Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 23CoPr/4/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716204167 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8716204167.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, S., právne zastúpený Podtatranská advokátska kancelária s.r.o., Nám. sv. Egídia 95, Poprad, proti žalovanému: O. K. K., so sídlom S. XXXX/X, S. - Z., o určenie miery zodpovednosti za pracovný úraz, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 17Cpr/5/2016-237 zo dňa 13.06.2017 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania 100 %, pričom o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že žalovaný zodpovedá žalobcovi za náhradu škody, ktorá mu vznikla pracovným úrazom zo dňa XX.XX.XXXX v plnom rozsahu a že nie sú dané dôvody, pre ktoré by sa žalovaný mohol zbaviť zodpovednosti za pracovný úraz žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX. Priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca na základe pracovnej zmluvy nastúpil do práce k žalovanému dňa XX.XX.XXXX ako vodič vysokozdvižného vozíka. Žalobca dňa XX.XX.XXXX utrpel úraz - zlomeninu horného konca píšťaly so zlomeninou ihlice, zlomeninu dolného konca stehnovej kosti. Úraz spôsobil ťažkú ujmu na zdraví žalobcu, keď došlo k amputácii pravého predkolenia. K pracovnému úrazu došlo pri vykládke kamiónu na rampe pomocou vysokozdvižného vozíka. Žalobca obsluhujúci vozík zistil, že medzi kamiónom a rampou sa vytvorila medzera. Zakričal na vodiča kamiónu, aby cúvol, čím by odstránil vzniknutú medzeru. Vodič kamiónu pochopil, že tento povel znamená preparkovať a nacúvať na iné miesto. Kamión sa pohol dopredu, vtedy sa vysokozdvižný vozík začal pohybovať dozadu. Žalobca chcel na vozík naskočiť, snažil sa zabrzdiť stlačením nožnej brzdy. Nedokázal ho zabrzdiť a vozík ho stiahol na zem, kde mu pritlačil pravú nohu. Z výsledkov Inšpektorátu práce z XX.XX.XXXX bolo konštatované, že poškodený porušil povinnosť tým, že nedodržal právne ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti ochrany zdravia pri práci, keď dňa XX.XX.XXXX po vyložení plných košov a naložení reklamačného materiálu nezabrzdil elektrický vysokozdvižný vozík nachádzajúci sa na korbe kamióna parkovacou brzdou po opustení vysokozdvižného vozíka tak, aby pri pohybe kamióna vysokozdvižný vozík nevypadol z jeho korby. Podľa STN 268805 týkajúcej sa obsluhy motorových vozíkov musí byť obsluha preukázateľne oboznámená s návodom na používanie, bezpečnostnými predpismi pre pracovisko a so súvisiacimi predpismi o bezpečnej prevádzke motorových vozíkov. Súd uviedol, že v konaní bolo nesporné, že dňa XX.XX.XXXX počas výkonu práce u zamestnávateľa bol žalobcovi spôsobený úraz, v dôsledku ktorého došlo k amputácii predkolenia u žalobcu. Z ust. § 195 ods. 1 Zákonníka práce vyplýva objektívna zodpovednosť žalovaného ako zamestnávateľa za úraz, ku ktorému došlo pri plnení pracovných úloh žalobcu. V konaní nebolo sporné, že žalobcovi sa dňa XX.XX.XXXX stal pracovný úraz, za ktorý zodpovedá žalovaný ako zamestnávateľ. Procesnými prostriedkami obrany v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný preukázal, že škoda bola spôsobená tým, že žalobca svojim zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, hoci bol s nimi riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali. V konaní bolo preukázané, že žalovaný pred dňom XX.XX.XXXX porušil prevenčnú povinnosť, keď neurčil bezpečný postup na riešenie nebezpečnej situácie pri vykládke kamiónov, hoci o existencii takýchto druhov nebezpečnej situácie žalovaný preukázateľne mal vedomosť. V konaní nebolo preukázané, že škoda by nebola vznikla, pokiaľ by vodič kamiónu Z. R. pri vyslovení pokynu „cúvaj“ zo strany žalobcu posunul kamión smerom k nakladacej rampe. Možno konštatovať, že žalobca spoluzavinil vznik škody tým, že pri zastavení vysokozdvižného vozíka nepoužil parkovaciu brzdu. Túto skutočnosť však nemožno považovať za jedinú príčinu vzniknutej škody. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca bol riadne a preukázateľne oboznámený s ustanoveniami právnych a ostatných predpisov, z ktorých vyplýva povinnosť použiť parkovaciu brzdu pri zastavení vysokozdvižného vozíka. Je zrejmé, že žalobca sa zúčastnil školenia o bezpečnosti práce, nie je však zrejmý presný obsah školení. Nie je preukázané, že by v rámci školenia, ktorého sa žalobca zúčastnil XX.XX.XXXX, bol preukázateľne oboznámený s normou STN 268805/22, nebolo preukázané, že by žalobca bol výslovne poučený o povinnosti pri zastavení vysokozdvižného vozíka použiť vždy parkovaciu brzdu. Pred používaním vysokozdvižného vozíka značky K. nebol žalobca oboznámený s týmto konkrétnym druhom vysokozdvižného vozíka a jeho obsluhou. Z výsluchu svedkov vyplynulo, že žalobca nevyžadoval a nekontroloval sústavné používanie parkovacej brzdy vodičmi vysokozdvižných vozíkov. Viacerí svedkovia potvrdili, že bol hlásený problém s dezolátnosťou návesov, svedok N. Y. potvrdil, že nikto u žalovaného nekontroloval používanie parkovacej brzdy. 2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že súd sa v odôvodnení rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysporiadal s vecnou argumentáciou žalovaného, nevyhodnotil listinné dôkazy predložené žalovaným o vykonaných školeniach absolvovaných žalobcom, nevyhodnotil rozpornosť v skutkových tvrdeniach žalobcu, ktoré žalobca uvádzal pri šetrení pracovného úrazu zo strany Inšpektorátu práce a ktoré následne inak popísal v rámci účastníckeho výsluchu. Súd sa nezaoberal zisteniami Inšpektorátu práce, ktoré boli obsahom protokolu o príčinách vzniku pracovného úrazu napriek tomu, že podľa názoru žalovaného je súd prvej inštancie viazaný týmito zisteniami pri posudzovaní okolnosti vzniku pracovného úrazu. Napriek konštatovaniu súdu, že žalobca spoluzavinil vznik škody tým, že nepoužil parkovaciu brzdu, súd určil mieru zavinenia žalovaného v plnom rozsahu. Tieto dva výroky sú vo vzájomnom logickom rozpore. Skutkové tvrdenia uvedené v žalobe ako aj zo strany žalobcu uvedené počas súdneho konania nie sú pravdivé a sú v rozpore s tým, ako vznik a okolnosti pracovného úrazu popísal žalobca ako zamestnanec pri šetrení zo strany inšpektorátu práce, keď tento pracovný úraz posúdil Inšpektorát práce ako zavinený výlučne zamestnancom. Ako vyplýva z protokolu Inšpektorátu práce S. bezprostrednou príčinou vzniku pracovného úrazu bolo, že vysokozdvižný vozík, ktorý sa nachádzal na korbe kamióna po skončení vykládky tovaru mal vypnutý motor a nebol zabrzdený. To spôsobilo jeho pád potom, čo žalobca dal šoférovi kamióna ústny pokyn „cúvaj“, ktorý mali dohodnutý obvyklý postup pri vykládke tovaru tak, že tento pokyn znamenal pre šoféra kamiónu pokyn posunúť sa s vozidlom dopredu a následne prejsť s kamiónom na iné miesto na nakládku prázdnych košov. Poukázal na § 12 ods. 2 zákona 124/2006, podľa ktorých zamestnanec je povinný dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený. Žalobca bol kvalifikovaná a oprávnená osoba na vedenie motorových vozíkov, čoho dôkazom je preukaz na obsluhu MV. Žalobca nepostupoval podľa technickej normy, a preto podľa žalovaného jedinou príčinou vzniku pracovného úrazu bolo porušenie povinnosti žalobcu ako zamestnanca a obsluhy MV, ktoré spočívalo v tom, že vysokozdvižný vozík po vypnutí motora po skončení práce ponechal na korbe kamiónu bez toho, aby tento zabrzdil aktivovaním parkovacej brzdy. Žalobca dané skutočnosti sám potvrdil svojim podpisom na protokole IP S. zo dňa XX.XX.XXXX, kde uviedol, že zo zisteniami IP s uvedenými nedostatkami súhlasí a nemá k nim pripomienky. Závery, ku ktorým dospel súd, nie sú preskúmateľné, pretože v odôvodnení rozsudku absentuje ako súd vyhodnotil listinné dôkazy predložené žalovaným v konaní, jeho rozhodnutie je tak v rozpore so zásadami spravodlivého súdneho procesu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby ho zmenil a žalobu zamietol. 3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. Uviedol, že súd prvej inštancie vyhodnotil vykonané školenia v bode 34 a 35 odôvodnenia rozsudku. Súd nie je závermi Inšpektorátu práce viazaný a závery inšpektorátu boli vykonaným dokazovaním vyvrátené. 