Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5Co/53/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716205482 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8716205482.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: R. P., nar.: XX.XX.XXXX, trv. bytom P. J. XXX/XX, G. 01 Y. - T. pod B., o zaplatenie 3.636,74 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 10C/155/2016-81 zo dňa 20.11.2017 takto r o z h o d o l : Mení rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o splatnosti pohľadávky tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi prisúdený nárok v splátkach vo výške 100,- Eur mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci pod hrozbou straty výhody splátok. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania stranám nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 3.549,24 Eur, úrok vo výške 162,03 Eur, úroky z omeškania vo výške 2,09 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.899,24 Eur od 29.01.2016 do 15.02.2016, zo sumy 3.811,74 Eur od 16.02.2016 do 08.03.2016, zo sumy 3.724,24 Eur od 09.03.2016 do 11.04.2016, zo sumy 3.636,74 Eur od 12.04.2016 do 10.06.2016 a zo sumy 3.549,24 Eur od 11.06.2016 do zaplatenia, z nezaplatených úrokov vo výške 162,03 Eur od 29.01.2016 do zaplatenia, poplatky za poistenie vo výške 8,56 Eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalším výrokom II. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 497, § 502 a § 503 Obchodného zákonníka, ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. d.), § 9 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ust. § 517 ods. 1, prvá veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Výrok o splatnosti ust. § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) a výrok o trovách konania ust. § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. 3. Súd prvej inštancie konštatoval, že vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, považoval žalobu za dôvodnú. V konaní bolo preukázané, že žalobca poskytol žalovanému úver, ktorý žalovaný nesplácal, pričom žalovaný skutočnosti tvrdené žalobcom v žalobe nerozporoval. Súd preskúmal obsahové náležitosti úverovej zmluvy zo dňa 12.08.2015 a zistil, že zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Povinnosťou žalovaného bolo splácať úver v splátkach mesačne dohodnutých vo výške 86,45 Eur so splatnosťou vždy k 25. dňu v mesiaci. Žalovaný mal povinnosť prvú splátku uhradiť 25.08.2015 a termín konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý ku dňu 26.07.2021. Keďže žalovaný úver riadne nesplácal, žalobca v súlade ustanoveniami úverovej zmluvy pristúpil listom zo dňa 28.01.2016 k zosplatneniu celého úveru a vyzval žalovaného k zaplateniu dlhu 4.313,92 Eur do 07.02.2016. Žalovaný po zosplatnení úveru uhradil spolu 350,- Eur. Vzhľadom na uvedené žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zosplatnenú a neuhradenú časť úverovej istiny 3.549,24 Eur a zosplatnené a neuhradené zmluvné úroky 162,03 Eur a úroky z omeškania 2,09 Eur. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v platnom znení súd priznal žalobcovi z nezaplatenej úverovej istiny dojednaný úrok z omeškania, ktorý je v medziach zákonného úroku z omeškania 5 % ročne a to zo sumy 3.899,24 Eur od 29.01.2016 do 15.02.2016, zo sumy 3.811,74 Eur od 16.02.2016 do 08.03.2016, zo sumy 3.724,24 Eur od 09.03.2016 do 11.04.2016, zo sumy 3.636,74 Eur od 12.04.2016 do 10.06.2016 a zo sumy 3.549,24 Eur od 11.6.2016 do zaplatenia, z nezaplatených úrokov vo výške 162,03 Eur od 29.1.2016 do zaplatenia. Súd žalobcovi taktiež priznal aj nezaplatené poplatky za poistenie v zmysle bodu 1.2 zmluvy v celkovej výške 8,56 Eur. 4. Výrok o úrok z omeškania odôvodnil súd prvej inštancie v súlade s ust. § 517 ods. 1, ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v platnom znení. 5. Konštatoval, že splatnosť povinnosti žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku vyplýva z ustanovenia § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. 