Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 16CoPr/1/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715213951 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8715213951.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v spore žalobkyne P.. E. O., H.. XX.XX.XXXX, C. H. XX, XXX XX S., právne zastúpená JUDr. Jozefom Furčákom, advokátom so sídlom Námestie sv. Egídia 44, 058 01 Poprad, proti žalovanému KARKI spol. s.r.o., so sídlom Kvetnica 138/2, 058 01 Poprad, IČO: 31 658 768, právne zastúpený JUDr. Lucianom Očkovským, advokátom so sídlom Popradské nábrežie 440/17, 058 01 Poprad, o náhradu mzdy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 17Cpr 27/2015-74 zo dňa 26. septembra 2017, takto jednohlasne r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.704,74 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a . III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania p r á v o .“ 2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 79 odsek 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“). 3. Vychádzal zo zistenia, že Okresný súd Poprav vo veci sp. zn. 17Cpr/10/2015 rozsudkom zo dňa 30.09.2015 (právoplatný dňa 25.11.2015) určil, že výpoveď zo dňa XX.XX.XXXX daná žalovaným žalobkyni je neplatná. Nárok na náhradu mzdy vylúčil na samostatné konanie. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vyjadreného v rozsudku sp. zn. 16CoPr/3/2016 zo dňa 29.05.2017 súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v rozsahu 1.704,74 Eur, ktorá suma predstavuje náhradu mzdy žalobkyne za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vychádzajúc z priemerného mesačného zárobku 607,70 Eur, ktorá výška medzi stranami sporu nebola sporná. Súd priznal v súlade s § 79 odsek 1 Zákonníka práce žalobkyni náhradu mzdy od XX.XX.XXXX t.j. odo dňa kedy žalobkyňa oznámila žalovanému, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával, a to do XX.XX.XXXX, kedy sa žalobkyňa stala práceneschopnou. V zásade by žalobkyňa mala nárok na náhradu mzdy do 05.10.2015, kedy žalovaný vyzval žalobkyňu na nástup do práce a tým umožnil žalobkyni ďalej pracovať. Rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu, súd prvej inštancie sa stotožnil s procesnou obranou žalovaného, že od XX.XX.XXXX bola žalobkyňa práceneschopná, poberala nemocenské dávky, preto jej nárok na náhradu mzdy nepatrí. 4. Proti výroku rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podala včas odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie. Poukazujúc na ustanovenie § 79 odsek 1 Zákonníka práce má za to, že žalobkyňa mala nárok na náhradu mzdy počnúc dňom XX.XX.XXXX, t.j. odo dňa, kedy žalobkyňa oznámila žalovanému, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával, do 05.10.2015, kedy žalovaný vyzval žalobkyňu na nástup do práce. To, že žalobkyňa bola v tom čase práceneschopná, je v tomto prípade irelevantné, pretože žalovaný až doručením listu zo dňa 30.09.2015 umožnil žalobkyni pokračovať v práci, čím bola naplnená litera zákona. Zákon náhradu mzdy viaže na umožnenie zamestnávateľa zamestnancovi pokračovať v práci a preto má zato, že náhrada mzdy patrí žalobkyni aj za čas, ktorý bola práceneschopná do dňa doručenia výzvy žalovaného na nástup do práce. 5. K odvolaniu žalobkyne podal vyjadrenie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu potvrdil. Uviedol, že vec bola vyriešená a rozhodnutá, keď prvoinštančný súd rozhodol na základe záväzného právneho názoru Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16CoPr/3/2016 zo dňa 29.05.2017. 6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. 8. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné: 9. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX bola medzi stranami konania uzatvorená pracovná zmluva, v zmysle ktorej bol pracovný pomer žalobkyne ako zamestnanca dohodnutý na neurčitý čas. Dňa XX.XX.XXXX bola žalobkyni doručená zo strany žalovaného výpoveď. Žalobkyňa žalovanému dňa XX.XX.XXXX oznámila, že výpoveď považuje za neplatnú a trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával. Okresný súd Poprad rozsudkom sp. zn. 17Cpr/10/2015-34 zo dňa 30.09.2015 (právoplatný dňa 25.11.2015) určil, že výpoveď zo dňa XX.XX.XXXX daná žalovaným žalobkyni je neplatná. Dňa XX.XX.XXXX bol žalobkyni zo strany žalovaného doručený list, v zmysle ktorého ju žalovaný vyzval k nástupu do zamestnania najneskôr do jedného dňa po obdŕžaní uvedenej výzvy. 10. Podľa ustanovenia § 79 odsek 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. 11. Ak je skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa neplatné a zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí a zostávajú mu zachované všetky práva a povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 47 Zákonníka práce. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi súčasne poskytnúť náhradu mzdy. Rozsah nároku na náhradu mzdy závisí od toho, kedy zamestnanec oznámil zamestnávateľovi svoje rozhodnutie o tom, aby ho ďalej zamestnával. Nárok na náhradu mzdy trvá spravidla až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. 