Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4Co/65/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715213349 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8715213349.3 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Elišky Wagshalovej, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35724803, právne zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO:36613843, proti žalovanému J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX Y., o zaplatenie 3.790,69 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 10C/484/2015-91 zo dňa 01.12.2017 takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku o príslušenstvo pohľadávky a v súvisiacom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.275,72 eura spolu s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.275,72 eura od 16.10.2015 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania s tým, že o výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia samostatným rozhodnutím vydaným súdnym úradníkom. V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko žalovaného, výsledky vykonaného dokazovania, obsah pripojených listinných dôkazov, ktoré špecifikoval, a uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol na základe uzatvorenej zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s. dňa 03.09.2010, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanému bol schválený úverový rámec 900,-eur, úrok bol dohodnutý vo výške 23,76 % ročne, výška splátky 30,- eur mesačne. V časti V. bod 3 zmluvy je uvedený indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len RPMN), ktorá pri výške úveru 900,- eur, počte splátok 48 a celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom vo výške 530,39 eura bola vypočítaná vo výške 27,47 %. Podľa časti V. bodu 4 zmluvy priemerná hodnota RPMN pre kreditné karty na Slovensku bola v tom čase 20,93 % p. a.. Podľa časti V. bodu 5 zmluvy bol deň splatnosti štandardnej mesačnej splátky určený 45. deň od 1. dňa predchádzajúceho mesiaca, ktorý bude uvedený vo výpise. Zmluva neobsahuje rozpis členenia splátok na istinu, úroky a poplatky. Žalovanému bol následne zvýšený úverový rámec na sumu 1.800,- eur s úrokom vo výške 19,20 % ročne a výškou mesačnej splátky 60,- eur. Podľa výpisu z pôžičkovej karty Quatro ku dňu 09.10.2015, žalovaný čerpal v období od 03.09.2010 do 30.09.2015 celkom sumu 3.331,15 eura. Úhrady žalovaného za uvedené obdobie boli vo výške 2.055,43 eura. Nakoľko žalovaný prestal platiť dohodnuté mesačné splátky úveru, právny predchodca žalobcu v súlade s č. l. V. obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. vystavil výpis z pôžičkovej karty Quatro, kde vyčíslil celkovú dlžnú sumu k 30.09.2015 a deň splatnosti dlžnej sumy k 15.10.2015. Žalovaný do 30- tich dní od vyhotovenia výpisu z pôžičkovej karty Quatro nepodal u právneho predchodcu žalobcu písomnú reklamáciu, údaje tak boli podľa článku V. bodu 30 obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. odsúhlasené. Následne súd prvej inštancie citoval ust. § 52 ods. 1 - 4, 53 ods. 1 - 3, 12 Občianskeho zákonníka, ďalej § 1 ods. 1, 2, § 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákona č. 129/2010 Z. z.) a uviedol, že uzatvorenú zmluvu č. XXXXXXXXXX súd prvej inštancie považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže právny predchodca žalobcu ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania spotrebiteľský úver žalovanému ako fyzickej osobe, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Z obsahu a formy zmluvy je zrejmé, že sa jedná o formulárovú zmluvu. Predtlač formulára mal žalobca už pripravenú, dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovaného a žalovaný nemohol obsah tejto zmluvy žiadnym spôsobom ovplyvniť. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, sú neplatné. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. predstavujú špeciálny právny predpis úpravy úverových zmlúv, resp. zmlúv o pôžičke, ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere/pôžičke predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 129/2010 Z. z., ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy. Pri skúmaní jednotlivých obsahových náležitosti zmluvy súd zistil, že zmluva neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru, rozčlenenie splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, čo je podstatnou náležitosťou zmluvy podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Účelom zavedenia uvedených náležitosti zmluvy o úvere bolo docieliť, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný v akých termínoch, kedy a v akej výške a ako dlho je povinný si plniť dohodnuté povinnosti a najmä z čoho jednotlivé splátky pozostávajú. Konečná splatnosť musí byť určená konkrétne tak, aby spotrebiteľ mohol už na začiatku mať vedomosť o dĺžke trvania úveru a tým zvoliť aj najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi. Údaje o celkovom počte splátok a údaj o spôsobe určenia dňa splatnosti prvej mesačnej splátky bez toho, aby bol v zmluve uvedený konkrétny dátum konečnej splatnosti, nie je možné považovať za splnenie podmienky určenia konečnej splatnosti úveru. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie uviedol, že úver je v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že zmluva neobsahuje náležitosti požadované ust. § 9 ods. 2 písm. f) a l) zákona č. 129/2010 Z. z. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel ohľadne zaplatenia 1.275,72 eura z titulu nezaplatenej časti požičaných prostriedkov a v súlade s ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 10 c), § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.01.2013, priznal žalobcovi aj úrok z omeškania od 16.10.2015 do zaplatenia vo výške 8,5 % p. a.. Žalobca vo výpise z pôžičkovej karty Quatro určil deň splatnosti dlžnej sumy k 15.10.2015, a preto od nasledujúceho dňa sa žalovaný dostal do omeškania. Zároveň súd stanovil žalovanému lehotu na plnenie troch dní v súlade s ust. § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že uviedol, že žalobca bol v spore úspešný v rozsahu 34 % oproti žalovanej sume a jeho neúspech bol v rozsahu 66 %, v ktorej časti bola žaloba zamietnutá. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Vo vzťahu k výške o trovách konania súd prvej inštancie poukázal na to, že je nadbytočný vzhľadom k tomu, že nárok na náhradu trov konania stranám priznaný nebol. 2. V zákonnom stanovenej lehote podal proti rozsudku - výroku o priznanom úroku z omeškania od 16.10.2015 do zaplatenia odvolanie žalovaný. Uviedol, že výpis z pôžičkovej karty vystavený k 30.09.2015, z ktorej sa mal dozvedieť aj o dátume splatnosti nevedie vo svojej archivácii. Žalobca neuviedol dátum prevzatia tohto výpisu, nepredložil doručenku ako prílohu a doručenie tohto výpisu nebolo preukázané. Spochybnil nárok žalobcu na priznanie úroku z omeškania od 16.10.2015. Ďalej poukázal na skutočnosti, ktoré vyplývajú z obsahu spisu s tým, že žaloba bola prijatá dňa 20.11.2015 a 15.05.2016 mu bolo doručené uznesenie o zmene strany sporu. Pojednávanie bolo nariadené na 29.09.2017, čo je 20 mesiacov prieťahov a pre túto chybu namietal, že má uhradiť 8,05 %-ný úrok z omeškania veriteľovi. Poukázal na to, že jeho posledná úhrada pred poklesom jeho príjmu bola k 24.07.2012. Od tohto dňa zo strany pôvodného žalobcu sa nič nedialo 40 mesiacov. Až k 30.09.2015 bol údajne pôvodným žalobcom vystavený výpis, čo nebolo v konaní preukázané. Žaloba bola podaná 20.11.2015, a preto s poukazom na ust. § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka a § 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa vzniesol námietku premlčania a navrhol žalobu zamietnuť. 3. Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na č. l. XII. bod 74 všeobecných obchodných podmienok pre doručovanie akýchkoľvek písomností klientovi poštou, z ktorého článku vyplýva, že sa považuje za doručené v tuzemsku tretí deň po ich odoslaní, v zahraničí siedmy deň po odoslaní a to aj v prípade, ak sa vráti ako nedoručené z adresy, ktorú klient uviedol ako svoju korešpondenčnú adresu v zmluve, ak ide doporučenú zásielku. Ostatné písomné zásielky sa doručujú klientovi piatym dňom po dní, keď bola písomnosť podľa údajov banky alebo správcu daná na poštovú prepravu. Podľa pôvodného veriteľa výpisy z karty boli dlžníkovi zasielané obyčajnou poštovou zásielkou, nie doporučene a dlžník podpisom zmluvy súhlasil s takýmto postupom. Ďalej poukázal na to, že žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzývaný na úhradu omeškaných splátok a to výpisom z pôžičkovej karty, ktorá obsahuje výšku povinnej splátky a dátum splatnosti tejto splátky a s výzvou označenou ako vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku zo dňa 02.12.2012, ku ktorej žalobca pripojil kópiu nedoručenej obálky, ktorá preukazovala doručovanie tejto výzvy žalovanému. Dňa 20.11.2015 bol podaný návrh na vydanie platobného rozkazu. Z tohto dôvodu nesúhlasil so vznesenou námietkou premlčania, lebo pohľadávku nepovažoval za premlčanú. Zdôraznil, že neboli uvedené skutočnosti ani preukázané dôkazy, ktoré by spochybnili nárok žalobcu na zaplatenie predmetnej pohľadávky. Vzhľadom k tomu, že záväzok nebol uhradený riadne a včas, zotrval na podanej žalobe. 