6. Výrok o nároku na náhradu trov konania odôvodnil súd prvej inštancie v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, nakoľko bol žalobca plne úspešnou stranou, preto má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, pričom v zmysle § 262 ods. 1 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 7. Proti tomuto rozsudku, a to iba čo do výroku o splatnosti, podal včas odvolanie žalovaný. Konštatoval, že nemôže uvedenú sumu zaplatiť naraz, pretože jeho finančné pomery mu to nedovoľujú. Momentálne je zamestnaný v GGP Poprad - Matejovce, od 01.12.2017 a pracovný pomer trvá. Jeho príjem činí cca 550,- Eur a mesačne môže splácať po 200,- Eur. Preto žiada aby odvolací súd jeho požiadavku prehodnotil, pretože si je vedomý, že pohľadávku žalobcu chce riadne zaplatiť. 8. Odvolanie žalovaného bolo poslané na vyjadrenie žalobcovi. Žalobca súhlasil s priznaním plnenia v splátkach za podmienky, že žalovaný uhradí celú pohľadávku, t. j. istinu aj prísl. do 12 mesiacov od právoplatnosti rozsudku za podmienky, že preukáže dôkazmi situáciu, ktorá by povolenie splácania v splátkach odôvodňovala a za podmienky straty výhody splátok pri omeškaní čo len jednou splátkou. Poukázal na ust. § 232 ods. 2 CSP s tým, že nie je možné prihliadnuť len na finančnú situáciu žalovaného. Žalobca má nepochybne právo aby mu jeho pohľadávka bola zaplatená v primeranej lehote a je potrebné rešpektovať zásadu spravodlivosti uvedenú v čl. 2 ods. 1 CSP, v zmysle ktorej ochrana ohrozených a porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. 9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z., ďalej len CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, dňa 30.05.2018 a zistil, že odvolanie žalovaného v napadnutej časti je dôvodné. 10. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 12.08.2015 uzavreli strany Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky formou splátkového bezúčelového úveru za podmienok uvedených v zmluve, a to vo výške úveru 4.000,- Eur, s fixnou úrokovou sadzbou 15,9 % ročne, poplatkom za poskytnutie úveru 120 eur, poplatkom za poistenie schopnosti splácať úver 4,28 Eur mesačne, s mesačnou výškou anuitnej splátky 86,45 Eur, termínom splatnosti prvej splátky 25.08.2015, počtom splátok 72, konečná splatnosť úveru bola dohodnutá k 26.07.2021, výškou RPMN 18,82 %, priemernou RPMN ku dňu podpisu úverovej zmluvy 16,33 %, celkovou čiastkou, ktorú musí klient zaplatiť 6.344,40 Eur. Podľa bodu 2.6 zmluvy, ak klient poruší akúkoľvek povinnosť vyplývajúcu z tejto zmluvy, banka je oprávnená požadovať od klienta zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 200,- Eur, a to za každé jednotlivé porušenie zmluvnej povinnosti. Nárok na náhradu škody týmto nie je dotknutý. Výzvou na predčasné splatenie zo dňa 28.01.2016 vyzýval žalobca žalovaného na zaplatenie dlhu 4.131,92 Eur s tým, že banka vyhlásila predčasnú splatnosť celého úveru a žiadala žalovaného o zaplatenie omeškanej sumy do 07.02.2016. Žalovaný skutočnosti tvrdené žalobcom nerozporoval. Žalovaný po zosplatnení úveru uhradil spolu 350,- Eur. Vzhľadom na uvedené žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zosplatnenú a neuhradenú časť úverovej istiny 3.549,24 Eur a zosplatnené a neuhradené zmluvné úroky 162,03 Eur a úroky z omeškania 2,09 Eur. Súd prvej inštancie okrem toho priznal žalobcovi z nezaplatenej úverovej istiny dojednaný úrok z omeškania a aj nezaplatené poplatky za poistenie v celkovej výške 8,56 Eur. Čo do splatnosti poukázal na ust. § 232 ods. 3 CSP, podľa ktorého lehota na plnenie je 3 dni a uplynie od právoplatnosti rozsudku. Inak svoje rozhodnutie čo do splatnosti neodôvodnil. Aj napriek tomu, že z výpovede žalovaného na pojednávaní dňa 05.10.2017 (č.l. 55 spisu) vyplýva, že žalovaný nemá žiadne námietky voči žalobe, ale momentálne nevie splatiť celú sumu, preto žiadal dlh splatiť formou splátok. Na pojednávaní uviedol, že momentálne síce stratil zamestnanie, asi týždeň nepracuje, ale v blízkej budúcnosti sa znova zamestná a má prisľúbenú prácu. Žije u rodičov, má priateľku, spláca dlh vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ide o nároky, ktoré vyplývajú z toho, že v minulosti mal živnosť. Jeho príjem je okolo 550,- Eur mesačne. Deti nemá ani žiadnu vyživovaciu povinnosť. Od štátu nepoberá žiadnu dávku. So splátkami by mu pomohla aj priateľka. 