4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť. 5. V sporovom konaní je odvolací súd viazaný rozsahom (§ 379 CSP), ale aj dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP). Okrem odvolacích dôvodov prihliadne odvolací súd vždy na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP). Odvolací súd je viazaný aj zisteným skutkovým stavom (§ 383 CSP). Ustanovenie § 384 CSP upravuje, kedy odvolací súd vykonáva dôkazy - z tohto ustanovenia vyplýva, že odvolací súd v zásade nevykonáva dôkazy pokiaľ strana nenavrhla tieto dôkazy vykonať pred súdom prvej inštancie, hoci tak urobiť mohla. Nedostatky v zistení skutkového stavu potom negatívne postihujú tú stranu, ktorá opomenula svoju dôkaznú povinnosť. Odvolateľ musí v odvolaní uviesť také skutočnosti, z ktorých vyplýva nepochybne nesprávnosť skutkových zistení alebo právnych záverov súdu prvej inštancie. Ak takéto skutočnosti neuvedie a neexistujú ani procesné vady spochybňujúce správnosť rozsudku, odvolací súd potvrdí rozhodnutie súdu prvej inštancie. 6. Predmetom konania bolo určenie zodpovednosti zamestnávateľa žalobcu za úraz. Úraz sa nepochybne stal pri výkone práce žalobcu pre žalovaného, jedná sa teda o pracovný úraz, žalovaný sa svojej zodpovednosti mohol zbaviť vtedy, pokiaľ by preukázal, že boli splnené podmienky uvedené v § 196 Zákonníka práce, teda že škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojim zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy pre zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali. Aj žalovaný vo svojom odvolaní namieta práve túto skutočnosť, teda že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že žalobca tieto povinnosti porušil, keď po skončení práce nezabrzdil vysokozdvižný vozík parkovacou brzdou. Úlohou žalovaného bolo teda preukázať, že o tejto konkrétnej povinnosti bol žalobca poučený a že plnenie tejto povinnosti sa u žalovaného vyžadovalo a kontrolovalo. Z rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že v konaní nebolo preukázané, že žalobca bol o tejto konkrétnej povinnosti poučený a že bolo preukázané, že dodržiavanie tejto povinnosti sa nekontrolovalo, resp. sa začalo kontrolovať až po úraze žalobcu. Potvrdenie toho, že žalobca bol s touto povinnosťou oboznámený, nemožno vyvodiť z toho, že žalobca nemal námietky proti protokolu Inšpektorátu práce zo dňa XX.XX.XXXX. Podľa tohto protokolu bol žalobca oboznámený s predpisom bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci aj s možnými nebezpečenstvami a rizikami dňa XX.XX.XXXX. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie nie je týmito závermi viazaný a je v súdnom konaní potrebné preukázať, že došlo k poučeniu o konkrétnom riziku a o konkrétnych pravidlách bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Súd prvej inštancie uzatvoril, že takéto poučenie (povinnosť zabrzdiť odstavený vysokozdvižný vozík) v konaní nebolo preukázané a z toho plynie, že žalovaný sa nemôže zbaviť svojej zodpovednosti za pracovný úraz. Súd prvej inštancie uviedol, že nezabrzdením vozíka žalobca spoluzavinil svoj úraz, avšak aby tento záver bol správny, muselo byť preukázané, že žalobca bol o tejto povinnosti konkrétne poučený, čo v tomto prípade dokázané nebolo. 7. Zo zákona 125/2006 Z.z. vyplýva, že Inšpektorát práce vyšetruje príčiny vzniku pracovného úrazu. Zo žiadneho ustanovenia tohto zákona však nevyplýva, že súd je zistenými príčinami vzniku úrazu viazaný a nemôže dôjsť k iným záverom. Právne posúdenie príčiny vzniku pracovného úrazu je vždy v právomoci súdu. Pokiaľ by protokol Inšpektorátu bezpečnosti práce bol dôkazom, ktorý by nebolo možné v ďalšom konaní vyvrátiť, bolo by nelogické, aby o danej veci následne rozhodovali súdy. Pokiaľ poškodený pri podpisovaní protokolu nenamietal skutočnosť, že bol oboznámený s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, je logické, že Inšpektorát bezpečnosti práce neskúmal, či bol poškodený poučený aj s konkrétnou povinnosťou zabrzdiť vysokozdvižný vozík po ukončení práce. V každom prípade bolo v súdnom konaní povinnosťou zamestnávateľa preukázať, že poučenie z predpisov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci bolo konkrétne, teda preukázať aj poučenie o povinnosti použiť ručnú brzdu pri opustení vozíka. Takéto poučenie preukázané nebolo ani podľa názoru odvolacieho súdu, a preto je správny záver súdu prvej inštancie, že žalovaný sa nezbavil svojej zodpovednosti za vzniknutý úraz. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP. 8. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca v celom rozsahu úspešný, má preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu od neúspešného žalovaného. Výšku trov odvolacieho konania určí súd prvej inštancie. 9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421 ods. 1 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.