Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 17Co/65/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715212623 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8715212623.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Moniky Juskovej, v spore žalobkyne N. K., nar. XX.X.XXXX, bytom K. C., O. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Marekom Radačovským, advokátom, Advokátska kancelária Košice Žriedlová 3, IČO: 35 553 961 proti žalovanej Komunálnej poisťovni a.s., Vienna Insurance Group, Štefániková 17 Bratislava, IČO: 31 595 545 zastúpená Mgr. Daliborom Tverďákom advokátom, Advokátska kancelária Košice, Krmanová 1, IČO: 31 819 796, o zaplatenie úrazovej renty, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 13C 230/2015-193 zo dňa 21.decembra 2017, takto r o z h o d o l : Zrušuje rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni 9.821,07 Eur a súvisiace výroky o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd konanie v časti o zaplatenie úrazovej renty za obdobie od 1.1.2018 zastavil. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 9.821,07 eur do troch dní od dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. 2. Prvoinštančný súd, tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej úrazovú rentu vo výške 2.358,48 eur a ďalej vyplávať jej túto úrazovú rentu v pravidelných opakujúcich sa mesačných platbách vo výške 98,27 eur vždy k 15. dňu v mesiaci odo dňa 30.10.2015 do 29.7.2041. 3. V priebehu prvoinštančného konania žalobkyňa menila uplatnený nárok do podoby, že si uplatnila za obdobie od 29.10.2013 do 29.10.2015 sumu 3.363,61 eur, za mesiace november a december 2015 sumu 245,05 eur, za rok 2016 sumu 2.954,16 eur a za rok 2017 dvanásťkrát sumu 251,10 eur. 4. V priebehu konania žalobkyňa netrvala na úhrade úrazovej renty za obdobie po 1.1.2018 a ďalším podaním rozšírila uplatnený nárok aj o úroky z omeškania. 5. Prvoinštančný súd vykonal dokazovanie a zistil, že dňa 17.9.2011 v čase o 10.54 hodine došlo na polovičnom obojstrannom profile diaľnice D1 K. - B. k dopravnej nehode, kde vodič osobného motorového vozidla I. Q., evidenčné č. O. XXX K. za zníženej viditeľnosti prešiel do ľavého protismerného jazdného pruhu tak, že predchádzal kolónu vozidiel jazdiacich pred ním, včas sa nezaradil späť do svojho jazdného pruhu a v protismernom pruhu čelne narazil do auta značky R. A., evidenčné č. E. XXX R. ktoré riadil T.. P. K.. Žalobkyňa bola v tomto motorovom vozidle, ako spolujazdkyňa. Motorové vozidlo sa po náraze prevrátilo na strechu a vodič a spolujazdkyňa utrpeli ťažké poranenia. V súvislosti s poraneniami bola žalobkyňa na základe lekárskeho posudku lekára Sociálnej poisťovne pobočka E. a rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 3.6.2014 uznaná invalidnou. Invalidný dôchodok bol žalobkyni priznaný od 29.10.2013 v sume 160,40 eur mesačne. Tento invalidný dôchodok bol od 1.1.2014 zvýšený na sumu 164,90 eur, od 1.1.2015 zvýšený na 167,60 eur mesačne, od 1.1.2016 zvýšený na 168,60 eur mesačne a od 1.1.2017 zvýšený na 172,60 eur mesačne. 6. Následne prvoinštančný súd zistil, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny stanovilo Opatrením percento zvýšenia valorizácie úrazových rent, kde v roku 2013 sa úrazová renta zvýšila o 3,05%, v roku 2014 o 2,3%, v roku 2015 o 1,32%, v roku 2016 o 0,46% a v roku 2017 o 2%. 7. Prvoinštančný súd, nárok žalobkyne posúdil, podľa § 420 ods. 1 O.z. a § 447 Občianskeho zákonníka. Aplikoval aj ust. § 450 Občianskeho zákonníka. Pri stanovení výšky renty vychádzal z ust. § 88 ods. 1 a § 89 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o Sociálnom poistení. Zodpovednosť žalovaného vychádza z ust. § 15 ods. 1 zákona 381/2001 Z.z. 8. Prvoinštančný súd odstraňoval sporné otázky medzi stranami sporu. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že ku škode na zdraví žalobkyne došlo v súvislosti s vyššie uvedenou dopravnou nehodou zavinenou vodičom motorového vozidla, ktoré bolo poistené u žalovanej. Žalobkyňa v dôsledku zranení sa stala invalidnou, čo preukázala lekárskymi správami a rozhodnutiami Sociálnej poisťovne. Žalovaná spochybnila, či žalobkyni vznikol nárok na úrazovú rentu, keď v súčte z príjmu zo zamestnania a invalidného dôchodku dosahuje vyšší príjem, ako dosahovala v období pred nehodou. 9. Prvoinštančný súd zo mzdových listov zistil, že žalobkyňa v roku 2009 pred nehodou dosahovala príjem 6.813,51 eur netto ročne a v r. 2015 jej ročný netto príjem činil 6.706,16 eur. Príjem žalobkyne zo zamestnania sa znížil. 10. Ďalej prvoinštančný súd zistil s poukazom na ust. § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. z odborného vyjadrenia Sociálnej poisťovne, pobočka E., že u žalobkyne došlo k poklesu pracovnej schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť v rozsahu 70%. Žalobkyňa spĺňa podmienky pre priznanie úrazovej renty v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. 11. Pokiaľ sa týka výšky úrazovej renty, žalobkyňa vychádzala z ust. § 89 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., kde úrazová renta sa určí, ako súčin 30,4167 násobku sumy zodpovedajúcej 80% denného vymeriavacieho základu poškodeného a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100. Žalobkyňa presne špecifikovala výpočtom svoj nárok, ktorý výpočet sa nachádza v podaní zo dňa 10.10.2017 (čl. 145 a 146 súdneho spisu), ktorý výpočet podľa prvoinštančného súdu je v súlade s citovaným zákonom. Tento výpočet žalovaná nespochybňovala. 12. Keďže žalobkyňa preukázala priamu príčinnú súvislosť medzi dopravnou nehodou a poklesom schopností vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca v rozsahu 70%, spĺňa nárok na vyplácanie úrazovej renty. Preto prvoinštančný súd priznal žalobkyni úrazovú rentu v zmysle žaloby za obdobie od 29.10.2013 do 31.12.2017 spolu v sume 9.821,07 eur. Táto suma predstavuje úrazovú rentu za obdobie od 29.10.2013 do 29.10.2015, ktorá pozostáva z mesačnej renty 17 x 98,27 eur, mesačnej renty 7 x 240,86 eura, čo spolu predstavuje 3.363,6 eura, k tomu bolo prirátané za 11. a 12. mesiac roka 2015 vo výške 245,05 eur teda 490,10 eur, ďalej renta za rok 2016 v sume 2.954,16 eur (12 x 246,18 eur) a za rok 2017 vo výške 3.013,20 eur (12 x 251,10.- eur). 13. V priebehu konania žalovaná žiadala pre prípad priznania nároku na úrazovú rentu aplikovať moderačné právo súdu a primerane znížiť priznanú náhradu škody s tým, že výšku zníženia ponechala žalovaná na úvahu súdu. Prvoinštančný súd sa následne bližšie zaoberal ust. § 450 Občianskeho zákonníka a skonštatoval, že toto moderačné právo je aplikovateľné v prípade existencie určitých skutkových okolností, najmä ak ide o neúmyselné spôsobenie škody, je možné náhradu škody primerane znížiť. Zmyslom tohto práva je zmiernenie vplyvu zodpovednosti za škodu na škodcu tam, kde by uloženie povinnosti v plnom rozsahu predstavoval s prihliadnutím na všetky okolnosti prílišnú tvrdosť. Moderačné právo možno aplikovať v prípadoch hodných osobitného zreteľa, ak došlo k neúmyselnému spôsobeniu škody a uloženie povinnosti nahradiť škodu v plnom rozsahu by bolo v rozpore s prevenčnými i reparačnými účinkami zodpovednosti za škodu a princípmi spravodlivosti. 14. Prvoinštančný súd uviedol, že predpokladom pre aplikáciu moderačného práva je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré môžu vyplývať z okolností, za ktorých ku škode došlo, ako aj z osobných a majetkových pomerov fyzickej osoby, ktorá škodu spôsobila. Uvedené zákonné ustanovenie možno aplikovať iba v prípade, ak by mal škodu uhrádzať škodca, ktorý je fyzickou osobou, nie je možné aplikovať citované zákonné ustanovenie v prípade žalovanej. 