Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 23Co/4/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715211490 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8715211490.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31335004, proti žalovaným: 1. rade H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., 2. rade E.. W. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., K. XXXX/X a 3. rade S. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., N. - Z. XXXX/XX, o zaplatenie 4.378,38 eur s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 13C/212/2015-113 zo dňa 14.03.2017 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok vo výroku o splatnosti pohľadávky. Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie sumy 838,98 eur s prísl. a úroku 7,79 % zo sumy 3.271,57 eur od 14.04.2015 do zaplatenia a vo výroku o náhrade trov konania. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaných v 1. až 3. rade zaplatiť žalobcovi 3.539,40 eur s 5 % úrokom z omeškania od 14.04.2015 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaného zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných. V časti o zaplatenie sumy 838,98 eur s prísl. a úroku 7,79 % ročne zo sumy 3.271,57 eur od 14.04.2015 do zaplatenia žalobu zamietol. Rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60 %. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 4.378,38 eur titulom zmluvy o mimoriadnom medziúvere. Súd uviedol, že 07.09.2004 uzavrel žalobca so žalovaným v 1. až 3. rade zmluvu o mimoriadnom úvere a stavebnom úvere, na základe ktorej žalovaným v 1. a 2. rade poskytol mimoriadny medziúver vo výške 3.319,39 eur. Žalovaný v 3. rade prevzal ručiteľský záväzok za poskytnutý medziúver. Žalovaní v 1. a 2. rade neuhrádzali dohodnuté splátky, preto žalobca listom z 13.04.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bola neuhradená istina vo výške 3.271,57 eur a úroky vo výške 267,83 eur. Keďže žalovaní nepreukázali, že po vyhlásení mimoriadnej splatnosti uhradili dlh z titulu istiny a úrokov z úveru, súd žalobe v tejto časti vyhovel, a teda vyhovel žalobe v časti uplatnenej istiny a úrokov z úveru za obdobie do 13.04.2015. Uviedol, že žalobca si uplatňoval aj zaplatenie sumy 838,98 eur titulom poplatkov spojených s poskytnutím úveru, ktoré špecifikoval tak, že suma 172,98 eur predstavuje poplatky za vedenie účtu a suma 666 eur predstavuje poplatky za upomienky. Nie je zrejme za aké obdobie a v akej výške boli účtované jednotlivé poplatky a kedy nastala ich splatnosť, lebo žalobca iba všeobecne uvádzal, že poplatky sú žalovaní povinní uhradiť v zmysle článku 5 zmluvy o úvere a platných Sadzobníkov poplatkov. Žalobca v konaní nepredložil žiadny Sadzobník súdnych poplatkov, z ktorého by bolo zrejmé, či poplatky uplatňované žalobcom sú v súlade so zmluvnými dojednaniami strán. Súd teda uzavrel, že v tejto časti žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Ani z predloženej špecifikácie nemožno vyvodiť, či poplatky za vedenie účtu boli účtované mesačne, ročne, prípadne v iných lehotách a aká bola výška týchto poplatkov a už vôbec nebol preukázaný nárok na zaplatenie poplatkov za upomienky vo výške 666 eur. Preto súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 838,98 eur zamietol. Súd nepriznal žalobcovi úroky z úveru za obdobie od 14.04.2015 odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Obdo/143/98, z ktorého vyplýva, že dohodnuté úroky patria len do splatnosti úveru. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, preto v tejto časti žalobu tiež zamietol. Odôvodnil, že žalovaní sa dostali do omeškania a musia preto platiť aj úrok z omeškania, výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP. 2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to len proti výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá. Uviedol, že v zmysle § 502 Obchodného zákonníka je dlžník povinný platiť úroky z úveru až do úplného vrátenia poskytnutých prostriedkov. Analogicky túto povinnosť možno vyložiť k ustanoveniu § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka. Povinnosť dlžníka platiť dohodnutý úrok za úver zaniká až úplným vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov. Právna kvalifikácia, ktorú uviedol súd, nie je možné vzťahovať na tento prípad, nakoľko splatnosť úveru nenastala dohodou, ale tým, že dlžník porušil svoju povinnosť riadne a v čas splácať úver. Ak by porušením povinnosti dlžníka, v dôsledku ktorého žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, zanikol veriteľom nárok na zaplatenie úrokov za úver, dlžník by získal porušením povinností praktický výhodnejšie postavenie. Okresný súd náležite nezdôvodnil na základe čoho nepriznal žalobcovi nárok na úrok za úver po zosplatnení úveru. Okresný súd svoje tvrdenia neoprel o žiadne ustanovenie platného právneho predpisu, poukázal len na súdnu prax, čo žalobca nepovažuje za dostačujúce. 3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaní navrhli rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. 4. Proti rozsudku sa odvolala aj žalovaná v 2. rade, kde poukázala na to, že sa jej podarilo zistiť kde H. P., t.j. žalovaný v 1. rade, býva a pracuje. Žalovaná v 2. rade následne uviedla, že sa nejedná o odvolanie, ale len o oznámenie adresy žalovaného H. P., preto odvolací súd toto podanie nepovažoval za odvolanie. 5. Proti rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie aj žalovaný v 1. rade. Uviedol že vzhľadom na svoje osobné a majetkové pomery si nemôže dovoliť uhradiť dlžnú sumu v lehote 3 dní, je však schopný splácať predmetný dlh spolu s ostatnými žalovanými v mesačných splátkach po 80 eur. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie a stanovil pre žalovaných v 1. až 3. rade spoločnú a nerozdielnu povinnosť zaplatiť dlžnú sumu v splátkach po 80 eur. 6. Vo vyjadrení k tomuto odvolaniu žalobca uviedol, že splátka vo výške 80 eur nie je postačujúca. Žalobca súhlasí s mesačnou splátkou vo výške 150 eur. 7. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Z citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 4Obdo/143/98 vyplýva, že veriteľ má právo žiadať úrok z úveru len do splatnosti úveru. Podľa názoru odvolacieho súdu táto povinnosť existuje bez ohľadu na to či splatnosť nastala podľa zmluvy alebo na základe právneho úkonu veriteľa. Pri takomto právnom závere je bez právneho významu, že žalovaný sa po zosplatnení dostáva do výhodnejšieho postavenia z hľadiska platenia úrokov (ale do nevýhodnejšieho postavenia v tom, že musí naraz splatiť celú požičanú sumu). Vecne správny je aj výrok o splatnosti pohľadávky, z dôkazov založených v spise nevyplýva, že žalovaní nie sú schopní pohľadávku zaplatiť. Odvolanie žalovaného v 1. rade nebolo podopreté žiadnymi dôkazmi. 8. Vecne správny je aj výrok o trovách konania, ktorý zodpovedá výsledku konania. 9. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutých výrokoch potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.. 10. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní ohľadom svojho odvolania neúspešný, neúspešný bol aj žalovaný v 1. rade ohľadom svojho odvolania. Preto odvolací súd vzhľadom na úspech a neúspech jednotlivých strán v odvolacom konaní rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421 ods. 1 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.