Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5Co/32/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715210948 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8715210948.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, právne zastúpený Mgr. Miroslavom Hanecom, advokátom so sídlom Hruštiny 602, 010 01 Žilina, proti žalovanému Z. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. - A. 6, E., zast. Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom so sídlom Mnoheľová 17, 058 01 Poprad, o zaplatenie sumy 1.674,81 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 17C/374/2015-63 zo dňa 30.08.2016 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie sumy 881,72 eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 15.09.2015 do zaplatenia. Vo zvyšku priznanej sumy, t.j. vo výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie sumy prevyšujúcej sumu 881,72eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 15.09.2015 do zaplatenia m e n í rozsudok tak, že v tejto časti žalobu z a m i e t a . Stranám sporu nárok na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne: I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.499,77 eur s 5,05 %-ným p. a. úrokom z omeškania od 15.09.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a . III. P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 80 %“. 2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 82 ods. 1 písm. a/ , ods. 2, ods. 3 zákona č. 251/2012Z.z., § 420 ods. 1, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, ods. 3 vyhlášky MH SR č. 265/1999Z.z., § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995Z.z. Výrok o trovách konania ustanovením § 255 ods. 1 CSP. 3. Vychádzal zo zistenia, že žaloba je čiastočne dôvodná v rozsahu sumy 1.499,77 eur s prísl. Z vykonaného dokazovania mal za nesporné, že na základe zmluvy o dodávke plynu z 03.10.2008 uzavretej medzi Slovenský plynárenský priemysel a.s. a J. E. bol dodávaný zemný plyn na odberné miesto U. XX. Na odbernom mieste bol ukončený odber plynu 24.09.2009. Následne žalobca zistil na odbernom mieste neoprávnený odber plynu a dňa 04.03.2015 bola realizovaná demontáž plynomeru. V predmetnom konaní žalobca uplatnil nárok na náhradu škody za neoprávnený odber plynu za obdobie 28.09.2011 do 03.10.2013. V konaní bolo preukázané, že žalovaný sa stal vlastníkom nehnuteľností, v ktorých sa nachádza odberné miesto dňom 14.12.2011 povolením vkladu do katastra nehnuteľností. Vlastníkom nehnuteľností bol žalovaný do 29.10.2013, kedy bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech M.. D. U.. V spornom období od 28.09.2011 do 03.10.2013 (737 dní) bol žalovaný vlastníkom nehnuteľností od 14.12.2011 do 03.10.2013 (660 dní), v tomto rozsahu je žaloba dôvodná. Je nepochybné, že žalovaný po nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bol povinný v súlade s § 4 ods. 3 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 265/1999 Z.z. uzavrieť zmluvu o dodávke plynu a oznámiť stav počítadla meradla najneskôr do 8 dní od prevzatia objektov. V prípade nesplnenia tejto povinnosti ide o protiprávny úkon žalovaného, ktorý predstavuje jeden z predpokladov nároku na náhradu škody. Je nepochybné, že neoprávneným odberom vznikla žalobcovi škoda a táto je v príčinnej súvislosti s protiprávnym úkonom žalovaného. Zavinenie žalovaného je minimálne vo forme nevedomej nedbanlivosti, keď žalovaný tvrdil, že nevedel o porušení povinnosti, hoci o tom vzhľadom na okolnosti - kúpa nehnuteľnosti a osobné pomery vedieť mal a mohol. 