15. Súd musí naviac prihliadnuť aj na pomery poškodeného, predovšetkým z toho hľadiska, či aplikáciou moderačného práva nedôjde k vážnemu zásahu do práv poškodeného a či takýmto zásahom nedôjde k výraznému zhoršeniu životnej situácie, ktorá u neho nastala po poškodení. 16. Keďže v danom prípade žalobkyňa je fyzickou osobou, ktorá sa v dôsledku poškodenia zdravotného stavu stala invalidnou, došlo u nej k výraznému poklesu pracovnej schopnosti, a to až v rozsahu 70%, ktorá okolnosť by bránila aplikácii moderačného práva. 17. Keďže po pripustení zmeny žaloby si žalobkyňa neuplatňovala rentu za obdobie od 1.1.2018 prvoinštančný súd v tomto rozsahu podľa § 145 ods. 2 CSP konanie zastavil. 18. Vo vzťahu k úrokom z omeškania aplikoval ust. § 517 ods. 2 CSP a ust. § 11 ods. 6,7,8 zákona č. 381/2011 Z.z. Žalobkyňa si uplatnila úrok z omeškania s tým, že žalovaná už k 1.4.2017 sa dostala do omeškania s vyplácaním úrazovej renty, avšak vzhľadom na prebiehajúce mimosúdne rokovania, kvôli ktorým bolo konanie prerušené, si nárok na úrok z omeškania uplatňovala až odo dňa 31.10.2017. Žalobkyňa si nárok na náhradu škody uplatňovala u žalovaného listom zo dňa 20.10.2014. Žalovaná žalobkyni nevyhovela, pretože nepredložila všetky potrebné doklady na posúdenie, okrem iného aj posudok o poklese pracovnej schopnosti. Posudok bol vypracovaný až v priebehu konania. Pred podaním žaloby, žalovaná nemala možnosť ukončiť šetrenie a nemohla sa dostať do omeškania. Odborný posudok bol vypracovaný až v priebehu konania, preto je možné súhlasiť s tvrdením žalovanej, že povinnosť zaplatiť z titulu úrazovej renty vzniká žalovanému až právoplatnosťou rozhodnutia súdu. V súlade s ust. § 11 ods. 8 zákona povinnosť žalovanej plniť úroky z omeškania vzniká iba v prípade, ak poisťovňa nesplnila povinnosť vyplývajúcu z § 11 ods. 6 citovaného zákona. Takáto okolnosť preukázaná nebola a preto žalovaný sa nedostal do omeškania s plnením peňažného záväzku a preto v časti úrokov z omeškania žalobu prvoinštančný súd zamietol. 19. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa zobrala čiastočne späť žalobu a predmetom uplatňovania nároku bolo obdobie od 29.10.2013 do 31.12.2017. Ohľadom tohto nároku bola žalobkyňa úspešná v celom rozsahu, preto jej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. V časti o zaplatenie úrazovej renty po 1.1.2018 bolo konanie zastavené, zastavenie konania zavinila žalobkyňa. Žalovanej by vzniklo v súvislosti s týmto uplatneným nárokom právo na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP. Súd však zobral do úvahy majetkové pomery žalobkyne, ktorá je poberateľkou invalidného dôchodku a v súvislosti s dopravnou nehodou došlo u nej k výraznému poklesu pracovnej schopnosti. Prihliadol aj na okolnosť, že žalobkyni nezaniká k 1.1.2018 nárok na úrazovú rentu, avšak nie je ho možné zatiaľ priznať, pretože dávky sa stanú splatnými až v budúcom období. V priebehu ďalšieho obdobia dochádza k zmenám vo výške dávok, môže dôjsť k zmene a poklesu pracovnej schopnosti a tieto okolností považuje prvoinštančný súd za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré aplikoval ust. § 257 CSP a žalovanej náhradu trov konania v súvislosti s týmto nárokom nepriznal. 20. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Žalovaný namieta výrok prvoinštančného rozsudku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 9.821,07 eur do troch dní, ďalej čo do výroku o trovách strán sporu. Namietal, že u žalobkyni fakticky nedošlo k žiadnej strate na zárobku, naopak, jej príjem sa zvýšil, keď za rok 2019 príjem žalobkyne predstavuje 6.813,51 eur. Zo mzdového listu na rok 2015 príjem žalobkyne predstavuje 6.706,16 eur, pričom žalobkyni bol vyplatený aj invalidný dôchodok vo výške 2.011,2 eura. Celkový príjem žalobkyni za rok 2015 predstavuje 8.717,36 eur. Invalidný dôchodok má za účel zabezpečiť poistencovi príjem v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca, podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o Sociálnom poistení. Preto sa žalovaná nestotožňuje so skutkovými závermi prvoinštančného súdu, že príjem žalobkyne zo zamestnania sa v rozhodnom období znížil, keďže je nevyhnutné zahrnúť aj príjem z poberania invalidného dôchodku. 21. Žalovaná ďalej poukázala na aplikáciu ust. § 450 prvoinštančným súdom, ktorý v napadnutom rozsudku poukazuje na zmysel moderačného práva súdu. Žalovaná v konaní preukázala existenciu skutkových okolností, faktického zvýšenia príjmu a teda existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, vychádzajúc zo zmyslu inštitútu náhrady straty na zárobku predstavujúc, keď na jednej strane zvýšenie príjmu a na druhej strane vznik nároku na náhradu za stratu na zárobku, predstavujú prílišnú tvrdosť. Žalovaná tak splnila požiadavky kladené súdom pre možnú aplikáciu moderačného práva, keďže v predmetnom prípade 1. došlo k neúmyselnému spôsobeniu škody a 2. K uloženiu povinnosti nahradiť škodu v plnom rozsahu v rozpore s prevenčnými i reparačnými účinkami zodpovednosti za škodu a princípmi spravodlivosti, keďže sa príjem žalobkyne za rozhodné roky zvýšil. Prvoinštančný súd v odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žalovaná je právnickou osobou, nárok žalobkyne je priamo odvodený od poškodenia zdravia spôsobeného počas dopravnej nehody vodičom škodcom L. P.. 22. Žalovaný ďalej poukázal na to, že zákon v ust. § 450 používa pojem fyzická osoba, avšak tento pojem nie je možné vykladať reštriktívne. Prvoinštančný súd takýmto výkladom vylúčil právnické osoby na strane škodcov, ako aj poškodených k možnej aplikácii ust. § 458 O.z. Ust. § 450 Občianskeho zákonníka stanovuje okolností, ktoré je potrebné pri rozhodovaní, pri aplikácii tohto zákonného ustanovenia odôvodniť a prihliadnuť na ne. Žalovaná preukázala splnenie podmienok na využitie moderačného práva, avšak prvoinštančný súd nesprávne dospel k záveru, že žalovaná ako právnická osoba nemá právo na aplikáciu ust. § 450 O.z. vo vzťahu k jej subjektu právneho vzťahu. 23. Žalovaný nesúhlasí ani s rozhodnutím o trovách konania, keď zastavenie konania zavinila čiastočne žalobkyňa a v takom prípade pomer úspechu a neúspechu žalobkyne v závislosti od celého plnenia, ktoré bolo žalobkyni priznané a neúspechu vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku je úspech žalovanej vo výške 87,59% a úspech žalobkyne 12,61%, po odrátaní predstavuje pomer úspechu žalovanej v spore v rozsahu 79,98%, na ktoré mala byť zaviazaná žalobkyňa. 24. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd podľa ust. § 388 CSP zmenil rozsudok prvoinštančného súdu a žalobu zamietol. Uplatnila si náhradu trov konania. Alternatívne žiadala, aby odvolací súd zrušil prvoinštančný rozsudok podľa § 389 CSP a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 25. K odvolaniu sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá vo vzťahu k trovám konania uviedla, že tarifnou hodnotou nie je päťnásobok ročného plnenia v súvislosti s vyúčtovaním trov konania, ale opakujúce sa mesačné plnenie. Prvoinštančný súd správne rozhodol, keď priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. 