4. Žalovaný v rámci odvolacej repliky k vyjadreniu žalobcu uviedol, že podpisom zmluvy vzal na vedomie jej obsah. Nebol upovedomený, že týmto podpisom súhlasí, aby boli výpisy zasielané obyčajnou poštou. V takomto prípade by zmluvu nepodpísal. Žiadal, aby žalobca preukázal zasielanie výpisov z karty obyčajnou poštou. Zotrval na podanom odvolaní v celom rozsahu. Právny zástupca žalobcu v rámci odvolacej dupliky zotrval na doterajších vyjadreniach. 5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§385 ods.1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného vo vzťahu k priznanému príslušenstvu pohľadávky je dôvodné. 6. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako aj právnym posúdením uplatneného nároku súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že vo vzťahu k priznanému príslušenstvu pohľadávky z obsahu spisu nevyplývajú dôkazy, na základe ktorých súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku od 16.10.2015. Uplatnená námietka žalovaným v odvolaní preto bola dôvodná. Z obsahu spisu je nesporné, že žalovaný uviedol adresu pre zasielanie korešpondencie v žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro (č.l. 5 a 6 spisu) na adresu Y., I. XXXX/XX. Uvedená adresa je aj adresou trvalého bydliska žalovaného, ktorá skutočnosť vyplýva taktiež z obsahu zmluvy. Z výpisu z pôžičkovej karty Quatro (č.l. 9 až 14 spisu) vyplýva, že žalobca zasielal výpis z pôžičkovej karty Quatro na adresu označenia žalovaného menom a priezviskom, P.O.BOX XX, XXX XX Y. 9. Uvedená adresa z obsahu zmluvy nevyplýva. Z obsahu spisu taktiež nevyplýva, či skutočne žalovaný prevzal výpis z pôžičkovej karty zo dňa 09.10.2015, v rámci ktorej bolo zúčtovacie obdobie od 03.09.2010 do 30.09.2015 vyúčtované v sume 3.790,69 eura s uvedeným dátumom splatnosti dňa 15.10.2015. Z dôvodu nesprávnych skutkových zistení týkajúcich sa uplatneného príslušenstva pohľadávky, najmä stanovenia okamihu omeškania žalovaného so splnením peňažného záväzku súd prvej inštancie v tejto časti uplatnený nárok nesprávne právne posúdil. Vo vzťahu k stanovisku žalobcu, že postupovali v súlade s údajmi vyplývajúcimi zo zmluvy, ako aj z obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet v spise na č.l. 7 a 8, odvolací súd uvádza, že bolo povinnosťou žalobcu doručovať výpis z účtu na adresu uvedenú v zmluve, ktorá je uvedená ako korešpondenčná adresa (XII. bod 74 obchodných podmienok). Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca pri doručovaní výpisu z pôžičkovej karty Quatro žalobcovi nepostupoval v súlade so zmluvou, ani dojednanými obchodnými podmienkami pre doručovanie písomnosti dlžníkovi. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o príslušenstvo pohľadávky a v súvisiacom výroku o trovách konania v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP. Dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia bolo nesprávne stanovenie okamihu omeškania žalovaného s plnením peňažného záväzku bez preukázania tvrdených skutkových okolností žalobcom vo vzťahu k uplatnenému nároku na príslušenstvo pohľadávky od 16.10.2015. Účelom odvolacieho súdu nie je nahrádzať činnosť súdu prvej inštancie, ale na základe opravných prostriedkov preskúmať, či sa na súde prvej inštancie dosiahol účel Civilného sporového procesu vyjadrený v čl. 2, 3, 6 CSP v spojení s čl. 46 a nasl. Ústavy SR. 7. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. V ďalšom konaní je úlohou súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie za účelom zistenia kedy sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku. Dôkazná povinnosť na preukázanie okamihu omeškania žalovaného s plnením peňažného záväzku spočíva na žalobcovi. V prípade, že žalobca nepreukáže doručenie výpisu z pôžičkovej karty Quatro (čl. 9 spisu), je potrebné pri uplatnenom nároku na priznanie úroku z omeškania za omeškanie s plnením peňažného záväzku vychádzať ust. § 563 Občianskeho zákonníka a teda považovať za omeškanie žalovaného s plnením peňažného záväzku deň nasledujúci po doručení žaloby. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný prevzal žalobu dňa 20.06.2016. Na základe doplneného dokazovania o stanovenie okamihu omeškania žalovaného s plnením peňažného záväzku je následne potrebné preskúmať aj výšku uplatneného úroku z omeškania a stanoviť ju ku dňu omeškania. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené, ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo vecí samej v zmysle ust. § 396 ods. 1, 3 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu strany v spore vyplývajúcou z ust. § 255 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen. ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.