Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 24Co/68/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715213601 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8715213601.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu U. S., A.. XX.XX.XXXX, W. S. W. O. XXX, XXX XX M., právne zastúpený advokátskou kanceláriou PUCHALLA, SLÁVIK & partners, s.r.o., so sídlom Kmeťova 24, 040 01 Košice, IČO: 36 860 930, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 10C/499/2015-53 zo dňa 13. februára 2017, takto jednohlasne r o z h o d o l : I. P o t v r d z u j e sa rozsudok. II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „Súd u r č u j e, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8300052222 uzavretá medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom a podpísaná žalobcom dňa 19.10.2012 a žalovaným dňa 24.10.2012 je neplatná. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.“ 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 551 ods. 1, § 52 ods. 2, 3 a 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 39a, § 37 ods. 1, § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 5a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. civilný sporový poriadok. 3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy č. 8300052222, uzavretej medzi stranami. Uvedená dohoda bola uzavretá na zabezpečenie splatenia revolvingového úveru, ktorý žalovaný poskytol podľa zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300052222 podpísanej žalovaným dňa 24.10.2012 a žalobcom dňa 19.10.2012. 4. Uviedol, že žalovaná dohoda o zrážkach zo mzdy je v rozpore s cit. ustanovením zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože nebola individuálne dojednaná, ale ide o typovú formulárovú dohodu vopred pripravenú žalovaným a podpísanie ktorej bolo podmienkou k uzavretiu zmluvy o úvere, obe toho istého čísla a z tých istých dátumov podpísania, čo má za následok jej neplatnosť. Keďže žalobca má postavenie spotrebiteľa, ide o neprijateľné podmienky na jeho strane podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa a spôsobujúce ich neplatnosť a zároveň sa jedná o značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami žalobcu ako spotrebiteľa, a to v jeho neprospech oproti žalovanému, čo je ďalším dôvodom pre neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy s účinkami ex tunc, t.j. od začiatku. Vyslovením neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy súdom sa žalobcovi poskytne súdna ochrana a zamedzí sa úžerníckemu správaniu žalovaného a tomu, aby bez právneho dôvodu vykonávali zrážky žalobcu jeho zamestnávateľom. Na základe uvedeného súd žalobe v celosti vyhovel. V danom prípade súd vyslovil, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, pretože bol plne úspešný. 5. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to v celom rozsahu. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1 pís. b), d) a h) zákona č. 160/2015 Z. z civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). V odvolaní napadol ako základnú skutočnosť postup a závery súdu, ktoré boli vyvodené na základe ustanovenia § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z.. Poukázal na to, že z Dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva poučenie o dobrovoľnosti uzavretia dohody, akou formou môže navrhovateľ odmietnuť uzavretie a čo je dôsledkom uzavretia dohody. Žalovaný sa snažil aj graficky zvýrazniť upozornenie nielen na dôležitosť prečítania textu, ale i na obsah poučenia o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Uviedol, že v danom rozsudku sa nenachádza jediné zákonné ustanovenie, podľa ktorého formulárová podoba dohody je sankcionovaná jej neplatnosťou. Nepreskúmateľným je aj záver súdu, podľa ktorého dohoda o zrážkach zo mzdy bola podmienkou pre uzavretie úverovej zmluvy a táto skutočnosť spôsobuje jej neplatnosť. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v napadnutom rozsahu a žalobu zamietol alebo vrátil celú vec na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. Žalovaný si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 92,21,- Eur vrátane DPH a náhradu iných trov odvolacieho konania. 6. Žalobca sa k odvolaniu vyjadril tak, že sa v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie a považuje argumentáciu žalovaného v celom rozsahu za nedôvodnú. Uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje podstatné obsahové náležitosti, na základe čoho ide o neplatný právny úkon, zároveň nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, nakoľko nemal možnosť ovplyvniť jej znenie ako ani odmietnuť jej uzavretie. Poukázal aj na rozhodovaciu prax súdov SR, z ktorej vyplýva, že tieto dohody sú spotrebiteľmi podpisované bez akéhokoľvek poučenia a bez možnosti odmietnuť túto dohodu podpísať. Celé znenie Dohody o zrážkach zo mzdy je súčasťou predtlačeného formulára, ktorého znenie nemal žalobca možnosť ovplyvniť. Uviedol, že nárok žalobcu a ním uvádzané argumenty sú podporované rozsiahlou rozhodovacou praxou všeobecných súdov, pričom vo svojich ostatných podaniach na niektoré z nich poukázal. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 99,21,- Eur. 7. Žalovaný sa k podanému vyjadreniu žalobcu nevyjadril. 8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 9. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca a žalovaný ako zmluvné strany uzavreli Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8300052222, ktorá bola žalovaným podpísaná dňa 24.10.2012 a žalobcom ako dlžníkom dňa 19.10.2012. Dôsledkom uzatvorenia Dohody o zrážkach zo mzdy bolo, že spoločnosť (žalovaný) bude mať resp. má voči dlžníkovi (žalobca) pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300052222 čiastku vo výške 1.500,- Eur. Na zabezpečenie pohľadávok si strany dojednali v zmysle Občianskeho zákonníka Dohodu o zrážkach zo mzdy, prípadne z iných príjmov, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou, ktorú dlžník poberá od svojho zamestnávateľa. Na základe uvedenej Dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy dlžníka vo výške 80,37,- Eur mesačne. Listom zo dňa 27.12.2012 doručeným zamestnávateľovi žalobcu dňa 04.01.2013 adresoval žalovaný žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy vo výške 80,37,- Eur mesačne až do vyrovnania dlhu. Dňa 21.12.2015 bolo súdom prvej inštancie nariadené predbežné opatrenie, ktorým bolo uložené zamestnávateľovi žalobcu Schüle Slovakia, s.r.o. nevykonávať zrážky zo mzdy žalobcu počnúc doručením uvedeného uznesenia, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 11. Podľa ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. 12. Podľa ustanovenia § 3 ods. 5 prvá veta Zákona o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. 13. Podľa ustanovenia § 298 ods. 1 C.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. 14. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 15. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 16. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje. 17. Do úvahy prichádza ochrana spotrebiteľa podľa § 3 ods. 3 a ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa a uložením povinnosti zdržať sa výkonu práva z konkrétnej dohody o zrážkach zo mzdy vrátane neodkladného opatrenia (pri menej závažnejších porušeniach práv spotrebiteľa) alebo v prípade neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy ochrana určením dohody o zrážkach zo mzdy ako neplatnej neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa ustanovenia § 298 C.s.p.. 18. Postup žalovaného pri uzatváraní dohôd o zrážkach zo mzdy pri poskytovaní spotrebiteľských úverov je odvolaciemu súdu známy z jeho rozhodovacej praxe (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 5Co/7/2017 zo dňa 16.02.2017, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 24Co/44/2017 zo dňa 22.02.2018, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 24Co/64/2017 zo dňa 27.03.2018), z ktorej vyplýva, že tieto dohody sú spotrebiteľmi podpisované bez akéhokoľvek poučenia a bez možnosti ovplyvniť alebo odmietnuť túto dohodu podpísať. Evidentne sa jedná o formulár zmluvy. 19. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012). Žalovaný si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Aj podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ veriteľ je povinný preukázať splnenie svojich predzmluvných povinností poskytnutia informácie a overenia úverovej bonity dlžníka. Zásada efektivity je porušená, ak dôkazné bremeno nesplnenia povinnosti veriteľa zaťažuje spotrebiteľa. 20. Žalobca sa pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa. 21. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy zároveň umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok C-106/77 Simmenthal). 22. Je zrejmé, že v danej veci má žalovaný nárok len na vrátenie súm zodpovedajúcich poskytnutým finančným prostriedkom. Pri vykonávaní zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy však niet subjektu, ktorý by bol oprávnený kontrolovať a zabezpečiť, aby dlžníkovi boli zo mzdy zrazené peňažné prostriedky len vo výške, na ktorú má veriteľ reálne nárok a spotrebiteľovi - žalobcovi sa tak nedostáva právnej ochrany, ktorú jej zaručuje právna úprava zakotvená v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 23. Žalovaný v odvolaní namieta záver súdu o nesprávnosti záveru súdu o neurčitosti vymedzenia zabezpečovanej pohľadávky. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola medzi stranami sporu uzavretá dňa 24.10.2012 za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného vyplývajúcej zo zmluvy o revolvingovom úvere. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov hoci uzatvorená na samostatnom tlačive má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej žalovaným pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch so spotrebiteľmi. Je preto právne bezvýznamné, či takáto dohoda vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalovaný ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania. 24. Žalovanému sporná dohoda umožňuje bez súdnej kontroly mimosúdne siahnuť na majetok dlžníka za poplatok za poskytnutie revolvingového úveru, pričom jednotlivé zmluvné podmienky takejto zmluvy o obdobných prípadoch boli súdmi v početných prípadoch judikované ako neprijateľné. Nie je sporné, že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postaveniene bolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi a v tomto slova zmysle je nerozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie, alebo či sa spotrebiteľ priamo obráti na súd so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom slova zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčil. 25. Vychádzajúc zo Smernice 93/13/EHS, spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 27.06.2000, Oceáno Group Editoriala Salvat Editores, C-240/98 až C 244/98, z 26.10.2006 Mostaza Claro, C-168/05). S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou súdny dvor viackrát zdôraznil, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných zmluvných strán (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie Oceáno Grupo Editoriál a Salvat Editores bod 27; Mostaza Claro, bod26; Asturcom Telecomunicaciones bod 31, ako aj uznesenie Pohotovosť bod 39). Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľnej zmluvnej podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok C-106/77 Simmenthal). Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS a jej užitočného úžitku. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12Valéria Marcinová - Pohotovosť, s.r.o. 26. Ďalším odvolacím argumentom žalovaného bolo, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. § 5a ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Súd síce v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval tento paragraf, ale dôvody pre určenie neplatnosti boli odlišné. Podľa § 4 ods. 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. 27. Formulácia Dohody o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor s imperatívom dobrých mravov, ale priamo so zákonom. Nič nebráni judikovať dohodu ako neplatnú (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), hoci má základ v znení zákona. Aj iné právne úkony majú základ v zákone a môžu byť za určitých okolností vyhlásené za neplatné (kúpna zmluva, rozhodcovská doložka a i). Pre záver súdu bolo relevantné, že sporná dohoda vzhľadom na jej osobitný význam bola vyhotovená z hľadiska podcenenia jej významu zo strany priemerného spotrebiteľa a umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia z poplatkov, ktoré sú neprijateľné. 28. Čo sa týka námietky žalovaného, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a v úplnosti neodôvodnil, je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný, bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č.303- A; Hiro Balani c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B). 29. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v predmetnej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie odôvodnil riadne a v rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými argumentmi. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. 30. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej ako rozsudok vo výroku vecne správny, podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách konania uvedenými, potvrdil. 31. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1, § 262, ods. 1 C.s.p. tak, že vyslovil, že žalobca má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože bola v odvolacom konaní plne úspešná. 32. Uvedené však nič nemení na skutočnosti, že dohody o zrážkach zo mzdy neboli individuálne dojednané, umožňujú siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia, na ktoré žalovaný nemá nárok, čo má za následok ich neplatnosť (§ 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka). 33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).