26. Pokiaľ sa týka moderačného práva žalobkyňa poukázala na znenie ust. § 450 Občianskeho zákonníka a na existujúcu judikatúru k výkladu tohto zákonného ustanovenia, ale aj na skutočnosť, že žalobkyňa ako spolujazdec bola pripútaná bezpečnostným pásom, utrpela vážne poškodenie zdravia pri dolných končatinách, bola mladá žena, nastala u nej doživotná invalidita, má zníženú pracovnú schopnosť, vykonávať prácu o 70%. V čase nehody bola tehotná, v dôsledku nehody absolvovala rizikové tehotenstvo. Ošetrujúci lekár jej odporučil interrupciu z dôvodu, že bola vysoká pravdepodobnosť, že dieťa sa nemusí narodiť úplne zdravé. Dodnes žalobkyňa berie z týchto udalostí silné antidepresíva. Škodca sa dopustil hrubej nedbalosti, keď s motorovým vozidlom prešiel do protismeru a takmer usmrtil manželov K., keďže išlo o čelnú zrážku. Žalobkyňa má dve maloleté deti, je doživotnou invalidkou. Žalovaná je poisťovňa, ktorej hlavným cieľom činnosti je povinné zmluvné poistenie a vytvára nemalý zisk. Pri uzatváraní zmlúv o povinnom zmluvnom poistení sa ručí za škody spôsobené na zdraví do výšky 5.000 000.- eur. Samotný zmysel a účel povinného zmluvného poistenia je v tom, aby za vinníka dopravnej nehody, boli hradené všetky preukázané nároky v plnej výške, aby sa škodca nedostal do zlej finančnej situácie v dôsledku takto spôsobenej škody, aby nečelil osobnému bankrotu a aby poškodený nečelil riziku, že tieto škody mu nebude mať kto zaplatiť. Žiadala, aby odvolanie žalovanej bolo zamietnuté, rozsudok prvoinštančného súdu potvrdený ako vecne správny. Uplatnila si trovy odvolacieho konania. 27. K písomnému vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaného zaujal žalovaný písomné stanovisko, podľa ktorého žiadal, aby odvolací súd jeho odvolaniu vyhovel. Poukázal na nesprávne rozhodnutie vo vzťahu k trovám konania a nesprávna aplikácia ust. § 450 Občianskeho zákonníka. 28. Odvolací súd v rámci kompetencii vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a násl. CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne. 29. Predmetom celého konania, je nárok žalobkyne na úhradu úrazovej renty za obdobie od 29.10.2013 do decembra 2017 vrátane. V priebehu konania, žalobkyňa netrvala na pôvodne uplatnenom nároku, na náhradu tejto úrazovej renty aj za ďalšie obdobie od 1.1.2018. 30. Prvoinštančný súd v priebehu konania náležitým spôsobom zistil výšku úrazovej renty žalobkyne za uplatnené obdobie s tým, že túto výšku, ktorú podrobne vypočítala žalobkyňa (čl. 145 a 146 súdneho spisu) žalovaná nespochybňovala. Bolo preto zistené, že výška úrazovej renty, ako aj nárok žalobkyne na úrazovú rentu za rozhodné obdobie je daný a nesporný. 31. Predmetom odvolacieho prieskumu a uplatneného nároku žalobkyne a odvolania žalovanej bolo aplikovanie ust. § 450 Občianskeho zákonníka. 32. Ust. § 450 Občianskeho zákonníka upravuje zníženie náhrady škody. Jediným predpokladom zníženia náhrady škody je, že pre takéto zníženie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Týmto zákonným ustanovením dochádza k zníženiu náhrady škody a k odstráneniu tvrdosti zákona s cieľom spravodlivo usporiadať vzťahy medzi stranami sporu v čase, keď priznanie plnej výšky náhrady škody by sa javilo ako neprimerané. 33. Podľa § 450 O.z. z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne. 34. Aplikovať moderačné právo je výsostne v kompetencii súdu, ktorý koná v prvej inštancii o veci samej. Je to jednak povinnosť súdu ale aj právo súdu, pričom výška moderácie závisí vyslovene od úvahy súdu, ktorá úvaha súdu však musí zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci, nesmie byť v rozpore s prírodnými zákonmi a musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe. 35. V ustanovení § 450 Občianskeho zákonníka nie sú presne a taxatívne vymenované dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. § 450 Občianskeho zákonníka, ale