12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný vyzval žalobkyňu na nástup do práce listom jej doručeným dňa XX.XX.XXXX. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vyplýva, že žalobkyňa bola od XX.XX.XXXX práce neschopná, pričom jej práceneschopnosť trvala aj v čase výzvy žalovaného ako zamestnávateľa na nástup do práce. Z dokladu predloženého samotnou žalobkyňou teda vyplýva, že táto by nemohla začať vykonávať svoju prácu ani keby ju žalovaný vyzval na nástup do práce na konci augusta 2015. 13. Ak pracovník nie je schopný (napr. v dôsledku pracovnej neschopnosti, kedy mu prislúcha nemocenské) alebo ochotný konať prácu pridelenú podľa pracovnej zmluvy, nemá nárok na poskytnutie náhrady mzdy podľa § 61 odsek 1 Zákonníka práce (teraz ustanovenie § 79 odsek 1 Zákonníka práce). (Pozri R 90/1970) 14. V danej súvislosti poukazuje odvolací súd na stanovisko Občianskoprávneho kolégia a Obchodného kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky, Cpjn 4/2004 zo dňa 09.06.2004, v zmysle ktorého, cit.: „Právní věta: Zaměstnanec nemá nárok na náhradu mzdy podle ustanovení § 61 odst.1 zák. práce za dobu jeho dočasné pracovní neschopnosti“ „Náhrada mzdy, která zaměstnanci náleží podle ustanovení § 61 odst.1 zák. práce, je vyvolána tím, že zaměstnavatel po neplatném rozvázání pracovního poměru výpovědí, okamžitým zrušením nebo zrušením ve zkušební době přestal v rozporu s ustanovením § 35 odst.1 písm.a) zák. práce přidělovat zaměstnanci práci podle pracovní smlouvy, ačkoliv zaměstnanec trval na tom, aby ho zaměstnavatel dále zaměstnával. Poskytnutí náhrady mzdy je tedy důsledkem nesplnění povinnosti ze strany zaměstnavatele přidělovat zaměstnanci trvajícímu na tom, aby ho zaměstnavatel dále zaměstnával, práci podle pracovní smlouvy. Náhrada mzdy podle ustanovení § 61 odst.1 zák. práce má charakter ekvivalentu mzdy, kterou si zaměstnanec nemohl vydělat v důsledku toho, že mu zaměstnavatel v rozporu s ustanovením § 35 odst.1 písm.a) zák. práce neumožnil konat práci, k níž se zavázal podle pracovní smlouvy; zákon tímto způsobem sleduje, aby zaměstnanci byla reparována újma, kterou utrpěl následkem protiprávního postupu zaměstnavatele. Ke ztrátě na výdělku následkem nesplnění povinnosti zaměstnavatele přidělovat zaměstnanci práci podle pracovní smlouvy ovšem může u zaměstnance dojít jen tehdy, je-li sám připraven, ochoten a schopen konat práci podle pracovní smlouvy. Nemůže-li zaměstnanec konat práci podle pracovní smlouvy v důsledku dočasné pracovní neschopnosti (včetně lázeňské péče a přijetí do ústavní péče ve zdravotnickém zařízení), karantény nebo z důvodu jiné důležité osobní překážky v práci, při níž zaměstnanci nepřísluší náhrada mzdy (§ 127 zák. práce), nemá nárok ani na náhradu mzdy podle ustanovení § 61 odst.1 zák. práce; nároky na dávky nemocenského pojištění a státní sociální podpory náležející zaměstnanci po dobu trvání těchto překážek v práci upravují zvláštní právní předpisy.“ 15. Na základe vyššie uvedeného sa preto odvolací súd nemôže stotožniť s tvrdením žalobkyne, že zamestnancovi má v zmysle ustanovenia § 79 odsek 1 Zákonníka práce v zásade prislúchať náhrada mzdy do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci. Odvolací súd tiež dáva do pozornosti, že pokiaľ by po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola určená neplatnosť rozviazania pracovného pomeru, zamestnávateľ vyzval zamestnanca na nástup do práce a zamestnanec výzvu neuposlúchol a do práce nenastúpil (bez preukázanie svojej práceneschopnosti), dopustil sa svojím konaním porušenia pracovných povinností pre neho vyplývajúcich z pracovného pomeru v zmysle ustanovenia § 47 odsek 1 písm. b/ Zákonníka práce. (Pozri tiež Zo súdnej praxe č. 3/2001, s. 55) 16. Preto podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol súd prvej inštancie správne, pokiaľ žalobkyni priznal náhradu mzdy za obdobie od XX.XX.XXXX (t.j. odo dňa kedy žalobkyňa oznámila žalovanému, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával) do XX.XX.XXXX. (t.j. do dňa, kedy sa žalobkyňa stala práceneschopnou). 17. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie žalobkyne za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu v celom rozsahu potvrdzuje ako vecne správny (§ 387 C.s.p.). 18. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 257 C.s.p. tak, že stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Predmet sporu - náhrada mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru - predstavuje podľa názoru odvolacieho súdu dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by nebolo spravodlivé, aby žalobkyňa znášala trovy odvolacieho konania žalovaného, nakoľko ide o spor s ochranou slabšej strany, ktorý bol vyvolaný neplatným ukončením pracovného pomeru zo strany žalovaného. 19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).