11. Zo spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vyzval žalobcu podaním zo dňa 06.10.2017, či súhlasí aby žalovaný mohol žalovanú sumu s prísl. splácať v splátkach. Zároveň mu zaslal aj zápisnicu z pojednávania zo dňa 05.10.2017. Žalovaný podaním zo dňa 13.10.2017 uviedol, že súhlasí so splátkami vo výške 300,- Eur mesačne za podmienky, že žalovaný preukáže svoje majetkové pomery, ktoré budú určenie splatnosti v splátkach odôvodňovať. Poukázal na to, že súd musí prihliadať nielen na pomery žalovaného ale aj na záujem žalobcu. 12. Vzhľadom na to, že odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, zaoberal sa iba predmetom odvolania, t.j. splatnosťou pohľadávky s tým, či postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia došlo k vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a takéto vady odvolací súd zistil. A preto sa nestotožnil s postupom prvoinštančného súdu, pokiaľ tento zaviazal žalovaného uhradiť dlh v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 13. Podľa ust. § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie. 14. V zmysle ust. § 232 ods. 3 CSP, rovnako ako v doterajšej právnej úprave Občianskeho súdneho poriadku v § 146 účinného do 30.06.2016 platí, že lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku a iba v odôvodnených prípadoch môže súd určiť dlhšiu lehotu. Teda ust. § 232 ods. 3, veta druhá, CSP umožňuje predĺžiť lehotu určenú na plnenie bez výslovného obmedzenia. Teda výkladom a maiori ad minus odvolací súd konštatuje, že pokiaľ je možné stanoviť lehotu splatnosti v neobmedzenom rozsahu, nemôže byť v rozpore s právnou úpravou, ak tento rozsah súd prispôsobí potrebám strán sporu. Teda, že umožní žalovanému, ktorý o to požiada, splácať dlh v mesačných splátkach. 15. Odvolací súd prihliadol na konkrétne okolnosti prípadu, keď na pojednávaní žalovaný popísal svoju finančnú i majetkovú situáciu a učinil tak i v odvolaní, teda prihliadal na osobné a majetkové pomery sporových strán, výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovaného i na jeho prejavenú snahu o plnenie záväzku, tak ako to uviedol na pojednávaní na súde prvej inštancie. Zároveň sa odvolací súd zaoberal otázkou, či povolenie plnenia prisúdenej sumy v splátkach neprimerane nezasiahne do majetkových pomerov žalobcu, teda veriteľa. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že plynutie času nemá na postavenie žalobcu negatívny dopad, keďže mu patrí nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy až do času úplného splnenia dlhu. Žalobca je obchodnou spoločnosťou so stabilným zázemím na trhu, preto možnosť postupnej úhrady dlhu splátkami v súdom určenej výške nemožno vnímať ako zásah do pomerov žalobcu, ktorý by bol spôsobilý ohroziť ďalšiu činnosť žalobcu, neprimerane zhoršiť jeho majetkovú situáciu. 16. Preto odvolací súd postupom podľa § 388 CSP zmenil rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o splatnosti pohľadávky tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi prisúdený nárok v splátkach vo výške 100,- Eur mesačne, pričom výšku splátok považoval za primeranú vzhľadom na majetkovú a osobnú situáciu prezentovanú žalovaným na pojednávaní i v odvolaní ako je to uvedené vyššie. Istinu zaplatí žalovaný v lehote 3 rokov a zvyšok nároku následne, vždy do 25. dňa v mesiaci pod hrozbou straty výhody splátok. 17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Neúspešný žalobca nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo a úspešnému žalovanému žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli. Preto odvolací súd vyslovil, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania stranám nepriznáva. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.