Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4CoP/2/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715211307 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8715211307.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci starostlivosti o maloletého I. J., nar. XX.XX.XXXX a maloletú Z.X. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpení Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, kolíznym opatrovníkom, deti rodičov Bc. S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, E., právne zastúpená JUDr. Jankou Hessovou, advokátkou so sídlom Hraničná 656/01, 058 01 Poprad a I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, N. Š., právne zastúpený Mgr. Marekom Tauberom, advokátom so sídlom Hviezdoslavova 11, 052 01 Spišská Nová Ves, o zákaz styku otca s maloletými deťmi, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 14P/235/2015-156 zo dňa 27.06.2017 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh matky, ktorým sa domáhala, aby súd zakázal otcovi styk s maloletými deťmi zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení poukázal na dôvody návrhu, stanovisko otca maloletých detí, kolízneho opatrovníka, ako aj mal. I. a mal. Z., obsah pripojených listinných dôkazov, záver znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou K.. J. A., znalecký posudok č. 3/2016 zo dňa 25.08.2016, citoval ust. § 36 ods. 1,§ 25 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine a uviedol, že z výsledkov vykonaného dokazovania, najmä znaleckého dokazovania, obsahu pripojených listinných dôkazov, výpovedí účastníkov konania zistil, že rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 10P/273/2013-41 zo dňa 10.06.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 4CoP/26/2014-72 zo dňa 26.11.2014 bolo určené, že otec je oprávnený stýkať sa maloletými deťmi I. a Z. každú párnu sobotu v mesiaci v čase od 10:00 hod. do 13:00 hod., počas prvých piatich mesiacov styku za prítomnosti matky a následne bez prítomnosti matky. Ďalej počas vianočných sviatkov každoročne druhý sviatok vianočný v čase od 13:00 hod. do 16:00 hod. Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou K.. J. A., odbor klinická psychológia detí a dospelých, znalecký posudok č. 3/2016 zo dňa 25.08.2016 vyplýva, že obaja rodičia emočne nezvládli rozpad rodiny a je malý predpoklad, že to zvládnu bez odbornej pomoci. Znalkyňa skonštatovala, že v danom štádiu sa nemôžu stretnutia konať v duchu prirodzeného záujmu otca o maloleté deti, matka bude všemožne brániť kontaktu, ktorý je z jej pohľadu nebezpečný a bude produkovať „ochranárske správanie“. Ďalej znalkyňa uviedla, že matka musí byť danému procesu postupného vytesňovania nepríjemných zážitkov detí s otcom a prekrývať ich novými nápomocná a musí byť toho aj schopná. Matka si uvedomuje stupňovanie odporu detí voči otcovi, zároveň však necíti byť emočne dostatočne silná ponúknuť iný „obraz“ otca. Vzhľadom na doterajšiu úpravu styku, ktorá bola stanovená len pred relatívne krátkou dobou, súd dospel k záveru, že zákaz styku otca s deťmi by neriešil čoraz viac stupňujúce sa problémy medzi rodičmi. Súd prvej inštancie sa však stotožnil so závermi znalkyne, že v danom štádiu, predovšetkým rodičia musia navzájom zmeniť správanie voči sebe, neprenášať svoju nevraživosť prostredníctvom maloletých detí, ale prípadne musia vyhľadať aj odbornú pomoc, keďže táto by bola v záujme maloletých detí. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poznamenal, že nie je len právom, ale aj povinnosťou každého rodiča maloleté deti vychovávať a otcovi by takto bolo rigorózne odopreté toto jeho právo, ale aj povinnosť. Súd prvej inštancie nevzhliadol, že ide o spor rodičov o deti, ale rodičov navzájom, o čom svedčí aj samotné konštatovanie znalkyne, že matka sa nateraz necíti byť dostatočne silná deťom ponúknuť iný „obraz otca“, i keď je nesporné, že k narušeniu vzťahu medzi otcom a maloletými deťmi došlo z dôvodu správania sa otca i matky. Striktné zakázanie styku otca s deťmi by mohlo už úplne natrvalo viesť k vzájomnému citovému odcudzeniu, čo nie je na prospech maloletých detí. Bude len preto na rodičoch, aby túto veľmi citlivú otázku vzťahu rodičov a detí vyriešili skutočne za odbornej pomoci, aby nedošlo u maloletých detí, keďže prichádzajú do obdobia dospievania, k ich nezvratnému samotnému rozhodnutiu, čo by však nebolo ani na prospech rodičov, ani ich samotných, pretože každé dieťa potrebuje zásadne oboch rodičov. Ani spory v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemôžu byť podkladom pre spory vo vzťahu k maloletým deťom. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie návrh matky na zákaz styku otca s maloletými deťmi zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku. 2. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie matka maloletých detí. Namietala nesprávne skutkové zistenia, ako aj nesprávne právne posúdenie. Poukázala na okolnosti týkajúce sa rozvrátených vzťahov medzi rodičmi maloletých detí s tým, že deti majú hlboko zafixované spomienky z čias, kedy žili s otcom v spoločnej domácnosti a tieto spomienky im otec pri každom stretnutí len pripomínal a svojím prístupom k nim aj upevňoval. Zdôraznila, že všetky vykonané dôkazy jasne poukazujú na to, že stretávanie sa otca s deťmi je nežiaduce, pre deti traumatizujúce a zhoršujúce vzťah detí s otcom. Ďalej poukázala na záver znaleckého posudku znalkyne K.. J. A., ktorá konštatovala, že otec detí až dogmaticky presadzuje svoje vlastné normy správania sa, riadi sa len vlastným úsudkom. Je chorobne lakomý a okrem vlastných potrieb, potreby iných i svojich detí ignoruje, nie je ochotný sa deliť hoci ide o jeho vlastné deti. Deťom nerozumie, nevie s nimi komunikovať, nezaujímajú ho ich pocity, zážitky, ciele, bolesti, či radosti. Maloleté deti majú k otcovi nepriateľský až nenávistný vzťah, čo vyplynulo zo záveru znaleckého posudku. Aj znalkyňa v závere posudku odporučila prerušiť kontakt detí s otcom, a to i formou zákazu styku na dobu dvoch až troch rokov, s ktorým návrhom sa stotožnila aj kolízna opatrovníčka. Matka maloletých detí v odvolaní ďalej poukázala na to, že maloleté deti sa bez problémov stýkajú s príbuznými z otcovej strany, ale otca odmietajú, nechcú s ním tráviť ani len vymedzený čas. Navrhla zmeniť napadnutý rozsudok a styk otca s maloletými deťmi zakázať, alternatívne zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 3. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky poukázal na záver znaleckého dokazovania vypracovaného v konaní. Uviedol, že samotné maloleté deti pri opakovaných pohovoroch, ako aj pri vypočutí v priebehu súdneho konania sa vyjadrovali jednoznačne. Deti stretnutia s otcom prežívajú veľmi emočne, na stretnutie prichádzali proti svojej vôli a ustráchané. Každý konflikt s otcom sa skončil konfliktom, či už medzi matkou a otcom alebo otcom a maloletými deťmi. Deti prežívali sklamanie z konania otca, očakávali pozornosť a ústretovosť. Otec sa neusiloval, ani neusiluje deti prijať bezpodmienečne, vyžaduje od detí nezmyselné správanie, ktoré nie je vhodné ich veku. Navrhol zakázať styk otca s maloletými deťmi. Právny zástupca otca maloletých detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že uvádzané skutočnosti v odvolaní sú nepravdivé a zavádzajúce. Matka maloletých detí si svojvoľne bez toho, aby existovalo súdne rozhodnutie o zákaze styku vytvorila sama pre otca „zákaz styku s deťmi“, keďže prvá porušila a následne systematicky porušovala rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 10P/192/2013 zo dňa 29.09.2014 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2CoP/26/2014 zo dňa 26.11.2014, ktorým bol upravený styk otca s maloletými deťmi. Ak už mal byť realizovaný styk otca s deťmi bez prítomnosti matky na základe rozhodnutia súdu, tak matka všemožným účelovým spôsobom zabraňovala a neumožnila styk otca s deťmi, o čom svedčia aj sms správy matky, ako aj policajné správy. Ďalej poukázal na to, že otec má k deťom vyvinutý mimoriadne kladný vzťah, počas manželstva sa o deti riadne staral, nikdy svoje deti nezanedbal, má ich veľmi rád. Venoval sa im po všetkých stránkach, spolu sa učili, športovali, absolvovali výlety a podobne. Od odchodu matky s deťmi zo spoločnej domácnosti však pociťuje smútok, keďže sa s deťmi nemôže stretávať, pretože matka sa snaží otca odpojiť od detí. Vytvára o otcovi negatívny obraz s cieľom nenávisti k otcovi. Zákaz styku rodiča s deťmi je závažným rozhodnutím súdu a realizuje sa len vo výnimočných prípadoch, ktoré musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu zakázať prirodzený kontakt rodiča. Podľa názoru právneho zástupcu otca maloletých detí, v danom prípade nie sú naplnené absolútne žiadne zákonné podmienky za zákaz styku otca s maloletými deťmi. Poukázal na čl. 41 ods. 4 ústavy Dohovoru o právach dieťaťa (č.l. 7, 8, 9 bod 3, 18, bod 1 a 29 bod 1). Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Trovy odvolacieho konania si neuplatnil. 4. Uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 14CoP/14/2017-171 zo dňa 24.10.2017, odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie ako predčasne predloženú z dôvodu nevykonania úkonov spojených s prípravou na odvolacie konania v zmysle ust. 373 ods. 3, § 374 Civilného sporového poriadku. 5. Právna zástupkyňa matky maloletých detí sa v rámci odvolacej repliky k vyjadreniu kolízneho opatrovníka, ani právneho zástupcu otca maloletých detí písomne nevyjadrila. 