nemožno považovať za spotrebiteľa v zmysle tohto ustanovenia, ak prevezme ručenie na zabezpečenie záväzkov tejto spoločnosti zo zmluvy o poskytnutí úveru. 26. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 27. Na ďalšie skutočnosti uvedené v dôvodoch odvolania žalovanej odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 366 CSP už neprihliadal, keďže išlo o prostriedky procesnej obrany, ktoré žalovaná mohla predniesť už v konaní pred súdom prvej inštancie, pokiaľ by reagovala na jeho písomné výzvy. 28. Taktiež bol správny procesný postup súdu o zamietnutí návrhu žalovanej na prerušenie konania z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu pre neexistenciu uvedeného zákonného dôvodu na prerušenie konania v zmysle CSP. 29. Na základe vyššie uvedených skutočností preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil. 30. V priebehu odvolacieho konania spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s. zanikla výmazom z obchodného registra k 01.08.2017 s tým, že jej právnym nástupcom je Prima banka Slovensko, a.s. 31. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. 32. Na základe uvedeného preto odvolací súd uznesením zo dňa 11.12.2017 postupom podľa § 64 CSP rozhodol, že v konaní bude pokračovať s právnym nástupcom žalobcu. 33. O trovách odvolacieho konania rozhodol postupom podľa §§ 396 v spojení s ustanovením 255 CSP tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania sporovým stranám nepriznal. Žalobcovi v odvolacom konaní trovy konania nevznikli a žalovaná bola v odvolacom konaní neúspešná. 34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).