je na úvahe súdu, aby tieto okolnosti pre aplikáciu alebo pre vylúčenie z aplikácie ust. § 450 Občianskeho zákonníka riadne, v závislosti od konkrétnej prejednávanej veci, vyhodnotil. Zákon stanovuje príkladmo, na aké okolnosti je potrebné prihliadnuť a to jednak na strane škodcu, alebo aj na strane poškodenej. Otázku, či určité okolnosti a skutočnosti prvoinštančný súd vyhodnotí ako okolnosti hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. § 450 Občianskeho zákonníka majú skutkový charakter. Sú vyslovene individuálne pre každú jednu vec, ktorú súd prejednáva a tieto okolností odvolací súd, ako súd, ktorý preskúmava rozhodnutie prvoinštančného súdu je povinný považovať za záväzné. Môže sa od nich odchýliť a odchýliť tým od záverov súdu nižšieho stupňa len výnimočne. 36. Možnosť zníženia náhrady škody, podľa § 450 O.z. sa týka ako fyzických osôb, tak aj právnických osôb a zníženie nie je vylúčené ani v zákonom stanovených prípadoch prechodu práv na náhradu škody na iný subjekt ( napr. na poistiteľa). Súd však nemôže náhradu škody vylúčiť v plnom rozsahu, pre aplikáciu ust. § 450 Občianskeho zákonníka. 37. Miera zníženia plnenia pri aplikácii § 450 Občianskeho zákonníka, musí byť taktiež prvoinštančným súdom riadne vyhodnotená. Až v takom prípade, pokiaľ prvoinštančný súd svoje úvahy riadne popíše, bude možné v inštančnom postupe skúmať, aké okolnosti skutkového charakteru viedli prvoinštančný súd k aplikácii ust. § 450 Občianskeho zákonníka, resp. ktoré okolností prvoinštančný súd zohľadnil pri aplikovaní alebo odmietol aplikovať na danú konkrétnu vec ustanovenie § 450 O.z.. 38. Rozhodnutie prvoinštančného súdu je nepreskúmateľné vo vzťahu k aplikácii ust. § 450 Občianskeho zákonníka, keď prvoinštančný súd svoju úvahu o odmietnutí aplikovať toto zákonné ustanovenie vo vzťahu k žalobkyni odmietol a javí sa ako nesprávny právny záver prvoinštančného súdu o nemožnosti aplikovať uvedené zákonné ustanovenie vo vzťahu k právnickým osobám. 39. Rozhodnutie prvoinštančného súdu je v zásadnej otázke, ktorá je podstatou celého odvolania žalovanej nepreskúmateľné. Preto odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, než napadnutý výrok prvoinštančného rozsudku vo vzťahu k vyhoveniu uplatneného nároku podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 40. Úlohou prvoinštančného súdu bude v ďalšom konaní sa náležitým spôsobom vysporiadať s aplikáciou ust. § 450 Občianskeho zákonníka a zvážiť možnú moderáciu uplatneného nároku žalobkyni, ktorý je aj v štádiu odvolacieho konania nesporný. 41. Prvoinštančný súd, sa bude v ďalšom zaoberať bližšie aj ďalšími odvolacími námietkami žalovanej a opätovne rozhodne o trovách konania. Tu odvolací súd upriamuje prvoinštančný súd pri rozhodovaní o trovách konania na skutočnosť, že žalobkyňa si uplatňovala nárok na rentu za obdobie od 29.10.2013 do 29.7.2041. Svoj nárok postupnými späťvzatiami obmedzila len na nárok na úhradu renty do 31.12.2017. Teda svoj nárok v ďalšom období zobrala späť. Späťvzatie nároku nezáviselo od úvahy súdu ani od znaleckého dokazovania a rozsah späťvzatia nároku sa týka späťvzatia nároku vo veci samej. Preto v tejto časti, ktorá je už právoplatne ukončená, odvolací sud vyjadruje právny názor zodpovednosti žalobkyne za vzniknuté trovy v súvislosti s čiastočným spätvzatím žaloby. K tomuto východisku je potrebné následne po rozhodnutí prvoinštančného súdu zohľadniť úspech strán sporu o nároku, ktorý bol predmetom odvolacieho prieskumu a v danej veci následne pre rozhodovanie o trovách konania aplikovať ust. § 255 ods. 1,2 CSP v spojení s ust. § 256 ods. 1 CSP. Za každých okolností je potrebné sa vysporiadať aj s ust. § 257 CSP. 42. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.