6. Podľa § 395 ods. 1, 2 zákona č. 161/2005 Z.z. Civilného mimosporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len CMP), ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 7. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového poriadku na všetky prebiehajúce a začaté konania v súlade s princípom justifikácie účinkov procesných úkonov, ktorý znamená zachovanie právnych účinkov úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom do 30.06.2016, ktorých následky úkonu sa majú uznávať i vtedy, ak novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta. 9. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 25.01.2018 (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletých detí nie je dôvodné. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom, ako aj právnym posúdením súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie. 10. K odvolaniu matky uvádza, že namietané nesprávne skutkové zistenia neboli dôvodné. Súd prvej inštancie náležite na základe výsledkov vykonaného dokazovania nielen záveru znaleckého dokazovania, ale aj z výsluchu účastníkov konania a najmä z preukázaných rozporov medzi rodičmi maloletých detí dospel k záveru, že navrhovaný zákaz stretávania sa otca s maloletými deťmi nie je v ich záujme i napriek tomu, že maloleté deti momentálne prechovávajú vo vzťahu k otcovi, hostilný - nepriateľský, miestami až nenávistný vzťah. V čase vykonávania znaleckého dokazovania, podľa záveru znaleckého posudku vzťah detí vykazoval známky zavrhnutia, snahy o úplné vytesnenie otca z ich života. Ich vzťah je vzhľadom na kognitívnu a emočnú nezrelosť nekritický, zacyklený v negatívnom období konfliktných vzťahov spoločného života a prežitých tráum. Maloleté deti nie sú schopné, ani ochotné vnímať vo vzťahu nič pozitívne. Zároveň však znalkyňa K. konštatovala, že o syndróm zavrhnutého rodiča sa v danom prípade nejedná, vzhľadom k nesplneniu základnej podmienky chýbajúcej k jeho naplneniu, a to, že vzťah otca s deťmi bol pred rozchodom rodičov aspoň prijateľný. Zavrhnutie je prirodzeným dôsledkom narušených vzťahov z predchádzajúceho obdobia, udržiavaný neschopnosťou blízkych osôb získať dostatočný emočný odstup od predchádzajúcich udalostí. Aktuálne odmietavý postoj detí aj vzťah detí je poznačený prežitými a emočne fixovanými traumatickými spomienkami konfliktného spolužitia s otcom, obdobia strachu, ponižovania osobnej neslobody, výchovy bez empatie, neúmyselné prirodzené preberanie názorov referenčných osôb v blízkosti detí v súčasnom období, najmä od matky, ku ktorej maloleté deti prejavujú až nekritický pozitívny, idealizovaný, tesný emočný príklon súvisiaci s ich emočnou i faktickou závislosťou na nej. Aktuálne je matka ich zdrojom i objektom lásky a bezpečia a vnímajú ju ako veselú, aktívnu, schopnú sa o nich postarať a majú tendenciu ju chrániť. Negatívnou okolnosťou, ktorá ovplyvňuje momentálny vzťah detí k otcovi je aj neprirodzená atmosféra sprevádzajúca kontakt otca s deťmi, ktorá ich nezblížila, ale naopak odcudzila ešte viac. Nedôstojné stretnutia, nenaplnené aktívnym programom prispôsobeným deťom, ako aj samotná prítomnosť matky pri stretnutiach v zmysle potreby detí ju ochraňovať a navzájom sa podporovať viedla k úplnému zavrhnutiu otca. I napriek týmto záverom znaleckého posudku, súd prvej inštancie správne návrh na zákaz styku otca s maloletými deťmi zamietol, lebo zákazom by došlo k úplnému citovému odcudzeniu otca s maloletými deťmi, čo nie je na ich prospech, ani v ich záujme. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle čl. 4 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom. Aj súd prvej inštancie na túto skutočnosť správne poukázal, a preto nie je ani v súlade s týmto článkom, ani s právom dieťaťa stretávať sa s obidvomi rodičmi súdom upravený styk v primeranom rozsahu zakázať. Je v záujme oboch rodičov, aby vytvorili podmienky na to, aby maloleté deti si postupne na stretávanie sa s otcom zvykali bez akýchkoľvek vzájomných invektív a konfliktov pri realizácii styku otca s maloletými deťmi. I napriek vykonanému pohovoru s maloletými deťmi, odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie vzhľadom na vek detí a ich rozumovú vyspelosť neprihliadal na ich nezáujem sa s otcom stretávať (§ 43 ods. 1 Zákona o rodine). Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. 11. O nároku na náhradu trov bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 49 ods. 1 v spojení s § 52 CMP tak, že odvolací súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Právni zástupcovia rodičov maloletých detí si trovy odvolacieho konania neuplatnili. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.