4. K výške uplatneného nároku na náhradu škody súd prvej inštancie vychádzal z ust. § 82 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, keď za sporné obdobie nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu. Súd prvej inštancie sa v tomto smere stotožnil s výpočtom škody predloženým žalobcom. Vzhľadom na čiastočnú dôvodnosť žaloby, súd prvej inštancie podľa počtu dní a diagramu výpočtu podľa žalobcu prepočítal výšku škody, keď za obdobie od 28.09.2011 do 03.10.2013 (737 dní) bola vyčíslená škoda na 1.674,81 eur, za obdobie dôvodné od 14.12.2011 do 03.10.2013 je 660 dní, pričom na 1 deň pripadá objem dodaného plynu 5,358 m3, na 660 dní 3536,28 m3. Podľa prepočtu spaľovacieho tepla 10,656 KWh m3 krát 3536,28 m3 je zemný plyn celkom 37682,60 kWh pri sadzbe 0,03980 eur/1 kWH zemného plynu cena neoprávneného odberu predstavuje celkovo 1499,77 eur. Na základe uvedených skutočností v súlade s citovanou právnou úpravou súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku. 5. K procesnej obrane žalovaného spočívajúcej v tvrdení, že žalobca zanedbal prevenčnú povinnosť keď po ukončení zmluvného vzťahu s Vojtechom Pintešom nerealizoval demontáž plynomera súd prvej inštancii uviedol, že uvedená skutočnosť nemá vplyv na právne posúdenie veci a iné posúdenie protiprávneho úkonu žalovaného, ktorý konal v rozpore s citovaným ustanovením zákona. 6. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi i uplatnený úrok z omeškania v súlade s citovanou právnou úpravou. Deň od ktorého si žalobca uplatnil úrok z omeškania 15.09.2015 je v období po dni nasledujúcom po splatnosti faktúry vystavenej žalobcom, ktorá bola 02.06.2015, preto súd prvej inštancie aj v tejto časti žalobe vyhovel. 7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Navrhol ho zmeniť a žalobný návrh zamietnuť. Súčasne uplatnil trovy odvolacieho konania. Jeho odvolacie námietky možno zhrnúť nasledovne: (i) má za to, že sa protiprávneho konania nedopustil tým, že neuzavrel zmluvu a neoznámil stav počítadla plynomeru a teda mal porušiť povinnosť uvedenú v § 4 ods. 3 vyhl. MH SR č. 265/1999Z.z., a že žalobcu zaväzuje prevenčná povinnosť podľa § 415 OZ, (ii) súčasne vzniesol námietku premlčania s tým, že žalobca mal vedomosť od 24.09.2009, kedy bol ukončený odber na odbernom mieste, že sa môže jednať o neoprávnený odber s tým, že žalovaný sa stal vlastníkov predmetnej nehnuteľnosti dňa 14.12.2012 a nasledujúci deň si mohol žalobca uplatniť svoj nárok na súde, pričom žalobu podal až dňa 11.09.2015. 8. Žalobca na uvedené reagoval tak, že žalovaný uznal, že sa k odberu plynu neprihlásil, že plynomer bol vo vnútri objektu a oni sa nemali možnosť k nemu dostať, že ak nie je zmluva uzatvorená, dodávateľ plyn nedodáva. Ak aj napriek tomu je plyn nezákonne odoberaný, ide o odber plynu z distribučnej sieti slúžiaci na jej vyvažovanie a taký nie je určený na spotrebu. Mal za to, že z jeho strany nedošlo k porušeniu prevenčnej povinnosti a súčasne podľa jeho názoru je námietka premlčania vznesená v odvolacom konaní neprípustnou novotou. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( § 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 15.02.2018 a dospel k záveru, že odvolania žalovaného je čiastočne dôvodné. 10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. 11. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, odvolací súd postupujúc podľa § 382 CSP vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k možnej aplikácie § 106 Občianskeho zákonníka na prejdnávaný spor. Žalovaný s aplikáciou uvedeného zákonného ustanovenia súhlasil. Žalobca sa do rozhodnutia odvolacieho súdu k uvedenému nevyjadril (jeho stanovisko bolo doručené odvolaciemu súdu dňa 22.02.2018 o 12.41hod., vo veci bolo rozhodnuté dňa 22.02.2018 o 11.10hod.) Z uvedeného dôvodu odvolací súd už na toto vyjadrenie žalobcu nemohol prihliadať. 12. Pretože v konaní sa nad všetky pochybnosti nepreukázalo, že neoprávnený odber plynu bol žalobcom zistený v iný deň, než v ktorom ho konštatovali jeho zamestnanci (04.03.2015), správne bola zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú dodávateľovi plynu posudzovaná podľa zákona č. 251/2012Z.z. 13. V spore je nepochybné, že žalovaný potom, ako sa stal vlastníkom nehnuteľnosti, neuzavrel novú zmluvu o dodávke plynu. 14. V zmysle § 82 ods. 1 písm. a/ bod 2. zákona č. 251/2012 Z.z. (účinného od 01.12.2014 do 30.06.2016) neoprávneným odberom plynu je aj odber bez uzatvorenia zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke plynu. V zmysle § 82 ods. 2 tohto zákona, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. Podľa § 82 ods. 3 tohto zákona, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l). V zmysle § 1 ods. 3 vyhlášky MH SR č. 449/2012Z.z., ktorá je týmto „všeobecne záväzným právnym predpisom“, platí, že v prípade neoprávneného odberu plynu, pri ktorom má prevádzkovateľ distribučnej siete k dispozícii údaje o množstve neoprávnene odobratého plynu z určeného meradla (meradla, ktoré má platné overenie a bolo namontované prevádzkovateľom distribučnej siete), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného meradlom a ceny podľa odseku 1. 15. Podľa § 4 ods. 1, ods. 3 vyhl. MH SR č. 265/1999Z.z. Odberateľom kategórie domácnosť je odberateľ odoberajúci plyn pre svoju vlastnú spotrebu, nie však na podnikateľské účely. Pri zmene odberateľa v tom istom odbernom mieste nový odberateľ uzavrie zmluvu a oznámi stav počítadla meradla najneskôr do ôsmich dní od prevzatia objektov, v ktorých je odberné plynové zariadenie; ak túto požiadavku nesplní, zodpovedá za celý odber odo dňa posledného odpočtu plynu vykonaného u predchádzajúceho odberateľa. 16. Zákon č. 251/2012 Z.z. a vyhláška MH SR č. 265/1999Z.z. boli vyhlásené v Zbierke zákonov a dňom ich uverejnenia platí domnienka, že sa stali známe pre každého, koho sa týkajú. Táto domnienka je nevyvrátiteľná. Treba preto vychádzať z toho, že v čase nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaný mal vedieť, že má povinnosť uzavrieť novú zmluvu o dodávke, oznámiť stav počítadla dodávateľovi, a že v prípade ak tak neučiní, ide z jeho strany o neoprávnený odber. Z uvedeného možno potom bezpečne ustáliť, že tu existuje rozpor toho, ako žalovaný skutočne konal a tým, ako konať mal, aby splnil povinnosť, ktorá mu je ukladaná vyššie cit. právnymi predpismi. Obsah spisu však nenasvedčuje tomu, aby zo strany žalovaného išlo o úmysel. 17. Nehnuteľnosť žalovaného nebola vedená ako aktívne odberné miesto potom, čo bol na nej ukončený odber dňa 24.09.2009. K reálnemu sprístupneniu meradla vo vnútri nehnuteľnosti došlo až dňa 04.03.2015, kedy bol zistený neoprávnený odber. Uvedené potom dáva dostatočný podklad pre prijatie záveru, že od žalobcu nebolo možné rozumne požadovať - vzhľadom na konkrétnu časovú a miestu situáciu - aby bol spôsobilý zabrániť alebo aspoň čo najviac obmedziť riziko vzniku škody, a tým si splniť prevenčnú povinnosť podľa § 415 Obč. zákonníka. 18. V odvolacom konaní bola žalovaným vznesená námietka premlčania, ktorá je podľa názoru žalobcu neprípustnou novotou. K tomu odvolací súd uvádza nasledovné. Premlčanie sa definuje ako uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Hlavným, ba rozhodujúcim následkom premlčania je vznik práva na námietku premlčania pre povinný subjekt, ktorý ju môže ale nemusí uplatniť. Námietka premlčania práva je námietkou právnou. Zo žiadneho ustanovenia práva hmotného alebo procesného nevyplýva, že by žalovaný musel uplatniť námietku premlčania v určitom štádiu konania; z povahy námietky premlčania vymedzenej hmotným právom (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a násl. ) vyplýva, že ju môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci (podobne napr. Peter Vojčík a kolektív: Občiansky zákonník, stručný komentár, Bratislava, IURA EDITION, s.r.o., 2008, str. 201). 19. V posudzovanom spore súd prvej inštancie priznal žalovanému náhradu škody titulom neoprávneného odberu plynu bez uzatvorenia zmluvy o dodávke za obdobie od 14.12.2011 do 03.10.2013, t.j. odo dňa, kedy žalovaný nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, z ktorej bol uskutočňovaný neoprávnený odber do dňa, do ktorého si náhradu škody uplatnil žalobca, hoc žalovaný bol vlastníkom nehnuteľnosti až do 29.10.2013. Žaloba bola podaná na súde dňa 11.09.2015. 20. Objektívna premlčacia doba je v zmysle § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka 3-ročná, keďže nešlo zo strany žalovaného o úmysel. K nej je žiadúce uviesť, že pojem „udalosť“, z ktorej škoda vznikla zahŕňa nielen porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon) alebo zákon zvlášť kvalifikovanú udalosť zakladajúcu zodpovednostný vzťah, ale aj vznik škody samotnej. Objektívna premlčacia doba nemôže totiž začať plynúť skôr, ako ku škode vôbec došlo. Keby sa totiž udalosť, z ktorej škoda vznikla, mala stotožniť len s protiprávnym úkonom alebo udalosťou vyvolávajúcou škodu (protiprávny stav), mohla by premlčacia doba začať plynúť skôr, než škoda vznikla (škoda by mohla vzniknúť až po uplynutí objektívnej premlčacej doby, alebo by nemusela vzniknúť vôbec) a taký výklad je neprijateľný. 21. Subjektívna premlčacia doba je v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka 2-ročná. Pri hodnotení, kedy sa poškodený dozvedel o škode je potrebné vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode (nestačí teda iba možnosť dozvedieť sa o vzniknutej škode). Dozvedieť sa o škode znamená, že sa poškodený dozvedel o majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktoré je možné objektívne vyčísliť v peniazoch, že možno právo na jej náhradu dôvodne uplatniť na súde. 22. V spore bol súdom prvej inštancie žalobcovi priznaný nárok od 14.12.2011, žalobu na súde podal dňa 11.09.2015, pričom o škode sa preukázateľne dozvedel dňa 04.03.2015. Z uvedeného je zrejme, že v dôsledku uplatnenej námietky premlčania je jeho nárok dôvodný iba za obdobie od 11.09.2012 do 03.10.2013, čo je 388 dní, kde v číselnom vyjadrení škoda predstavuje sumu 881,72 eur. Naproti tomu, za obdobie od 14.12.2011 do 10.09.2012, čo je 272 dní, žalobcovi uplatnený nárok v dôsledku námietky premlčania nie je možné priznať. 23. Preto odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP výrok napadnutého rozsudku v časti, ktorým bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie sumy 881,72 eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 15.09.2015 do zaplatenia, ako vecne správny potvrdil. 24. Naproti tomu, postupom podľa § 388 CSP odvolací súd výrok napadnutého rozsudku, ktorým bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie sumy prevyšujúcej sumu 881,72eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 15.09.2015 do zaplatenia zmenil tak, že v tejto časti žalobu zamietol. 25. O trovách prvoinštančného konania a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznal, pretože každá zo strán v spore mala čiastočný úspech (cca 52,5%: 47,5%). 26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.